Runaway 2: Dream of the Turtle - romantická dovolenka končiaca peklom

Romantická dovolenka známej dvojice postáv Briana a Giny sa začína peklom. Cesta za záchranou sa môže začať. Všetko vyzerá na prvý pohľad úžasne a vánok adventúr zo starej školy je príjemný, no nezmení sa napokon v nepríjemný severák?

Kreslené adventúry si svoje zlaté obdobie odbili pred mnohými rokmi a poďakovať za túto skúsenosť môžeme spoločnosti LucasArts. Spomínať na všetky tituly, ktoré sa starším hráčom nezmazateľne zapísali do pamäte, je úplne zbytočné - kto si na danú dobu spomenie, všetko sa mu ihneď vyjaví a ostatným by spomienky druhého liezli krkom. Španielske štúdio Pendulo Studios sa predviedli prvým dielom Runaway: A Road Adventure, ktorý sme trestuhodne prehliadli, avšak jeho dovoz na našu rodnú hrudu bol problematický až-až a objavil sa o pekný čas po vydaní v zemi pôvodu. Keďže jeho kvality potvrdil každý adventúrista, na pokračovanie sa čakalo už celosvetovo a postupne odhaľované informácie boli hltané každým herným webom. Tentoraz nás nevynímajúc. Lenže očakávania sa tým pádom vyšvihli do výšin a ako to už býva zvykom, výsledok priniesol menšie sklamanie. Staré chyby ostali, so zápletkou to začalo v niektorých chvíľach škrípať a záver bol minimálne na infarkt. Vyplatí sa však začať úplne od začiatku a neprezradiť všetko hneď v prvých riadkoch.

Príbeh je rozprávaný retrospektívne až do istého momentu, kedy sa presúvame do prítomnosti. Brian Brasco so svojou partnerkou Ginou po minulom dobrodružstve (mimochodom, zápletku prvého dielu si môžete skrátene pozrieť v menšom zhrnutí. Aspoň sa dozviete ako táto dvojica zoznámila, avšak pre hranie pokračovania to nie je vôbec dôležité.) rozhodli odpočívať. Dovolenkový let nad tropickými ostrovmi vyzeral spočiatku ako nádherné spestrenie romantického užívania si. Sledovanie hrdličiek by síce bolo pre hráčov originálne a možno aj zaujímavé, ale stačí zopár minút a Gina letí s padákom z lietadla, avšak nie dobrovoľne. Brian ju v snahe záchrany vyhodí z klesajúceho lietadla, ktorého pilot stratil vedomie. Nepríjemná situácia napokon vyústi k neodkladnej havárii, ktorú Brian prežije, ale Gina dopadne do jazera a klesajúc ku dnu sa nádej na jej záchranu zmenšuje. Brian, hlavný hrdina, ktorého počas celého hrania ovládate, to však netuší a rozhodne sa hľadať svoju milovanú. Po vymotaní sa z džungle navštívi vojenskú základňu, odkiaľ zamieri do miestneho letoviska, snaží sa zistiť dôvod návštevy armády a vypáčiť zo zelených hláv potrebné informácie, vedúce k záchrane Giny. Všetko sa však začne nepríjemne zamotávať, na ostrove natrafí na surferov, starého známeho Joshuu, bližšie sa skamaráti s tunajšou barmankou, narýchlo opustí ostrov, zamieri na sever, bude sa voziť na lodi i potápať a... a to som možno prezradil už veľa, ale aspoň viete, že prostredia sú pomerne pestré.

Koncept point & click adventúry ostal plne zachovaný. Pohľad zboku, ovládanie myšou, zbieranie predmetov, ich používanie a more dlhých rozhovorov s mnohými možnosťami. Postáv nenájdete až tak mnoho, avšak s každou sa dá vcelku príjemne pokecať (a následne vykecať), pričom niektoré témy humorom nešetria a občas sa nečakane uchechtnete nielen nad vtipom, ale aj nenápadnými dizajnérskymi drobnosťami. Narážky na Indiana Jonesa alebo niektoré hry (Monkey Island) nájdete nenápadne vložené do prostredí, nie je ich mnoho a možno práve preto sú zaujímavé.

