Attack on Pearl Harbor - slovenský útok na Pearl Harbor

Slovenské hry sa zatiaľ na hernom trhu veľmi nepresadili, hoci pokusov tu už bolo mnoho. Profesionáli majú jednoducho omnoho viac financií, ktoré zaručujú oveľa kvalitnejšiu prácu. Vôbec nejde o to, že by slovenskí herní tvorcovia na vývoj nemali, avšak zadarmo ani kura nehrabe. Preto je automatické zameranie na AAA tituly menším krokom do záhuby. Nedávno sa o tom presvedčilo české štúdio Plastic Reality Studio (El Matador) – veľkolepé predstavy ešte úspech nezaručujú. Najlepším krokom vpred je preto vývoj lacnejších (budgetových) projektov, na ktoré nepotrebujete niekoľko rokov trvajúci proces tvorby, ale výsledok môžete vyšperkovať po stránke hrateľnosti. Najjagavejším slovenským príkladom sú vývojári z východného Slovenska, 3D People. Majú podporu zo zahraničia, pracujú zvyčajne na zákazku a čuduj sa svet, ono sa im darí a kvalitou prekonávajú aj mnohé iné pokusy renomovaných tvorcov zo zahraničia.

Minulosť je síce pekná na spomínanie, avšak do úst vám nič sama od seba nevloží. Spomienky na predošlé hry sú však v prípade 3D People príjemné, hoci sú vlastne len dva známe, ktoré si aktívne môžeme ešte skúsiť. Zaujímavo poňaté RPG Kult: Heretic Kingdoms sa o bližšie nespresnené obdobie dočká nepriameho pokračovania pod názvom Reluctant Hero. Arkádové lietadielka Air Conflicts síce nikoho nedostali úplne na zadok, avšak kvalitná zábava v hrateľnosti nechýbala, navyše podobný žáner je v poslednom čase akosi v zabudnutí a dokonca ani Blazing Angels od renomovaného Ubisoftu nedokázal byť omnoho lepší než slovenský produkt. Najnovší titul je na prvý pohľad takmer totožný práve s Air Conflicts, ale Attack on Pearl Harbor sa odohráva v úplne inom prostredí a podľa testovanej betaverzie môžeme prehlásiť, že sa k lepšiemu zmenilo viac. Základom sa v hrateľnej verzii, ktorú sme mali možnosť testovať, stali štyri kampane – dve za Američanov a dve za Japoncov. Začiatok vás nehodí do víru akcie nikde inde, než do času známeho napadnutia v Pearl Harbor. Američania neočakávali žiadnu návštevu a preto bol útok pomerne krvavou záležitosťou. Obe strany síce majú v kontexte jedinú úlohu (prežiť a zostreliť čo najviac nepriateľov), avšak taktika vybranej mocnosti je mierne odlišná, hoci sa to v konečnom dôsledku nemusí v arkádach zdať ako samozrejmosť.

V prvom rade si treba uvedomiť, že Attack on Pearl Harbor sa nehrá na žiadny simulátor, ide o obyčajnú akciu, no svoj stroj ovládate v pomerne príťažlivom prostredí. Aby však autenticita neklesla, tvorcovia sa snažili zapracovať do hry skutočné stroje, pričom bombardér je už tradične nemotornejší ako stíhač. Práve tento fakt zohrával dôležitú úlohu v Air Conflicts a správny výber lietadla bol základným kameňom úspechu. Na bombardovanie nebolo treba svižné a rýchle žihadlo, oveľa výhodnejšie bolo vziať si sebou lepšie vybaveného obra. Rovnakou cestou sa vydáva aj Attack on Pearl Harbor, no nové stroje si v prvom rade budete musieť zaslúžiť. Po neúspešnej akcii vo vzduchu totiž nekončíte, len ste nezvládli svoju úlohu, čím ste sa ochudobnili o dôležité body skúsenosti, ktoré zaručujú postup v rebríčku hodností. Pokým však odvediete dobrú prácu, často vás neminie ani odmena v podobe medaily. Netreba teda pripomínať, že motivácia je obrovská, no stále ma zaráža fakt, že po pokazenom lete nemáte možnosť misiu reštartovať a jedinou možnosťou je začať úplne odznovu. Uznávam, že porazeným by sa nemali robiť žiadne ústupky a nepriamo nás tak tvorcovia nútia k znovuhraniu, avšak niekedy nesplnenie úlohy doslova zamrzí a hry sú tu predsa od toho, aby bavili a nie zbytočne frustrovali.

