Z. Valy Vardeny z Utahskej univerzity (USA) s kolegami našiel ďalšie pásmo vlnových dĺžok na rýchlu bezdrôtovú komunikáciu na krátku vzdialenosť medzi počítačmi a inými prístrojmi, ale i na vyhľadávanie výbušnín či biologických zbraní. Je ním vzdialená infračervená oblasť - terahertzové žiarenie (na snímke kovová fólia, ktorou vedci žiarenie skúmali).
(Zdroj: Nature)
Tím Gabriela Kotliara z Rutgersovej univerzity (USA) prišiel na to, prečo rádioaktívny aktinidový prvok plutónium nemá magnetické vlastnosti, hoci jeho blízky sused v periodickej tabuľke, curium, áno. Plutónium má v základnom stave dve rozdielne usporiadania - takzvané valenčné stavy - vonkajších elektrónov, ktoré určujú charakter prvku ako látky, pokým curium iba jedno. (Zdroj: Nature)
Etienne Berthier z CNRS LEGOS v Toulouse (Francúzsko) doložil satelitnými snímkami, že ľadovce na "streche sveta" v Himalájach (na obrázku), napájajúce sedem najväčších ázijských riek, na ploche 915 kilometrov štvorcových v Himačalpradéši (India) stratili v rokoch 1999 - 2004 priemerne 0,85 metra hrúbky ľadu ročne. Celková plocha himalájskych ľadovcov je približne 33-tisíc kilometrov štvorcových. (Zdroj: Remote Sensing
of the Environment)
Bandaru Reddy z Rutgersovej univerzity (USA) s kolegami zistil, že antioxidant pterostilbén, hojne prítomný v čučoriedkach, významne znižuje riziko rakoviny hrubého čreva. Andreas Gescher z Leicesterskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami zistil, že podobné účinky majú aj ryžové plevy.
(Zdroje: American Chemical Society, British Journal of Cancer)
Michel Gauthier-Clerc z Biologickej stanice v Tour du Valat a GEMI-CNRS (Francúzsko) s kolegami dospel k záveru, že podozrievanie sťahovavých vtákov zo šírenia vírusu vtáčej chrípky H5N1 bolo prehnané. Hlavným vinníkom je podľa všetkého hydina a spôsoby medzinárodného obchodovania s ňou. (Zdroj: Ibis)
Zdeněk Urban
Kredity foto - Tatsunosuke Matsui/
University of Utah (1);
Université de Bretagne-Sud (2).