Jednoznačne však humor v Runaway 2 nechýba a dokonca nie je príliš nútený, všetko akosi vychádza zo živote – sarkastické komentovanie vzniknutých situácií však začne občas strácať dych vďaka nemotornému zvážneniu. Posun v deji nie je často plynulý a situácie často vyznievajú absurdne. Ktorým spôsobom sa chce teda uberať? Keď sa na scéne objavil výrazný zvrat, takmer som odpadol, konšpirácia vyznieva jednoducho príliš umelo.

GRAFIKA 9 / 10
Nádherná ručne kreslená grafika sa nám akosi vytratila a už aj klasika Sam & Max nevyzerá tak vyšperkovane ako Runaway 2. Farebnosť a detailnosť sa jednoducho nedá popísať, najlepšie bude prezrieť si okolo rozhádzané obrázky. Spracovanie ako zo starých disneyoviek, dalo by sa povedať a jedinou chybou krásy je občas toporný a pohyb postáv. Nejde o animované sekvencie, ktoré určite zabrali grafikom haldu času a je to na výsledku vidieť. Niekedy kroky postáv nesúhlasia s prejdenou vzdialenosťou a pri pohybe akoby sa kĺzali po povrchu. Nie je to však nič vážne a pri hraní to nemusíte ani vnímať. Spracovaním však Runaway 2 prekvapil, pretože do podobného spracovania sa dnes už nik nepúšťa, ale stále si zachováva svoje čaro a dokáže pohltiť. Dizajn lokácií je vskutku takmer dokonalý, objektov a menších detailov mnoho, takže prázdnosť je pre mnohé prostredia veľkou neznámou. Niekedy síce okolie pôsobí trochu statickým dojmom, avšak všetko zachraňuje pestrá paleta farieb, ktorá dáva svojou rôznorodosťou hráčovi pocit blaženej pohody. A o to predsa ide. Na druhú stranu sa však na obrazovkách s mnohými objektmi vyskytuje mnoho predmetov, ktoré môžete veľmi ľahko prehliadnuť a dôjde aj na staromódny a všetkými nenávidený pixel hunting. Zamrzí aj nemožnosť preskočenia niektorých x-krát videných animácií pri presune z lokácií. Ale celkovo je grafika „hravá“.

INTERFACE 6 / 10
Ovládanie má niekoľko nepríjemných vlastností, ktoré síce svojim charakterom dávajú spomienkam na dávne časy voľný priebeh, avšak dnes im pôsobia skôr záporným dojmom. Ovládanie myšou je fajn, to bez debaty, veď trojrozmerné adventúry, v ktorých ovládate postavičku klávesnicou jednoducho nebudú nikdy medzi dobrodruhmi oslavované, čo by si mohli uvedomiť tvorcovia Broken Swordu. Lenže niektoré archaizmy akoby tvorcovia z Pendulo Studios považovali za nutnú podmienku pre správnu adventúru. O malých predmetoch som už písal, ale nemožnosť zobrazenia odchodov do iných priestorov s možnosťou občasného scrollovania v niektorých miestnostiach skôr mätie.

