;) |
No a keď som tak nostalgicky začal, zveziem sa ešte chvíľu na spomienkovej vlne, veď ono sa toho veľa novátorského o tenise napísať nedá a poznáte to – svedomie s minimálnym počtom znakom nepustí. Medzi hriechy mojej mladosti patril tenis. Respektíve Tennis, ak predpokladám v aspoň minimálne fungovanie mojej všetkými kvantovými bohmi skúšanej pamäte. Jednoduché pinkanie a behanie panáčikom v dobách, kedy ste ešte mohli platiť menou so skratkou Kčs je už dávno preč. Nasledovný Tennis Elbow bol vrcholom besnenia na kurte, veď tento pomerne jednoduchý titul obsahoval aj kariéru a postup v rebríčku, dovtedy vec nevídanú. Neskoršie obdobie môžem pohodlne označiť ako dobu temna – kde nič, tu nič a až na občasné šteky (Rolland Garros alebo posledne Next Generation Tennis) nezabránili hlbokej depresii, hoci mierne iskierky nádeje (Virtua Tennis a prvý Top Spin) tu boli. Ani to však nestačilo na niekoľko rôčkov staré orgie so zvieratkami – stále zostávame v kľude, s rukami na stole – Tennis Criters. Že nepoznáte? Ale to sú predsa herné základy vážení, ako mi tu potom chcete čítať nasledovný text, keď nevieme základy? Hybaj to s veveričiakom Mikim a Pukim napraviť! Kto skúsil, lieči sa zo závislosti dodnes.
Dosť však nostalgických plkov, najdôležitejšia otázka dneška – čiže je Tennis Criters prekonaný? – bude zodpovedaná hneď na začiatku. Nie. Ale bolo to o povestné veveričie prsia. A neargumentujte mi tu tým, že veveričky žiadne nemajú! Šmátrali ste im pod kožúškom? Ha? Haaaa? Tak kľud! Top Spin 2 sa radí medzi seriózne simulátory tenisu, pričom pôvod je čisto konzolový (papá Xbox 360 + hot mom Aspyr Media) a obsahuje všetko, teda takmer úplne všetko (poznáte to, žiadne nahotinky, žiadne veveričky), čo virtuálny tenista môže chcieť. Od tradične nudného vymenovanie módov (quick, turnaj, kariéra a z toho prvé dve osamotene i s iným hráčom) po tvorbe vlastného borca alebo borkyňe (?!) v sakramentsky detailnom a precízne zvládnutom editore môžeme prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Hrá sa to ako tenis, žiadne výrazné kiksy len tak ľahko nenájdete (ale oni tam mršky sú). Prostredia sú tradičné: tráva, betón, antuka, umelý podklad. Dokonca to má aj licenciu na zopár hráčov z vrcholu rebríčka, takže medzi mužmi vás naklepe Federer a pri ženách vzdychá Šarapovova. A všetci držia rakery a máchajú nimi do žltej loptičky snažiac sa trafiť ju do určitého priestoru – holt, pravidlá tenisu si nájdete v hernom šlabikári na strane 35, odsek 4.
