Washington 20. februára (TASR) - Laserové signály vysielané z vesmíru zaregistrovali niečo, o čom vedci dlho tušili, že existuje: rozsiahle jazerá nezamrznutej vody pod antarktickým ľadom. O najnovšom objave píšu glaciológovia v odbornom časopise Science.
Niektoré z jazier sa tiahnu na ploche stoviek štvorcových kilometrov. Jazerá sa napĺňajú a odvodňujú tak dramaticky, že tento pohyb dokáže zachytiť satelit skúmajúci z obežnej dráhy ľadový povrch antarktického kontinentu.
Vznik týchto obrovských vodných plôch však nemá na svedomí globálne otepľovanie. Ležia totiž 700 metrov pod vrstvou stlačeného snehu a ľadu, čo je príliš hlboko na to, aby na ne mohli mať vplyv teplotné zmeny na povrchu.
Avšak to, ako sa tieto jazerá správajú, je dôležité pre pochopenie dopadu klimatických zmien na ľadovú pokrývku Antarktídy, vysvetľuje autorka štúdie Helen Frickerová z Ústavu pre oceánografiu pri Kalifornskej univerzite v San Diegu.
Až 90 percent svetových zásob sladkej vody je uväznených v hrubej ľadovej pokrývke, ktorá pokrýva Antarktídu. Vedci odhadujú, že ak by sa tieto ľadovce všetky roztopili, mohli by spôsobiť nárast hladiny svetových morí až o neuveriteľných sedem metrov.
Ako však ukázala nedávna štúdia Svetovej banky, už len metrový nárast morskej hladiny dokáže kompletne spustošiť pobrežné a nízko položené oblasti na celom svete.
V dôsledku zmien podnebia je preto nevyhnutné poznať, čo možno očakávať od diania v Antarktíde, a vedieť predpovedať, čo sa stane s ľadovou pokrývkou južného kontinentu, hovorí Frickerová. Súčasné počítačové modely zatiaľ nedokážu zmapovať pohyb subglaciálnych vôd.
Na detekciu subglaciálnych jazier Frickerová a jej kolegovia použili údaje satelitu amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) ICESat, ktorý vysiela z vesmíru laserové impulzy na povrch Antarktídy a späť - podobe ako sonar využíva zvukové impulzy na mapovanie situácie pod vodou.
Satelit ICESat zaznamenal povrchové preliačiny, ktoré sa pohybujú, keď sa skryté jazerá odvodňujú a opäť plnia vodou pod povrchom ľadovcov.
"Oblasti, ktoré sa menia, sa menia tak rýchlo, že to nemôže byť nič iné než (podpovrchová) voda," hovorí Frickerová. "Je to nesmierne rýchle," dodala.
"Rýchle" môže byť relatívny pojem, pokiaľ ide o ľadovce, ktoré sa normálne pohybujú veľmi pomaly. Avšak jedno jazero veľké približne 30 km krát 10 km bolo pri odvodnení v priebehu 30 mesiacov schopné spôsobiť až deväťmetrovú zmenu vo vyvýšení povrchu.