Polená pod nohy hráčom sú hádzané aj pri menších aktívnych miestach, takže je o niečo ťažšie nájsť to správne miesto, kde je daná vec aktívna. Výrazne nahnevá aj absencia dvojkliku ako rýchleho presunu. Niekde funguje a nikde nie. Pri behaní medzi dvomi charaktermi na lodi si tak animáciu privolania výťahu užijete nadmieru, stále musíte aktivovať dvere vložením kódu a kým sa tam Brian došmatlá, v kľude si prečítate nejaký ten článok v časopise alebo novinách. Áno, náš nehrozený hrdina nevie ani behať. Práca s inventárom je nezmyselne skrytá v hornej časti obrazovky, čo síce tvorcovia ospravedlňujú filmovým výzorom (čierne pruhy v hornej a dolnej časti), ale pohodlnému ovládaniu tento fakt pripisovať určite nebudem. Všetko to vyzerá tak, akoby nám Pendulo Studios chceli priniesť silou mocou závan nostalgie a neuvedomovali si, že niektoré vlastnosti starých adventúr sú dnes jednoducho menej uživateľsky príjemné a doba sa posunula smerom práve k jednoduchosti, zároveň však podáva pomocnú ruku hráčovi, ktorý nechce zbytočne blúdiť a tápať.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Tešil som sa, priznávam. Čakal som klasické pohltenie príbehom, kde sa síce občas vyskytnú nelogické kombinácie predmetov, ale zápletka a atmosféra celého pátrania bude držať pohromade. V tom vidím základnú chybu – príbeh akoby nemal šťavu, všetko je vyzerá príliš fádne, mnoho kiksov v nezmyselných postupoch a hlavne dej sa posúva výhradne pomocou animácií. Vata okolo, kde hrá hlavnú úlohu adventúrista, je príliš chabá a často nezaujímavá a nudná. Všetko by sa to dalo odpustiť, keby sa príbeh posúval plynulo, ale ten skáče od únavného putovania, nastane zlom, skok niekam vpred, ktorý je síce nečakaný, ale často absurdne zvolený. Je síce fajn, že tu máme konšpiráciu, dvojicu zloduchov, jeden neskutočne vtipný charakter (Joshua tentoraz neskutočne ruluje ako pomätený génius a fanúšik sekty mimozemskej civilizácie) a lemúra alkoholika, ale ono to nedrží pokope. Nie je to uveriteľné, nemá to správny šmrnc, Brian je len umelým charakterom a nie postavou, ktorú som si obľúbil a cítil s ňou. Netuším, prečo je táto neosobnosť jedným z najpodstatnejších zážitkov, ktoré mi utkveli v pamäti. Aj v inak priemerných adventúrkach som sa vedel sám seba predstaviť v úlohe hlavného hrdinu.

O tom, že príbeh sa posúva vpred neskutočne pomaly, už radšej hovoriť nebudem. Nie je totiž správne, keď medzi dôležité akcie vložia tvorcovia kopec dialógov a hľadanie použiteľných predmetov.

Práve rozhovory by mali zaujať – a čuduj sa svete, aj keď sú niekedy neúmerne rozsiahle, bývajú pomerne zaujímavé. Avšak čím ďalej sa dostanete, zistíte, že vám bľabotania popisovanie každej maličkosti začne liezť na nervy, pretože je zbytočné. Scénar nie je napísané umne – znovu zvíťazila kvantita nad kvalitou. Jednotlivé postavy sú skvele vybrúsené, každý pôsobí iným dojmom a zachováva si svoju jedinečnosť. Ich spojenie však nepôsobí kompaktne. Ako väčšina drobností, ktoré napokon kazia celkový dojem. Všetko je v nepríjemnom kontraste – už už sa začnete baviť, vnímať dej a vzápätí príde sek, nezmyselné zvrat, ktorý jednoducho rozhodí putovanie na za záchranou Giny na zmes spočiatku nesúvisiacich, neskôr úplne zbytočných kúskov. Nie je vždy najlepšie (nechcem zbytočne prezrádzať) hádzať do hrnca všetky dobré ingrediencie.

MULTIPLAYER
Brian putuje zásadne sám.

ZVUKY 9 / 10
Dabing je úžasný, každý hlas má svoje čaro a k svojej virtuálnej postave sa vynikajúco hodí. Vojak hovorí sekaným štýlom, barmanka nenápadne flirtuje, Joshua pôsobí zmätene, uletený „rastaman“ akoby prišiel priamo z Jamajky a jednotlivé slová preťahuje. No proste skvost a je príjemne vedieť, že po tejto stránke je všetko takmer dokonalé. Zvuky prostredia až tak výrazné nie sú, avšak keď už postava vykoná nejakú akciu, je to náležite ozvučené.

HUDBA 6 / 10
Ústredná skladba je výborná, skvele sa hodí k úvodnému vysvetleniu situácie a sladký popík vytvorí priateľskú atmosféru. Lenže v priebehu hry sa melódií dočkáte zriedka, prostredie stíchne a tam, kde by mohla hudba rozvíriť pomaly upadajúcu atmosféru, zaryto mlčí. Uznávam, že hudba nemusí byť pre každého dôležitým prvkom, avšak vždy dokáže chytiť. Prečo nemajú niektoré podobné miesta nejaký motív, je pre mňa záhadou, hlavne po skvelom dabingu a úvodnej skladbe. Možno nebol čas a možno... no nič, nie každý deň je predsa nedeľa.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10

