Na palube kozmickej stanice

Od roku 1961 navštívilo kozmos už viac ako 400 ľudí. Mnohí z nich strávili časť svojho života na Medzinárodnej kozmickej stanici (ISS), považovanej za vôbec najväčší spoločný medzinárodný mierový projekt.

Na snímke je európske vedecké laboratórium Columbus, ktoré má raketoplán Discovery dopraviť na ISS v októbri 2007.(Zdroj: TASR/EPA)

Aj veda, aj sci-fi

Projekt a výstavba ISS je výsledkom spolupráce 16 krajín (okrem USA a Ruska aj Japonska, Kanady či krajín združených v ESA - Európskej kozmickej agentúre). Krúži 400 km nad povrchom Zeme rýchlosťou 28 tisíc km/hod.; našu planétu obehne 16 x za deň. Po vlaňajšom nainštalovaní nových slnečných batérií je taká jasná, že ju v noci môžeme vidieť voľným okom. Spestrenie oblohy však nie je hlavnou úlohou stanice. Na orbite sa pohybuje najmä preto, aby na nej mohli prebiehať dlhodobé experimenty, ktoré na Zemi urobiť nemožno. Ide najmä o medicínu (trebárs nové druhy diagnostikovania a liečenia najrôznejších chorôb vrátane rakoviny), biológiu (náhrada tkaniva a dlhodobý výskum vplyvu beztiažového stavu na človeka a iné organizmy), fyziku či chémiu. Výskumy urobené na ISS pomôžu spresniť aj predpovedanie počasia alebo lepšie študovať klimatické zmeny.

A čo už znie ozaj ako sci-fi: ISS by mala prispieť k pochopeniu toho, ako prekonáme obmedzenia našich tiel, ak by sme chceli raz žiť vo vesmíre.

Zarja a Unity

Výstavba sa začala spojením ruského modulu Zarja a 12-tonového amerického Unity 4. decembra 1998. Zarju vyniesla na orbitu loď Proton už 20. novembra, kde odvtedy čakala na Unity. Tá sa dostala do kozmu 4. decembra v nákladovom priestore raketoplánu Endeavour, ktorý úspešne nahradil havarovaný Challenger. Spojením oboch modulov vznikol na obežnej dráhe zárodok medzinárodnej stanice.

Dátum začatia výstavby sa niekoľkokrát odkladal. Rusi pre chýbajúce peniaze nestíhali plniť svoje záväzky, ale ani Američania nezvládali všetky technické problémy. Unity a Zarja sa na Zemi nikdy nespojili, takže to museli po prvý raz predviesť až na orbite. A kto tuší, akým hlavolamom bolo zapojiť ruský vysávač do americkej zásuvky, nemohol byť asi veľkým optimistom.

Manéver sa však podaril dokonale. Keď na palubu pevne spojených modulov dorazili prví obyvatelia - Rus Sergej Krikaljov a Američan Robert Cabana - symbolicky vstúpili dovnútra spoločne.

Problémy pre haváriu

V lete 2000 sa k stanici pripojil ruský servisný modul Zvezda, ktorý sa postaral o pohon a o kajuty pre posádku. Pribudol aj ďalší americký modul so slnečným batériami na výrobu energie.

Pôvodne mali ISS dokončiť už v roku 2005. Dobudovanie však oddialila najmä havária Columbie (február 2003), pre ktorú NASA nadlho prerušila lety raketoplánov. Obnovila ich až v lete 2005 cvičným letom Discovery, ktorý sa však opäť stretol s problémami s poškodenou tepelnou izoláciou. Bolo treba opraviť ju priamo v kozme. Podarilo sa, a tak plne naložené raketoplány začali k ISS znovu lietať. Ak všetko pôjde bez problémov, stanica má byť do roku 2010 "v plnej paráde", s dostatočnými zdrojmi energie a so všetkými vedeckými prístrojmi, potrebnými na zložité výskumy.

Zatiaľ poslednou misiou, ktorú astronauti na ISS uskutočnili, bola úprava chladiaceho systému začiatkom februára. Robili ju veliteľ Michael Lopez-Alegria a Sunita Williamsová; tá sa už po druhom výstupe 4. februára stala s 22 hodinami a 37 minútami ženou, ktorá strávila v otvorenom kozmickom priestore najviac času. Na stanici pracuje ešte Rus Michail Ťurin, ktorý nedávno z jej paluby odpálil golfovú loptičku. Rusi si tento akrobatický výkon nechali od jednej kanadskej firmy veľmi dobre zaplatiť. (ač)

Sunita Williamsová (vľavo) a Michael Lopez-Alegria pri výstupe do voľného priestoru z ISS 31. januára 2007. FOTO - REUTERS

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 045
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 551
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 035
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 499
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 143
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 705
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 458
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 877
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 442
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 206