Fongolijský klan
V časopise Current Biology to predbežne on-line oznámili Jill Pruetzová z Iowskej štátnej univerzity (USA) a Paco Bertolani z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia). Pruetzová, ktorej starý otec prišiel do USA z Československa, od roku 2001 skúma so svojím tímom šimpanzy učenlivé poddruhu Pan troglodytes verus v oblasti Fongoli juhovýchodného Senegalu. Výskumný areál je na savane posiatej jednotlivými stromami a kríkmi, súvislými kroviskami a ostrovčekmi lesa. Celoročne tam naprší najviac 1100 milimetrov, zväčša medzi júnom a septembrom. Priemerná teplota je 28,5 stupňa Celzia.
Výskum monitoruje teritoriálne a potravové správanie šimpanzov, žijúcich v dosiaľ najsuchšom a najotvorenejšom prostredí. Fongolijský šimpanzí klan tvorí 20 samcov a 15 samíc. Z toho 11 samcov a 8 samíc dospelých, čiže podľa zaužívaného triedenia nad 13 rokov. Ďalej 7 adolescentov (9- až 13-roční), 3 samce a 4 samice. Potom 5 mladých jedincov (5- až 9-ročné), 4 samce a 1 samica. A napokon 4 mláďatá (pod 4 roky), po 2 samcoch a samiciach.
Zaostrené prúty
Výskum sa zameriava na dospelé samce. Má to čisto prozaickú príčinu. Dospelé samce pre svoju silu a z nej prameniacu odvahu nie sú zvlášť plaché. Preto sa dobre sledujú. Tie fongolijské si však napriek tomu na ľudských pozorovateľov zvykli až v roku 2005. Tamojšie dospelé samice sú voči tímu stále ostražité. Preto ich plný počet v klane je známy len od januára 2006.
Napriek tomu si vedci od začiatku všímali, čo robí každý člen klanu, ktorého na dlhšie zazreli. V marci 2005 až auguste 2006 ich zaujalo, že niektoré šimpanzy systematicky sondovali dutiny kmeňov a konárov stromov čerstvo odlomenými prútmi. Najviac tohto správania zaznamenali počas obdobia dažďov v júni a júli 2006. Už po prvých prípadoch si Pruetzová s kolegami všimla, že šimpanzy prúty pred použitím upravujú. Dlhé boli priemerne 63 centimetrov, najdlhší meral 1,2 metra. Na bližšom konci, za ktorý ich šimpanzy držali, boli hrubé priemerne 1 centimeter, na vzdialenejšom priemerne 3 milimetre. Šimpanzy ich opracovali premenlivým sledom úkonov. A na vzdialenejšom konci zaostrili zubami.
Hor sa na komby!
Ukázalo sa, že šimpanzy prútmi lovia komby veľkouché. Tieto drobné nočné poloopice s milým výzorom, ktorý zodpovedá ich anglickému menu (bushbaby), väčšinu dňa prespia prevažne v dutinách stromov. No šimpanzy ich odtiaľ prútmi nedurili. Plnou silou nimi do dutín bodali. Zaostrený prút im slúžil ako oštep či kopija. Očividne chceli korisť ochromiť ešte predtým, ako sa celkom zobudí. Dáva to zmysel, lebo keby ju iba vyplašili, vrtké komby by im mohli ujsť.
Napriek tomu bádatelia z celkove 22 pozorovaných pokusov zdokumentovali jediný úspech. Tumbo, adolescentná samica, si urobila prútový oštep 5-krát a pri jednom sondovaní dutiny v konári to napokon nebolo nadarmo. Keď skončila s prudkým bodaním, skákala po konári nad dutinou tak dlho, kým sa neodlomil. Z dutiny potom vytiahla ulovenú kombu. Jediný úspech. No fongolijské šimpanzy opracovávali prúty tak, ako by to bolo úplne bežné. Vedci pri tom videli desiatich: dospelú samicu a samca, 3 adolescentné samice a 2 adolescentné samce, mladú samicu, mladého samca a samčie mláďa.
Slabší si musia pomáhať dôvtipom
Tumbo úlovok zožrala sama. Hoci sa na ňu pozerali iné šimpanzy, nevynímajúc dospelé samce. Nečudo - hmotnosť komb býva len okolo 200 gramov. Vedci sledovali pri požieraní komb ešte dva iné šimpanzy, no nevedno, ako túto korisť získali. Dospelý samec sa takisto nepodelil s nikým z prizerajúcich, dospelá samica iba s mladou dcérou. Zdá sa, že to je naozaj otázka rozmerov koristi. Inak sa totiž šimpanzy o mäso pomerne často delia. Podelili sa aj fongolijské samce desať dní pred Tumboiným úspechom, keď ulovili väčšiu opicu, mačiaka zeleného.
Lov a konzumácia poloopíc šimpanzmi sa dosiaľ nepozorovala. V suchom Fongoli však nežije najbežnejšia opičia korisť šimpanzov, pralesné guerézy červené. Oštepové prúty šimpanzov vo Fongoli sú prvé známe účelovo zhotovené lovecké zbrane zvierat. Zrejme nie náhodou tamojšie šimpanzy obývajú podobné ekologicky menej priaznivé a tým na tvorivosť motivujúce prostredie, kde žili pravdepodobní predchodcovia človeka pred vznikom samotného ľudského rodu Homo, australopitekovia.
Vysoké zastúpenie samíc a mladých jedincov medzi loviacimi šimpanzmi zodpovedá najnovším názorom paleoantropológov, že kľúčovú úlohu pri vynáleze nástrojov vrátane zbraní zohrali práve slabší, a teda ohrozenejší členovia klanu - nežné pohlavie a mladé jedince. Nahradili tak chýbajúce svaly.
Autor: spolupracovník SME