;) | ;) | ;) |
Jediným zmyslom prečo sa tenisové hry oplatí hrať i osamotene, je prítomnosť Kariéry. Áno, pekne s veľkým K, pretože na začiatku dostanete do rúk také poleno, že pri prvých pokusoch sa loptička odrazí skôr od postavy ako rakety späť na súperovu polovicu. Rozdelenie turnajov na amatérske, stredné, profesionálne a grand slamy je v túto chvíľu nepodstatné, pretože kým sa prebojujete medzi prvú dvadsiatku, spravíte toľko nevynútených chýb ako Martina Hingisová (a ako všetky slovenské média so cťou spomínajú v KAŽDOM článku, košická rodáčka... sick) za celú svoju kariéru. To sa radšej ani nepochválim, že na prvom turnaji som neuhral ani fiftín a bol som rád, keď moja avatarka vôbec loptu trafila (alebo ju trafila lopta). Táto delirická obtiažnosť núti deprimovaného hráča trénovať. Vysvetlenie základných úderov je ešte zadarmo, ale najatím trénera si za každý pokus zlepšenia nejakej vlastnosti poctivo zaplatíte. Uspejete, získate dve hviezdičky, ktoré pridelíte k vybraným vlastnostiam. Neuspejete, dostanete len jednu, ale za pokus si riadne zaplatíte. Hnusní kapitalisti. Určite je čo zlepšovať, všetko sa pekne nesie v zabehaných možnostiach: forhend, backhand, lob, podanie, rýchlosť, sila úderu, spin, agresivita, presnosť... Každé zlepšenie sa sakramentsky prejaví, a to, že sa to píše v každej recenzii v tomto prípade vôbec neznamená toto skonštatovanie... ehm, smutné skonštatovanie, ale drsný fakt. Takže prečo nič na začiatku neviete? Správne, pretože nič neviete... alebo tak dajako.
Trénujete, platíte, trénujete, zlepšujete sa a na ďalšom turnaji uhráte fiftín. Neskôr dokonca aj jeden set a v prvý rok sa vám ku koncu s pomocou virtuálneho Samprasa podarí aj vyhrať nejaký zápas. Možno. Takýmto postupom sa s postavou dávate nenápadne dokopy a prežívate s ňou rast, pričom nie je problém sa s ňou stotožniť. Vyberáte sponzorov (každý oceňuje bonusmi niečo iné), obliekate Barbie alebo Kena, kupujete nové bačkúrky a raketu – jednoducho poctivo sa snažíte vybudovať svetovú jednotku od piky. Tento zdĺhavý popis agresívneho dokopania hráča k plnému sústredeniu na každú loptičku nepopisujem len tak pre zábavu veveričiek. Ide totiž o prvý skutočný simulátor, kde je postava centrom vašej pozornosti a dokonca na dlhšie než na polhodinku, kedy rozšafne postupujete v iných tenisoch do semifinále a finále nižších turnajov. Tu nie, tu musíte – ako v skutočnom športe – poctivo trénovať. Ad tréning, keď tu o ňom už štebocem, je rozdelený na viacero častí – niekde ide o presnosť (triafanie vybraných predmetov na kurte alebo dopad lopty na vybrané miesto) alebo o silu (odpálenie gigantickej kocky preč z ihriska) a to rôznou formou úderov z rôznych pozícií. Na prvý pohľad brnkačka, na druhý neuskutočniteľná výzva a na dvadsiaty konečne pokorená prekážka. Tréning má viac úrovní, pričom za vyššie zaplatíte viac, ale aj získate väčší obnos hviezd, pričom každý tréner vie vycibriť danú schopnosť na istú úroveň a preto budete neskôr trénerov meniť, na čo som mal ja po prvom uvrieskanom nervákovi chuť okamžite, ale musel som uznať, že môj hrdina držal zrejme raketu za nesprávny koniec.
Vďaka všetkému vyššie uvedenému sa to hrá výborne. Nič nedostanete zadarmo, každú loptu treba poctivo vybehať a toto v iných tenisoch nebolo, preto som si dovolil Top Spin 2 pokrstiť na skutočný simulátor tenisu a nie arkádové pinkanie si loptičkou o stenu. Vieme teda, do čoho ideme a teraz sa dozvieme, či do toho vôbec pôjdeme a keď áno, tak prečo áno a ak nie, tak... dobre, už som ticho. Hor sa na zápas, ideme hodnotiť.
