Vo veku 82 rokov pred dvoma týžňami zomrel na starobu John Backus. V päťdesiatych rokoch stál na čele tímu, ktorý vytvoril prvý programovací jazyk dnešného typu.
Z exkurzie do práce
John bol ako dieťa zlý študent s neustálymi problémami s autoritami. Keď sa však pokúsil vstúpiť do armády, dosiahol v testoch také dobré výsledky, že ho poslala radšej so štipendiom na univerzitu. Krátko pred dokončením štúdia matematiky absolvoval turistickú exkurziu v newyorskej pobočke IBM. Po otázke sprievodcu priznal, že študuje matematiku, na čo si ho vynálezca jedného z gigantických počítačov, ktoré sa v IBM používali, pozval do kancelárie a zadal mu niekoľko matematických úloh. Z kancelárie vyšiel už ako zamestnanec IBM s titulom „programátor“. „Takto sa to v tých časoch jednoducho robilo,“ spomínal neskôr Backus.
Pojem softvér ešte v tých časoch neexistoval a počítače sa programovali mimoriadne zložitým spôsobom, zadávaním dlhých sérií čísiel, ktoré presne upravovali jednotlivé kroky stroja. Backus preto v roku 1954 napísal nadriadeným, že chce vytvoriť tím, ktorý programovanie zjednoduší.
„Väčšina mojej práce bola motivovaná tým, že som bol lenivý,“ citovala Backusa agentúra AP. „Nemal som rád programovanie a tak, keď som mal pracovať na počítači IBM 701 a písať programy na výpočet dráhy rakiet, začal som radšej robiť na programovacom systéme, ktorý by umožnil jednoduchšie programovať.“
John Backus na pomoc prijal desať spolupracovníkov – šachového šampióna, hráča bridžu, kryptografa, každého, kto v určitej oblasti preukázal špecifickú schopnosť riešiť problémy.
Dvadsať ráz lepšie
Výsledkom ich práce bol Fortran, prvý skutočný programovací jazyk na svete. Počet príkazov potrebných na ovládanie počítača znížil dvadsaťnásobne a zároveň zostalo ovládanie stroja rovnako efektívne.
„Bol to kvantový skok vpred. Úplne to zmenilo pravidlá hry a to sa v histórii počítačového priemyslu stalo len dva alebo tri razy,“ povedal dlhoročný programátor a člen správnej rady americkej Asociácie pre výpočtové stroje Jim Horning.
Už pred Fortranom existovali pokusy o vyššie programovacie jazyky, ale všetky zlyhali, pretože ich činnosť brzdila výkon počítača – až Fortran ponúkol rovnakú efektivitu programovania ako samotný zdrojový kód, ale pritom oveľa jednoduchším jazykom podobnejším ľudskej reči.
Vďaka Fortranu začali vlastné programy vytvárať aj inžinieri a vedci, ktorí boli dovtedy odkázaní len na pomoc špecialistov. „Deväťdesiatpäť percent ľudí, ktorí v začiatkoch počítačov programovali, by s tým nikdy nezačali, nebyť Fortranu,“ povedal denníku New York Times autor operačného systému Unix Ken Thompson.
John Backus zostal pracovať v IBM až do roku 1991, keď odišiel na dôchodok. Stihol vytvoriť aj systém pre popis štruktúry programovacích jazykov a ich zlepšovaniu sa venoval až do smrti.