Runaway 2 je adventúra pomerne dlhá, počítajte s nadmieru veľkým časom, približne 25 hodín, vedúcemu k úspešnému dohraniu. To, že po celý čas nebudete pohltený dejom, je spomínané vyššie. Pomerne dlhá herná doba je však v mnohých prípadoch umelo naťahovaná pixel-huntingom, nezmyselnou kombináciou predmetov, ktoré vyústia do skúšania všetkého na všetko. Je síce pekné, že Brian po zvolení vhodného predmetu a jeho následným použití všetko pekne vysvetlí, ale na mnoho postupoch by sa zasmial aj bežný školák. Spomeniem jednu situáciu z úvodu: pomocou slnečných lúčov a lupy spojíte zlomený kľúč – možno som z podobných absurdných kombinácií z predmetov už vyrástol, ale následné oškrábanie vrstvy taveniny na kľúči (inak do zámku nepasuje) kusom skla ma úplne dorazil. Je to jednoducho nemožné. Radšej by som bol za polovičnú hernú dobu a logické, a hlavne súvislé, rozprávanie. Alebo vám pripadá odrezanie sobej hlavy z auta, následné obielenie a orezanie, ktoré vyústi do „medvedej“ hlavy reálne? Skúsení adventúristi si budú radi lámať hlavu, ale nie je predsa lepšie zbytočne to všetko nenaťahovať a nehádzať hráčom pod nohy polená? Zbytočné odtrhnutie od deja je potom samozrejmosťou. Je to síce ako zo starej školy, lenže dnes sa píše rok 2007 a hoci mám adventúrky veľmi rád, tento návrat mi nepripadá ako správny krok k zábave. Skôr krok vzad, ktorý vlastne adventúry takmer zahubil. Spomenúť musím obehávanie postáv a hľadanie stopy, ktorá spustí daný skript, bez ktorého budete zbytočne tápať. Lepšie by bolo hráča udržať na menšom mieste postupne mu otvárať nové lokácie, aby zbytočne neblúdil. Zrejme som už ovplyvnený dobou zjednodušovania, ale nepochybne je to výhodnejší krok smerom k bežným hráčom. A keď sa k tomu pridá aj otvorený koniec, nezmyselne useknutý – áno, je to ešte horšie ako v Syberii – všetko smeruje k tomu, že tvorcovia už jednoducho nevedeli ako rozumne ukončiť dobrodružstvo, tak si nechali otvorené dvierka. Brian na konci povie, že sa všetko vlastne len začína, ale načo sa potom hráč moril niekoľko dlhých hodín, keď sa vlastne nič podstatné nevysvetlilo? Adventúrky majú byť o pútavo rozprávanom príbehu – tu je to len zmes neustále zadrhávania sa. Preto som zvolil kompromis v podobe sedmičky. Hardcore adventúristom vysoká obtiažnosť vadiť nebude, ostatní si zrejme na rozuzlenie nepočkajú. V tom je rozdiel rozdelenej Syberie – na rozmotanie klbka príbehu sa všetci tešili, tu sme len našli koniec nite a... je to hádam jasné.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Som rád za každú adventúru, ale Runaway 2: Dream of the Turtle mi vyslovene nesadla. Vnímanie vývoja hry postupom času začne strácať na intenzite a od polovice som sa vyslovene trápil a presviedčal k ďalšiemu hraniu, aby som napokon po otvorenom závere nedokázal zhodnotiť, či to vôbec stálo za to. Je to stará dobrá adventúrka zo starej školy so všetkými kladmi a zápormi. Nedokážem však tvorcom odpustiť nezmyselné ukončenie, nesúvislo rozprávaný príbeh a nedostatočné pohltenie – je tu príliš veľa otázok a skutočne netuším, čo sa vlastne po dohraní stalo. Hľadanie Giny sa totiž vôbec nikam nepohlo a preto: malo to putovanie vôbec nejaký zmysel? Má zmysel zamotať hráčovi hlavu a následne nechať všetko v rovnakom stave ako na začiatku. K niektorým adventúram sa vždy postupne vraciam a prechádzam dobrodružstvom znovu (Syberia, The Longest Journey – tentoraz ju už skutočne dorazím do konca), ale už teraz viem, že po Runaway 2: Dream of the Turtle nesiahnem.