Aký príbeh rozprávajú kosti najstarších Číňanov

Druhý primát Ču-ku-tienu

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA oznámil objav najstarších kostí Homo sapiens v severovýchodnej Ázii Hong Šang z Ústavu paleontológie stavovcov a paleontropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu. Popri troch kolegoch z vlastnej inštitúcie sa s ním na tomto výskume podieľal známy americký odborník na ľudský pravek Erik Trinkaus z Washingtonovej univerzity v St. Louis, ktorý často spolupracuje aj s paleontropológmi v strednej Európe vrátane Slovenska.

Unikátne kosti v roku 2003 vydala vápencová jaskyňa Ťian-jüan v Ču-ku-tiene asi 40 kilometrov juhovýchodne od Pekingu. Ču-ku-tien je od prvej polovice 20. storočia známy nálezmi čínskej formy staršieho ľudského druhu Homo erectus, hoci tie pochádzajú z iných tamojších jaskýň, vzdialených niekoľko kilometrov. Podľa všetkého pokrývajú časové rozpätie od doby pred vyše 1,5 milióna rokov do doby pred niekoľkými stotisícmi rokov. Žiaľ, originály súboru pôvodných ču-ku-tienských nálezov Homo erectus zrejme v roku 1937 zničili japonskí vojaci, okupujúci Čínu. Teraz táto lokalita získala v rámci Číny ďalší primát, ktorý sa viaže na náš vlastný druh Homo sapiens. Jeho príslušníci tam žili už pred približne 40-tisíc rokmi.

Ľudské prelínanie v Ázii

Nálezový súbor tvorí spolu 34 zlomkov kostí z jedného jedinca. Datovali ich priamo urýchľovačovou hmotnostnou spektroskopiou, ktorá v rámci rádiouhlíkového datovania patrí k presnejším metódam. Bádateľom vyšiel vek kostí 42-tisíc až 38,5-tisíca rokov. Dosiaľ najstaršie spoľahlivo datované kosti Homo sapiens vo východnej Ázii sú z jaskyne Niah v Sarawaku na malajskej časti Bornea. Majú 45-tisíc až 39-tisíc rokov. V severovýchodnej Ázii patril primát detským kostiam z japonského ostrova Okinawa spred približne 32-tisíc rokov. Našli sa už možno aj staršie ukážky Homo sapiens z južnej Číny, no ich datovanie je nejasné. Dávalo by to zmysel, lebo po južnom okraji ázijskej pevniny sa Homo sapiens dostal až do Austrálie podľa všetkého už pred vyše 50-tisíc rokmi.

Tak či onak, anatomický rozbor ťian-jüanských kostí ukazuje, že migrácia Homo sapiens do severovýchodnej Ázie predstavovala v porovnaní s Európou zložitejší proces. Nesú základné znaky nášho ľudského druhu, no oveľa výraznejšie ako kdekoľvek v Európe sa na nich prejavujú typické znaky starších členov rodu Homo, konkrétne Homo erectus a jeho neskorých ázijských variantov. Kosti i DNA svedčia, že pôvodní Európania (tamojší potomkovia Homo erectus - neandertálci) sa miešali s Homo sapiens, ktorí prišli z Afriky cez Blízky východ, pomerne málo, na druhú stranu však viac, ako si paleoantropológovia donedávna mysleli. V severovýchodnej Ázii nový ťian-juänský nález ukazuje, že tam bolo miešanie dlhodobo bežné. Zmes moderných i archaických anatomických znakov totiž stále nesú mladšie nálezy nielen v severovýchodnej, ale aj v juhovýchodnej Ázii. Navyše sa tam miešali rôzne skupiny Homo sapiens.

Pozostatky človeka z Ťian-juän svedčia o zložitom vývoji civilizácien miesto a čas nálezu:

• rok 2003 pri Pekingu
• opis: unikátne kosti najstarších Homo sapiens, žijúcich na území severovýchodnej Ázie
• vek: 42 až 38,5-tisíc rokov
  
• význam: migrácia moderných ľudí do tejto oblasti bola oveľa zložitejším procesom ako v Európe