Arkádové zameranie je viditeľné už podľa ovládania – žiadne zbytočné pohltenie tisíc plus jedným ovládacím prvkom. Úplne postačí gamepad alebo kombinácia klávesnica + myš. Okrem zmeny smeru pohybu stačí položiť len prst na spúšť (munícia je síce nekonečná, ale po chvíli streľby si musíte dať pauzu a nechať si náboje doplniť, to isté platí pri bombách) a keď máte skutočne dobrý deň, korigujete rýchlosť. Posledne menovanú činnosť môžete prehliadnuť, ale o to bude náročnejšie dostať sa za chvost nepriateľa a udržiavať si s ním kontakt. Jednoducho sa prispôsobíte jeho rýchlosti letu. Avšak zameranie na akciu vám často nedovolí si manévrovanie vychutnať, pretože stačí niekoľko presných rán a protivník sa v plameňoch rúti smerom nadol. Často vyprášite kožuch dvadsiatke nepriateľských pilotov, potopíte niekoľko lodí, ale simulátor tu ani nikto nečakal. Že podobná akcia môže byť zábavná, sme si mohli vyskúšať. Grafické spracovanie síce nedosahuje dnešný vrchol, ale ako budgetovú hru ju budeme akceptovať ako podarenú. Navyše sa väčšinou budete pohybovať vo vyšších nadmorských výškach, kopírovanie terénu sa v Druhej svetovej príliš nenosilo. Modely lietadiel sú porovnateľné so svojimi reálnymi predchodcami, povrch je lepšie nevnímať a okolité objekty majú až „príliš ostré hrany“, avšak ako som už spomenul, pri správnej hrateľnosti slabšiu grafiku vývojárom prepáčite.

Nedokážem popísať, ako to 3D People robí, ale do hry dokážu vložiť tú správnu dávku zábavnosti a mňa osobne lietanie v Attack on Pearl Harbor (rovnako ako v Air Conflicts) neskutočne bavilo. Žiadna extrémna realita, len príjemný relax. Ak však chcete vedieť aj nejaký ten zoznam chýb, rozhodne nechýba, no na upozornenie vývojárov, že ide o betaverziu, musím reagovať i ja, že sa všetko ešte môže vo finálnej verzii zmeniť. Na nevyladenú obtiažnosť som bol upozornený okamžite a musím uznať, že moje prvé pokusy skončili po pár minútach so zarytým nosom v zemi. Latka náročnosti však určite poklesne, pretože nepriateľov je hojne a ukrajujú vám dostatočne zo zdravia, čo je tá najnepríjemnejšie kombinácia. Manévrovanie medzi niekoľkými nepriateľmi je síce jednoduché, avšak tie potvorky sa dokážu vždy trafiť a pozemná podpora dovŕšila dielo skazy – preto je lietanie tesne nad povrchom nevýhodné. O grafike sa neoplatí bližšie vyjadrovať, jednak som tak učinili vyššie a jednak bol použitý engine z Air Conflicts. Rozprávanie formou komixových okien som privítal, avšak oveľa lepšie by bolo, keby sa vyskytoval aj medzi úrovňami jednotlivých úloh v kampani a nielen na začiatku. Sú síce až príliš „sladké“, ale práve to dokáže nakopnúť v číro akčných súbojoch. A miesto hudby by neuškodilo aj ozvučenie pomocou zvukov v pozadí. Nie, že by skladby nevytvárali skvelú atmosféru, avšak výbuchy v pozadí útoku na Pearl Harbor by zapadli do inak nemého rozprávania určite lepšie. Zvukové efekty počas súbojov inak nemali chybu, stroj pradie, výbuchy vybuchujú, zbrane štekajú.

Podobných akčne zameraných titulov príliš mnoho nevychádza. Až na nedávny pokus Ubisoftu s Blazing Angels akoby veľké spoločnosti na túto jednoduchú zábavu zvysoka kašlali a možno to bude znieť nostalgicky – robia obrovskú chybu. Nie je totiž nič lepšie, než si trochu zašantiť na oblohe a ukázať virtuálnym Japoncom, že do amerických chlapcov sa zbytočne nerýpe (či z opačnej strany nakopať nafúkané americké zadky). Jednoduchá zábava na dostatočne dlhú dobu. Ak prijmete fakt, že k otvoreniu všetkého budete musieť hru dohrať mnohokrát. No s misiami, trvajúcimi len niekoľko minút, by dokončenie jednej kampane nemala byť záležitosť na viac, než dve hodinky. Ktoré si môžete zopakovať. Budete eskortovať bombardéry, hliadkovať, útočiť na lode alebo transportéry, bojovať proti presile, brániť vlastnú základňu. Jednoducho nenáročná zábava. A hlavne neskutočne hrateľná. Síce sa podobá na svojho predchodcu, ale za akú cenu bude napokon k dispozícii.