Mali ste pocit, že jediné, čo zostalo na tejto planéte prirodzené, je výber? Už to neplatí. Premenili sme Zem na obrovské a nekontrolované evolučné laboratórium, ako o tom napísal New Scientist.
Problémy neprirodzeného výberu
Ľudské aktivity ovplyvňujú evolúciu zvierat veľmi dramatickým a často neočakávaným spôsobom. Vyplynulo to z medzinárodného stretnutia biológov a ochranárov v Los Angeles. Nebola tu núdza o príklady. Pretože však ide o nový jav, biológovia si lámu hlavy nad tým, ako zachovať ohrozené genetické dedičstvo planéty. "Sme iba v počiatočnej fáze pochopenia príčin tohto problému," povedal jeden z organizátorov stretnutia Tom Smith, evolučný biológ z Kalifornskej univerzity v Los Angeles.
Neprirodzený výber ovplyvňuje druhy nepredvídateľným spôsobom. Napríklad tichomorský losos z Hadej rieky (Snake River) zrejme v dôsledku stavby priehrad dorastá iba do sedemcentimetrovej dĺžky, zatiaľ čo pred päťdesiatimi rokmi mal deväť. Lososy namiesto migrácie do mora spomaľujú rast a prezimujú v rezervoároch za priehradami; migráciu odložia na ďalší rok. Ak by sa teraz priehrady zbúrali, ako chcú niektorí ochranári, bolo by otázne, či tieto pomaly rastúce lososy prežijú.
Podobný problém nastáva, keď utečú zvieratá chované na farmách a začnú sa krížiť s voľne žijúcimi jedincami, čo prináša nečakané zmeny dokonca vnútri toho istého druhu.
Ešte aj Darwinove pinky
V uplynulom roku biológovia ukázali, že dve oddeľujúce sa populácie slávnych Darwinových galapágskych piniek znovu splývajú do jedného druhu vplyvom rastúcich ľudských usadlostí. Jednou z príčin sú pravdepodobne kŕmidlá s ryžou, ktoré im ľudia stavajú, pretože jednotná potrava odbúrava potrebu špecializácie vo veľkosti zobáku.
Ďalšie problémy sú spojené s druhmi chovanými v zajatí. V súčasnosti takto žije až 250 druhov stavovcov a ochranári dúfajú, že ich navrátia do voľnej prírody. Čím dlhšie sa však chová daný druh v zajatí, tým viac sa na podmienky adaptuje a tým zložitejší bude jeho návrat.
Rovnako platí, že keď nejaký druh z divočiny zmizne, má to vplyv aj na ostatné druhy, ktoré s ním spolunažívali. Navrátenie pôvodných druhov, prípadne vypestovaných s podobnou funkciou, by mohlo spôsobiť v ekosystémoch viac škody ako úžitku.
Obava zo zmeny klímy
Svoje opodstatnenie má aj obava z globálnej zmeny klímy. Výskumníci už zaznamenávajú častejší posun výskytu a času plodenia mnohých živočíchov v otepľujúcom sa svete. Zdokumentovali dokonca zmenu v genetickom kóde živočíchov, konkrétne larvy komára žijúceho na hranici USA a Kanady. Táto larva hibernuje, aby prežila zimu. Spúšťacím mechanizmom na hibernáciu je dĺžka dňa. Vďaka miernejším zimám od roku 1996 sa dĺžka dňa potrebná na začatie hibernácie skrátila v porovnaní s rokom 1972 o 1,5 hodiny.
Takáto rýchla adaptácia je povzbudzujúca. Pri mnohých druhoch však bude evolučná odpoveď na meniace sa podmienky pomalšia. Pretože to ohrozí najmä ich reprodukčné schopnosti, budú musieť zaplatiť daň z výberu. Ako varuje Loren Riesenberg z Univerzity Britskej Kolumbie v kanadskom Vancouveri, touto daňou bude v mnohých prípadoch vyhynutie.
