Killzone: Liberation - život je zmena

Killzone však nepovedalo posledné slovo, nakoľko v Sony sa podobne ako v Microsofte nezvyknú rýchlo vzdávať. Takzvaný “Halo-killer“ sa nám veľkolepo pripomenul na E3 2005, kde sa znovu prostredníctvom úchvatného traileru predstavil na PlayStation 3. V ústraní a bez povšimnutia sa už ale kuchtilo na ďalší prírastok do série. No tentoraz nie na konzoly. Kde sa však podel všetok ten hype? Killzone: Liberation pre PSP nepredchádzalo žiadne reklamné vymývanie mozgov. Bez rozruchu sa na trh dostal sťa radová hra. Čo je ale zvláštnejšie, kde sa podel žáner FPS? Na trh sa dostal titul, ktorý má so svojím predchodcom spoločný jedine názov. Na druhej strane, nový kabát pre prenosnú konzolu sedí omnoho viac než ten pôvodný. Napriek žánrovej zmene môžeme o Killzone: Liberation hovoriť stále ako o plnohodnotnom pokračovaní. Príbehovo na svojho staršieho brata priamo nadväzuje. Dva mesiace po udalostiach z predošlého dielu, ostáva stále južná časť Vekty pod kontrolou Helghast. Generál nepriateľských jednotiek, Metrac, svojou brutalitou a dychtivosťou po moci začal nekontrolovane podmaňovať čoraz väčšie územia. Hráč sa znovu ocitne v koži Templara, ktorého úlohou je zachrániť uväznených rukojemníkov, zatiaľ čo jednotky ISA bojujú ďalej za slobodu.

GRAFIKA 9 / 10
Keď som prvýkrát zhliadol Liberation a akceptoval jeho novú podobu napadlo ma, že aj keby si tvorcovia dali výnimočne záležať na grafickom kabáte, nikdy z tejto vtáčej perspektívy nevynikne tak, akoby vynikol v pôvodnom formáte. Z môjho omylu ma rýchlo vyviedla hneď úvodná misia, ale poďme na to poporiadku. Hru otvára dlhá, zato však krásna a miestami aj pomerne brutálna animácia, ktorá je žiaľ jediná v celej hre. Musel som vám to prezradiť, aspoň vo vás nebudem živiť plané nádeje. Ostatné animácie už prebiehajú v engine hry. No nie je ich mnoho, autori sa rozhodli ísť cestou popisujúcich prológov ku každej misii, z ktorých sa ma hráč možnosť dozvedieť čo ukončením úrovne dosiahol a ako udalosti ďalej napredujú.

PSP obýva pulty obchodov už dostatočne dlho na to, aby z neho tvorcovia dokázali vyžmýkať každučkú kvapku výkonu, aj keď jeho potenciál ešte stále len čaká na plné využitie, Liberation dokazuje, že aj Guerrilla tím nepatrí medzi bandu neschopných vývojárov. Nový diel pokračuje v šľapajach svojho staršieho konzolového súrodenca. Ani zmenený šat sa nedokázal odpútať od pôvodnej konzolovej verzie a tí, ktorí s ňou mali dočinenia, nebudú mať žiaden problém rozpoznať ho. Použitie farieb, architektúra prostredia a jednotlivé pasáže kopírujú konzolovú verziu. Textúry sú jemné s množstvom detailov, no postavy a nepriatelia počas hry ako jediní skutočne nevyniknú. Lepší pohľad sa hráčovi naskytne len v prípade niektorých animácii, kedy sa kamera výraznejšie priblíži.

INTERFACE 9 / 10
Spočiatku som si myslel, že nás opäť čaká len krátka kampaň a možno nejaký ten multiplayer navrch. Liberation však hneď po skončení úvodnej animácie vybafne na hráča hromadou možností, ktoré sa v priebehu hry ešte niekoľkokrát znásobia. Zozačiatku ma hráč na výber len z jednej zbrane a žiadnych schopností zvyšujúcich jeho šancu na prežitie. Časom ale začne pribúdať na zbraniach a schopnostiach. Čím viac vriec s peniazmi počas hrania nájdete, tým lepšie zbrane sa sprístupnia a nepotrvá dlho a týmto spôsobom si odomknete aj vylepšené verzie získaných. Okrem toho po prejdení každej kapitoly sa otvorí sada minihier. Ich zvládnutím hráč obdrží medailu a niekoľko bodov, za ktoré si môže v hlavnej hre vyberať extra schopnosti naviac. Napríklad väčšiu obranu, energiu či silu útokov.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Je zbytočné popisovať jednotlivé funkcie tlačidiel, hra disponuje intuitívnym ovládaním, pri ktorom by ste nemali mať problém už v prvej úrovni pochopiť ho a osvojiť si ho. Dianie na displeji je zobrazované z vtáčej perspektívy a tak hráčovi sa naskytuje unikátna príležitosť vidieť nepriateľov schovaných za rohom budovy, hromadou skál či iných prekážok. Mierenie vďaka laserovému zameriavaču a možnosti automatického zameriavania rovnako prispieva k pohodlnému hraniu bez zbytočných momentov frustrácie. Tá sa tak či onak dostaví, pretože kamera niekedy nevolí najvhodnejšie uhly, čo v prípade nepriateľov ozbrojených raketometmi predstavuje tvrdý oriešok. Našťastie nabíjanie takýchto zbraní zaberá o niečo dlhší časový úsek než u klasických, čím hráč získava aspoň akú takú výhodu.