;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 8 / 10
Ali G by povedal, že grafika je „nice“ s dodatkom „show me some smile“. Zvrhlík. Recenzent zostane pri vode a prvotné ohúrenie z detailne vymodelované prostredia a precízne animovaných postavičiek si začne všímať niekoľko chybičiek, aj keď sú vlastne len dve. Hardvérovo to je sakra náročné a pri štvorhre mi počet obrázkov za sekundu klesol na šťastné, ale nesmierne nízke číslo sedem. A to sa hrať nedalo, respektíve mi niekoľko záberov tak trochu ušlo a s týmto hendikepom sa hrá dosť ťažko. Druhý chyba predstavuje hnusný, zvýrazním to, HNUSNÝ bug – niektoré vlasy tenistiek nie sú veľmi dobre ošetrené a z hlavy im trčí akási „rúra“ vo farbe vlasov cez celú obrazovku, ktorá neustále mení svoj druhý koniec. Pri zápase to dosť rozhádže a neverili by ste, ale po prvý, a poslednýkrát v živote som si prial, aby boli všetky žienky holohlavé ako Agassi. Inak je grafika lahodná, opakované zábery plné detailov začnú po niekoľkých prezentovaniach nudiť, všetko je akoby z televízneho prenosu, málokedy uvidíte na dvorci krkolomné pohyby alebo kurt bez siete. Trochu si rypnem – na antuke mohlo byť vidno stopy a odrazy loptičky. Ale to nemali ani veveričky.
INTERFACE 7 / 10
Prvý problém, za ktorý možno môže moja absencia priestorového videnia, preto to skúsim alibisticky hasiť hneď na začiatku, je jednoduchý – pri umiestení postavy na druhú stranu kurtu (čiže ďalej od kamery) som málokedy dokázal odhadnúť smer letu lopty a často som luftoval. Zrejme starnem. Ak ma upozorníte na druhú možnosť kamery, určite vás pochválim, ale jej akčné snímanie, neustále pohupovanie a pohybovanie sa mi spôsobovalo nepríjemnú nevoľnosť a bolesť hlavy. A teraz už k samotnému ovládaniu. K športovým hrám zásadne beriem do paciek gamepad a na klávesnicu s myškou nechávam sadať prach. Počul som mnoho nevyberavých výrazov na toto (archaické a nepraktické) ovládanie, keď pohyb panáka zabezpečoval hlodavec. Nechcem si to ani len predstavovať, smiechu si užijem ešte dosť, veď ma čakajú večerné správy. Preto základné pravidlo – bez gamepadu na kurt nelez. K štyrom základným úderom si pridáme jeden špeciálny bonusový (náročný na zvládnutie, pretože za stlačenia vybraného buttonu musíte istý čas – samozrejme zo sakra úzkeho intervalu – držať stlačený aj typ úderu. Cvičiť, cvičiť, cvičiť a nie s priateľkou v posteli, ale pekne s gamepadom v ruke! Inak sa s Wimbledonom rozlúčte. I osvojenie základnej techniky je vec náročná, preto sa nevzdávajte, aj keď je niekedy spustenie načasovanie trochu proti hráčovi začiatočníkovi. Trafiť raketou loptu dokáže (takmer) každý, ale trafiť ju správne a na správne miesto – to je výsada profesionála.
;) | ;) | ;) |
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Hrateľnosť si ma získala práve z dôvodu neoceniteľnej obtiažnosti. Top Spin 2 nepustí žilou len tak zadarmo a prvé hodiny mi hra neustále dokazovala, aký som to ja len lúzer. Týmto spôsobom by som však pri obrazovke dlho nevydržal ani polovicu sezóny. Ešteže tu je tréning, systém zlepšovania a hlavne každý puntík k danej vlastnosti sa prejaví na výkone. A na predvedenej hre, respektíve výsledkoch. Pokorenie prvého tenistu je ako slastný pocit porovnateľný s vypitím prvého piatkového piva/ovocného džúsu/vody zo srnčej stopy. Omamná aura optimizmu je síce okamžite zadupaná k realite v druhom kole, ale konečne ma oblial pocit víťazstva a dodal silu pokračovať. Neviem, či tu ide o športovú atmosféru, ale Top Spin 2 núti napriek nepodareným pokusom bojovať ďalej a zlepšovať sa – rovnako ako v skutočnom športe stúpať po malých schodíkoch až na vrchol. Práve tento záhadný prvok chýba mnohým športovým titulom. Spoločne s vynikajúcim prenesením osobnosti postavy na hráča je neodolateľným kombom. Možno by som príťažlivosť tohto konkrétneho tenisu mohol zvaliť práve na výzvu, ktorú ponúka, ale to by som musel privrieť oči nad prepracovanou hrateľnosťou samotných zápasov.
