Najnovšie správy z druhohôr

Jašter s rebrovými krídlami

Sing Su z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu s kolegami oznámil objav pozoruhodného malého jaštera z éry dinosaurov. Meral iba približne 15 centimetrov a v úvodnej časti druhohorného útvaru krieda (pred 144 až 65 miliónmi rokov) v dnešnej provincii Liao-ning na severovýchode Číny. Vedci zo Suovho tímu ho nazvali Xianglong zhaoi a opísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.

Našla sa úplná kostra a odtlačky pokožky. Tento tvor využíval krídlovité membrány ku kĺzavému letu, podľa všetkého zo stromu na strom. To by až také zvláštne nebolo, lebo podobných druhohorných tvorov poznáme viacero. Xianglong však mal tieto membrány medzi ôsmimi predĺženými rebrami. To sa dosiaľ v praveku zistilo iba u jedného jašterovitého druhu zo záveru triasu (pred 248 až 206 miliónmi rokov). Na Xianglonga sa nepodobal. A nepodobajú sa naň ani dnešné ukážky rovnakej anatomickej adaptácie, teda jaštery z juhovýchodnej Ázie.

Evolúcia zrejme úplne nezávisle dospela k tomu istému riešeniu po viacerých líniách. Dnešné tvory ako žaby a poletuchy na kĺzavý let využívajú zväčša membrány, ktoré majú medzi prstami alebo medzi končatinami a telom. To isté platilo aj praveku.

Prarybokrokodíl a prahad

Tím Williama Orra z Oregonskej univerzity (USA) opísal jednu z najzachovalejších kostier pravekého morského krokodíla, aké sa dosiaľ našli. Pochádza z pohoria Blue Mountains na východe Oregonu, no tieto horniny sa zrejme na dnešné miesto dostali tektonickými pohybmi z oblasti medzi Japonskom a ostrovom Timor v Indonézii.

Tvor síce vyzeral ako krokodíl, no jeho končatiny niesli viaceré rybie znaky a aj chvostom pripomínal skôr rybu. Žil pred 150 až 180 miliónmi rokov v druhohornej jure. Meral približne dva metre a mal dlhé ihlicovité zuby. Patril do známeho rodu Thalattosuchia, ktorý objavil už roku 1901 nemecký bádateľ Eberhard Fraas. Podľa všetkého išlo o predátora, ktorý sa vyvíjal smerom od života v riekach a ich ústiach k životu v mori. Iné fosílie tohto rodu sa našli v južnej Číne.

Michael Caldwell z Albertskej univerzity (Kanada) s kolegami zasa objavil nový druh malého morského prajaštera, ktorý sa práve nachádzal vo fáze straty končatín, takže sa z neho stával prahad. Zaujímavé je, že ako prvé strácal predné končatiny. To však platilo aj pre iné prahady. Oznámili to v časopise Journal of Vertebrate Paleontology.

Fosília sa našla už v 19. storočí v Slovinsku. Druh Adriosaurus microbrachis žil pred približne 95 miliónmi rokov v druhohornej kriede. Meral do 30 centimetrov. Strata končatín je doložená pri viacerých prajašteroch, toto je prvý prípad pri morskom.

Dinosaury a rozkvet cicavcov

Prvé cicavce sa vyvinuli prakticky súbežne s dinosaurami v druhohornom triase. Klasický predpoklad hovorí, že naplno sa mohli evolučne realizovať, v zmysle rozčlenenia na dnešné hlavné skupiny, až po jednej či viacerých katastrofických udalostiach. Teda vtedy, keď na konci druhohôr pred 65 miliónmi rokov čosi - najskôr dopad planétky či planétiek - vyhubilo veľké dinosaury (pripomeňme, že potomkovia istých menších dinosaurov - vtáky - stále žijú s nami).

Viacerí vedci však naznačili, že cicavce ako celok neboli až také bezbranné, aby sa iba "motali dinosaurom pod nohami", alebo žili skryto iba nočným životom. Mohli, napríklad rabovaním hniezd s vajciami, prispieť k zániku dinosaurov, lebo úpadok vládcov druhohôr sa začal prejavovať už oveľa skôr ako pred 65 miliónmi rokov.

Olaf Bininda-Emonds z Univerzity Friedricha Schillera v Jene (Nemecko) verziu skoršieho úpadku dinosaurov teraz s početným medzinárodným tímom podporil v časopise Nature. Vyše desať rokov zostavovali na základe fosílií a analýz DNA žijúcich tvorov dosiaľ najpodrobnejší rodostrom cicavcov. Podchytili 99 percent z približne 4500 dnes žijúcich druhov cicavcov.

Ukázalo sa, že prevažná časť skupín cicavcov sa takisto vyvinula už dávno pred zánikom veľkých dinosaurov. Začalo sa to v dobe pred 100 až 80 miliónmi rokov, zrejme v nadväznosti na vtedajší evolučný nástup kvitnúcich rastlín a pokles teplôt. Prvé veľké rozčlenenie nastalo pred 93 miliónmi rokov. Hoci ďalšie podobné udalosti prišli približne pred 35 miliónmi rokov na prelome treťohorných oddelení eocén a oligocén, to hlavné sa určite odohralo pred odchodom veľkých dinosaurov zo scény.

(Poznámka redakcie: O dinosauroch sa môžete dozvedieť viac z VCD Discovery, ktoré možno kúpiť spolu s dnešným číslom SME).

and Xing Lida; Jon Hughes.

Autor: spolupracovník SME