VCD zo seriálu Discovery Channel (možno ho kúpiť spolu s dnešným SME) obsahuje vzrušujúce zážitky z miest, ktoré normálny smrteľník nemá šancu navštíviť. Dokonca ani bohatí vesmírni turisti v raketoplánoch nelietajú; a ak by lietali, museli by to stihnúť približne do roku 2010, pretože program vesmírnych letov raketoplánov sa chýli ku koncu.
približne do roku 2010, pretože program vesmírnych letov raketoplánov sa chýli ku koncu.
Tvorcom filmu sa celkom úspešne podarilo reprodukovať optimistickú atmosféru posledných desaťročí uplynulého storočia, v ktorej sa raketoplány zrodili a prežili svoj boom (zmienka o katastrofe Challengera sa iba tak mihne, a osádka Columbie to má ešte šesť rokov pred sebou). Unikátne zábery z paluby, zo servisného strediska či z odpaľovacej rampy dopĺňajú komentáre a zážitky astronautov aj pracovníkov NASA; napríklad konzervu v beztiažovom stave musíte otvárať veľmi opatrne, aby ste nemali kabínu plnú fazúľ. Normálny smrteľník musí žasnúť nad neuveriteľnou zložitosťou raketoplánov, skladajúcich sa zo šiestich miliónov súčastí, alebo nad tým, koľko ľudí sa programu venuje a koľko peňazí to všetko zhltlo (jeden skafander, do ktorého je problém sa nasúkať, stojí milióny dolárov).
Film vrcholí unikátnymi zábermi z komplikovanej opravy dnes už presluhujúceho Hubblovho teleskopu (pripadal som si tam ako uväznený v ľadovej kryhe po západe Slnka, povedal jeden astronaut). Všetci, ktorí sa na kozmickej oprave zúčastňujú, a vlastne aj všetci vo filme vyzerajú ako obyčajní ľudia. To, že nie sú celkom obyčajní, si uvedomíme pri konštatovaní, že ich cieľom je „meniť nemožné na bežné“.
Nie je isté, kedy (a či vôbec) sa stanú lety do kozmu bežnou záležitosťou. Isté však je, že pri preklade by sa zišlo viac úcty k rodnej reči, pretože niektoré formulácie sú ozaj čudesné. A ak by ste náhodou nevedeli, čo je „uhlíkový dioxid“, ktorý treba z paluby neustále odstraňovať, potom vedzte, že ide o celkom obyčajný oxid uhličitý. (ač)
