V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to napísala Alyson Thibodeauová z Arizonskej univerzity (USA) s kolegami. Mesto La Isabela, pomenované po kastílskej a španielskej kráľovnej, hlavnej mecenáške úvodných novovekých výprav do Nového sveta, založil na severnom pobreží dnešnej Dominikánskej republiky Krištof Kolumbus v roku 1494 počas svojej druhej plavby do Nového sveta. Približne 1500 členov výpravy očakávalo, že tam rýchlo zbohatnú, okrem iného ťažbou drahých kovov, zvlášť striebra. Lenže namiesto toho sa stretli s hurikánmi, hladovaním a chorobami.
Kolumba už v roku 1496 odvolali do Španielska, niekoľko sto zvyšných obyvateľov mesto opustilo v roku 1498. Pri archeologických vykopávkach sa v La Isabele na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia našli desiatky kilogramov striebronosnej olovnatej rudy galenitu a metalurgickej strusky. Takisto sa našli metalurgické zariadenia pri špeciálnej budove určenej na uchovávanie kráľovského majetku. Zdalo sa, že išlo o prvé doklady ťažby drahých kovov Európanmi v Novom svete.
Dôkladnejšie analýzy však teraz ukázali, že struska vznikla z rudy, ktorá neobsahovala nič cenné. Bol to kremičitan olova, z ktorého bolo možné vyťažiť iba olovo trebárs na guľky do muškiet. Najzaujímavejšie však je, že podrobnosti izotopového zloženia galenitu nezodpovedajú ničomu na ostrove Hispaniola, kde leží Dominikánska republika. Kolumbusova druhá výprava si ho priviezla zo Španielska na porovnanie s miestnymi rudami a na to, aby - ako sa to na prelome stredoveku a novoveku robilo - poslúžil ako pomocná látka pri metalurgických procesoch. Na záver sa však frustrovaní obyvatelia La Isabely usilovali vyťažiť striebro aspoň z tohto galenitu. (urb)
