Musím povedať, že s touto fázou dňa mám problémy už od malička. Málokedy sa mi podarilo odísť do školy a neskôr do práce bez toho, aby som nezabudol na niečo dôležité. Rodičia to skúšali po dobrom aj po zlom, ale márne. Až keď som sa oženil, naučila ma žena poučku „peňaženka, kľúče, vreckovka“, ktorou ma dostala z najhoršieho. Medzitým sa – pretože pokrok šiel dopredu a ja našťastie netrpím na prechladnutia – zmenila na poučku „peňaženka, kľúče, mobil“, ktorú používam dodnes.
A práve mobil som dnes nemohol nájsť. Tá prekliata vec nebola na nijakom z miest, kam ju zvyčajne dávam. A do toho som hovoril s kolegom z práce, ktorý potreboval prediskutovať detaily nejakého článku. Bolo to na nervy!
Spomenul som si pritom na jeden zlepšovák, na ktorý som nedávno narazil na webe. Je to miniatúrny mobilný telefón a zároveň prívesok na kľúče. Má jediné tlačidlo a v sebe naprogramované jediné číslo. Áno, to vaše! Už chápete? Keď nemôžete telefón nájsť, stlačíte tlačidlo a telefón začne zvoniť. A keď, naopak, nemôžete nájsť kľúče, zavoláte svojmu prívesku. Jednoduché, geniálne.
Lenže nič také zatiaľ nemám. A dnes ráno ma to už naozaj štvalo. „Prepáč, ale nemôžem sa s tebou vybavovať. Odchádzam do práce a už desať minút hľadám mobil,“ povedal som rozčúlene kolegovi. Odkašľal si a potom čo najohľaduplnejšie hovorí: „Držíš ho pri uchu, ty hlupák!“