Množstvo zbraní a ich rozdielne atribúty sú vybalansované na slušnej úrovni a zatiaľ čo brokovnica predstavuje hotového zabijaka pri boji z blízka, samopal (v skutočnosti, by ste ani pri ňom nemali z bezprostrednej blízkosti šancu) sa perfektne hodí na väčšie vzdialenosti. Rozhadzovanie granátov na všetky svetové strany uľahčuje imaginárna čiara znázorňujúca trajektóriu ich letu, s niečím podobným sme sa mali možnosť stretnúť taktiež pri granátoch v hre Gears of War. Okrem neustáleho strieľania sa čas od času dostaví prekážka v podobe mínového poľa alebo senzorov detekujúcich pohyb a aby hra ani na moment neupadla do stereotypu, tvorcovia prichystali aj niekoľko dopravných prostriedkov. Omnoho častejšie sa však hráčovi pripletie do cesty spolubojovník, pri ktorom aby sa zamedzilo jeho chaotickému a nevyspytateľnému správaniu, pribudla možnosť zastavenia času. Počas tohto režimu je hráčovi umožnené vydávať rozkazy ostatným členom tímu. Teda v konečnom dôsledku hrateľnosť pôsobí omnoho vyladenejším dojmom než v pôvodnom diely.

MULTIPLAYER 8 / 10
Keď už spomínam Liberation pomaly len v dobrom svetle, prečo by tomu malo byť inak aj s hrou pre viacerých hráčov. Multiplayer na rozdiel od mnohých ostatných titulov pre PSP hra obsahuje a je postavený tak, aby uspokojil i tých najnáročnejších. Zatiaľ však funguje len spojenie Ad-Hoc pre šiestich hráčov. Avšak v prípade, že patríte medzi tých, ktorým nerobí problém, sa kedykoľvek so svojím PSP spojiť online, mám dobrú správu. Už čoskoro sa objaví update rozširujúci multiplayerové možnosti.

ZVUKY 7 / 10
Snáď jedinou mojou výhradou k zvukovým efektom sú pazvuky trasúceho sa padlého nepriateľa na zemi. Môžem vás ubezpečiť, že nejde o dômyselne navrhnutú reakciu ľudského tela, ale o triašku spôsobenú nerovným povrchom. Liberation totižto využíva fyzikálny engine Havok, čo v preklade znamená, že telo nepriateľa musí po porazení prilnúť k zemi. Nahovorenie postáv a celkovo ostatné zvukové efekty sú zvládnuté veľmi dobre.

HUDBA 8 / 10
Jedným slovom vynikajúca a nedá mi inak, ako doporučiť kvalitné slúchadlá, vďaka ktorým si ju ešte o nejaký ten kúsok užijete viacej. Skvelo podtrhuje atmosféru a doslova nabudí hráča do akcie.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Liberation samotný nie je ani prinajmenšom náročný, až na dve súboje s bossmi som hrou prešiel ako nôž maslom. Väčšina pasáží vyžaduje ohromnú obozretnosť a opatrnosť, v iných vám zasa postačí i kúsok šťastia. Checkpointy sú rozvrhnuté v úrovniach po každom z náročnejších úsekov a naskriptovaní nepriatelia majú tendenciu zaútočiť stále rovnakým spôsobom, čo pomerne značným spôsobom znemožňuje realizovať sa prostredníctvom rôznych taktík a stratégii. Do istej miery túto skutočnosť vynahradzujú maličkí nepriatelia pripomínajúci pavúčikov, ktorých cieľom nie je len hráč, ale ten kto pri ich vyrušení stojí najbližšie. Ak si ich teda všimnete v dostatočnom predstihu, stačí, že po nich vystrelíte jedným nábojom a už len sledujete ako s deštruktívnou náladou vykántria niekedy aj celú skupinku nepriateľov.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,5 / 10
Musím priznať, že na moje prekvapenie Killzone: Liberation dokázal napraviť pošramotenú povesť svojho konzolového predchodcu a dokonca sa mu podarilo zaradiť medzi elitu titulov, ktoré by žiadnemu vlastníkovi PlayStation Portable nemali chýbať. Viem však aká je v skutočnosti realita a nielen ja sa nechápavo pozerám na čísla predajnosti toľkých kvalitných hier a tejto vskutku nádhernej konzolky do ruky. Ak teda hľadáte titul, ktorý by rozvíril prach v mechanike, s Killzone: Liberation nemôžete stúpnuť vedľa. My ostatní, ktorí už máme hru za sebou, môžeme len dúfať v nadviazaní kvalít v pripravovanom Killzone pre PlayStation 3.