Na palube kozmickej stanice

Od roku 1961 navštívilo kozmos už viac ako 400 ľudí. Mnohí z nich strávili časť svojho života na Medzinárodnej kozmickej stanici (ISS), považovanej za vôbec najväčší spoločný medzinárodný mierový projekt.

Na snímke je európske vedecké laboratórium Columbus, ktoré má raketoplán Discovery dopraviť na ISS v októbri 2007.(Zdroj: TASR/EPA)

Aj veda, aj sci-fi

Projekt a výstavba ISS je výsledkom spolupráce 16 krajín (okrem USA a Ruska aj Japonska, Kanady či krajín združených v ESA - Európskej kozmickej agentúre). Krúži 400 km nad povrchom Zeme rýchlosťou 28 tisíc km/hod.; našu planétu obehne 16 x za deň. Po vlaňajšom nainštalovaní nových slnečných batérií je taká jasná, že ju v noci môžeme vidieť voľným okom. Spestrenie oblohy však nie je hlavnou úlohou stanice. Na orbite sa pohybuje najmä preto, aby na nej mohli prebiehať dlhodobé experimenty, ktoré na Zemi urobiť nemožno. Ide najmä o medicínu (trebárs nové druhy diagnostikovania a liečenia najrôznejších chorôb vrátane rakoviny), biológiu (náhrada tkaniva a dlhodobý výskum vplyvu beztiažového stavu na človeka a iné organizmy), fyziku či chémiu. Výskumy urobené na ISS pomôžu spresniť aj predpovedanie počasia alebo lepšie študovať klimatické zmeny.

A čo už znie ozaj ako sci-fi: ISS by mala prispieť k pochopeniu toho, ako prekonáme obmedzenia našich tiel, ak by sme chceli raz žiť vo vesmíre.

Zarja a Unity

Výstavba sa začala spojením ruského modulu Zarja a 12-tonového amerického Unity 4. decembra 1998. Zarju vyniesla na orbitu loď Proton už 20. novembra, kde odvtedy čakala na Unity. Tá sa dostala do kozmu 4. decembra v nákladovom priestore raketoplánu Endeavour, ktorý úspešne nahradil havarovaný Challenger. Spojením oboch modulov vznikol na obežnej dráhe zárodok medzinárodnej stanice.

Dátum začatia výstavby sa niekoľkokrát odkladal. Rusi pre chýbajúce peniaze nestíhali plniť svoje záväzky, ale ani Američania nezvládali všetky technické problémy. Unity a Zarja sa na Zemi nikdy nespojili, takže to museli po prvý raz predviesť až na orbite. A kto tuší, akým hlavolamom bolo zapojiť ruský vysávač do americkej zásuvky, nemohol byť asi veľkým optimistom.

Manéver sa však podaril dokonale. Keď na palubu pevne spojených modulov dorazili prví obyvatelia - Rus Sergej Krikaljov a Američan Robert Cabana - symbolicky vstúpili dovnútra spoločne.

Problémy pre haváriu

V lete 2000 sa k stanici pripojil ruský servisný modul Zvezda, ktorý sa postaral o pohon a o kajuty pre posádku. Pribudol aj ďalší americký modul so slnečným batériami na výrobu energie.

Pôvodne mali ISS dokončiť už v roku 2005. Dobudovanie však oddialila najmä havária Columbie (február 2003), pre ktorú NASA nadlho prerušila lety raketoplánov. Obnovila ich až v lete 2005 cvičným letom Discovery, ktorý sa však opäť stretol s problémami s poškodenou tepelnou izoláciou. Bolo treba opraviť ju priamo v kozme. Podarilo sa, a tak plne naložené raketoplány začali k ISS znovu lietať. Ak všetko pôjde bez problémov, stanica má byť do roku 2010 "v plnej paráde", s dostatočnými zdrojmi energie a so všetkými vedeckými prístrojmi, potrebnými na zložité výskumy.

Zatiaľ poslednou misiou, ktorú astronauti na ISS uskutočnili, bola úprava chladiaceho systému začiatkom februára. Robili ju veliteľ Michael Lopez-Alegria a Sunita Williamsová; tá sa už po druhom výstupe 4. februára stala s 22 hodinami a 37 minútami ženou, ktorá strávila v otvorenom kozmickom priestore najviac času. Na stanici pracuje ešte Rus Michail Ťurin, ktorý nedávno z jej paluby odpálil golfovú loptičku. Rusi si tento akrobatický výkon nechali od jednej kanadskej firmy veľmi dobre zaplatiť. (ač)

Sunita Williamsová (vľavo) a Michael Lopez-Alegria pri výstupe do voľného priestoru z ISS 31. januára 2007. FOTO - REUTERS

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  4. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  5. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  9. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  10. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 468
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 151
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 124
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 386
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 135
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 187
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 039
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 221
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 212
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 138

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

DOMOV

Ministerstvo čudné rozdeľovanie eurofondov netrápi

Dotované firmy si vedcov kúpia.

Neprehliadnite tiež

Slovák odhalil, ako mäsožravé rastliny spoznajú svoju korisť

Rastliny prenášajú signály podobne ako v nervová sústava človeka.

OBJEKTÍV

Vedci zachytili historický zákryt, ďaleké teleso zhaslo hviezdu

K telesu 2014 MU69 v Kuiperovom páse smeruje sonda New Horizons.

Jurský park klamal, Tyranosaurus rex nevedel bežať

Dinosaurus mohol robiť rýchle kroky, idúce auto by zrejme nedobehol.

Midichloriány zo Star Wars neexistujú, ale predátorské časopisy o nich vydali štúdiu

Pod štúdiou sú podpísaní Dr. Lucas McGeorge a Dr. Annette Kin.