Len aby bolo zajtra čo na raňajky
Sojky druhu Aphelocoma californica obývajú západ Severnej Ameriky. Majú 80 gramov a dlhé sú až 30 centimetrov. Zdržiavajú sa v krovinato-lesnatých oblastiach, no zalietavajú do ľudských sídiel vrátane miest. Živia sa malými živočíchmi, ako sú hlodavce, ale aj inými vtákmi a ich mláďatami a vajcami, orechmi a bobuľami. Podobne ako naše straky hromadia a skrývajú lesklé a pestrofarebné predmety.
Nicola Claytonová z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami teraz v laboratóriu zistila, že tieto sojky spontánne plánujú zajtrajšok bez toho, aby ich k tomu priamo motivovali momentálne potreby. Napísali o tom v časopise Nature. Claytonovej tím nedávno doložil, že sojky majú predstavu minulosti. Zapamätali si, kde a kedy čo skryli. A navyše i to, ktorá potenciálne konkurenčná sojka ich pri tom videla. Skrýše tak mohli pred náhodnými zlodejkami účinne chrániť. Teraz sa ukázalo, že sojky si dobre pamätajú aj minulý nedostatok potravy. A podľa toho plánujú zajtrajšok. Hoci aktuálne majú dosť potravy, predvídajú jej nastávajúci nedostatok.
Vedci ôsmim sojkám v jednom oddelení pravidelne „servírovali“ raňajky, v druhom nie. Cez deň potom vtáky mohli k potrave hocikedy. Šiesteho dňa večer dostali nečakane orechy vhodné na skrytie. V oddeleniach, kde sojky nedostávali raňajky, dôsledne väčšinu orechov skryli. A starali sa aj o to, aby mali raňajky pestré. V jednom oddelení im na raňajky dávali arašidy a v druhom psie granule. Keď jeden večer dostali oboje, arašidy skryli do oddelenia, kde dostávali na raňajky granuly, a naopak. Očividne prinajmenšom tento vtáčí druh dokáže plánovaním čeliť obavám z budúcnosti inak, ako by vysvetľoval prostý inštinkt.
Smrtonosná príťažlivosť
Ovocie stromu marula (Sclerocarya birrea) je veľmi chutné, výživné a obsahuje množstvo vitamínu C. Strom divo rastie v južnej a západnej Afrike. Ovocie obľubujú mnohé zvieratá, ale aj ľudia, ktorí z neho vyrábajú napríklad likér - amarulu. Stromy sa delia na samčie a samičie. Zarodivšie samičie maruly pútajú pozornosť slonov, ktoré v truse roznášajú semená plodov. No ako v časopise Journal of African Ecology napísali Asa Hemborg a William Bond z Univerzity v Kapskom Meste (JAR), pre maruly je to evolučne riskantný podnik. Slony, ktoré po nich priam šalejú, dokážu stromy zaregistrovať z veľkej diaľky a hltavo sa kŕmia nielen plodmi, ale aj lístím a kôrou.
Výskum na území Národného parku Hluhluwe-Umfolozi v juhoafrickej provincii Kwa Zulu Natal ukázal, že samičie maruly sú preto ohrozené oveľa viac ako samčie. Slony mnohé vážne poškodia, ba celkom zničia. Stromy s dužinatým ovocím ako maruly, mangovníky a avokádovníky sa vyvinuli práve tak, aby ich reprodukciu zabezpečovali slony a im príbuzné tvory. Preto vedci očakávali, že samičím marulám by sa mali vyvinúť silnejšie a tuhšie konáre, aby ich slony nezničili. Samičie a samčie stromy ich však majú v zásade rovnaké. Napriek tomu sa zdá, že samičím to evolúcia predsa len vykompenzovala ľahším pučaním nových výhonkov.
Autor: spolupracovník SME