Niekomu sa to nemusí zdať, ale tenis je vlastne trochu akčnejší šach. A rýchlejší. Figúrka je síce na každej strane len jedna (budeme sa rozprávať o dvojhre) a úlohou je dostať toho druhého do pozície, že na letiacu loptičku už nedočiahne. Preháňanie po kurte ledabolo praktikujte v ostatných tenisových hrách, tu treba cvičiť, čakať na svoju šancu a pokúšať sa vymanévrovať so súperovho zovretia. Riskantné údery sú riskantné preto, lebo môžu skončiť nevynútenou chybou, čo býva často problém našej najlepšej tenistky Hantuchovej. Zachovať pevnú ruku však nebýva jednoduché a aj v tomto prípade sa podarilo hru nervov preniesť Top Spinu 2 verne na monitor. Nie je to len o tom, že teraz pinknem na tú stranu, potom na druhú – dôležité je v akej pozícii sa postavíte k letiacej loptičke, ako ju trafíte (či vašim silným alebo slabým úderom) a kde už stojí súper. Býva pravidlom, že útočné fázy sa striedajú, no vyčkávacia taktika sa rozhodne nevypláca, takže zabudnite aj na spoliehanie sa na chyby súpera. Prídu aj tie, no iba z nich si víťazstvo nevydriete. Je to jednoducho výborné, takmer ako skutočný tenis, takže ďalšie slová o hrateľnosti sú zbytočné. Dokonca aj pivo si môžete k matchu otvoriť a aspoň vás nebudú bolieť nohy.
;) | ;) | ;) |
MULTIPLAYER
Nebol testovaný kvôli nie príliš lukratívnemu ovládaniu pomocou klávesnice a myšky.
ZVUKY 7 / 10
Simulovať zvukové efekty pri športe, kde diváci počas hry nemôžu ani len ceknúť je vec na prvý pohľad príliš jednoduchá, ale keď chytíte zvukové efekty za pačesy, zistíte, že ono loptička sa na rôznych povrchoch inak odráža a to všetko má zvuk. Rovnako dotyk s raketou, beh hráča, rôzne druhy vzdychov a ešte monotónny hlas rozhodcu. Žiadny iný komentár v hre nenájdete.
HUDBA 5 / 10
Hudba hrá v menu a na niektorých kurtoch som počul niečo v pozadí, ale to mal možno sused pustené zase na maximum slovenské ľudové rapové šlágre, tzv rapete. Nič to, v menu hučí jedna typicky konzolová skladbička a jedna licencovaná. Scovknúť som sa z nich nezcvokol, ale človek nikdy nevie, kedy mu prepne.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Je úplne jasné, že čím vyššie v rebríčku postavený súper, tým vám rýchlejšie ukáže dvere z kurtu. Náročnosť je nastavená pomerne vysoko, ale práve to je tá správna výzva, ktorá vás síce ani na začiatku nevodí za ručičku a hneď hodí do drsnej reality, ale zrejme práve vyššie nároky tak výrazne odlišujú Top Spin 2 od ostatnej konkurencie. Pre niekoho, kto nechce tráviť večnosť postupným nakladaním lepších a lepších vlastnosti na chrbát avatarov, zvolí si jednu z pripravených postavičiek. Musím však ešte raz pripomenúť, obrňte sa pevnou voľou, ono to na vás nepríde zo dňa na deň. Potešiteľné je, že aj súper robí bežné chyby, občas trafí do autu, občas sieť a nemusíte mať strach z robotických súperov, ktorý majú každú strelu presne vypočítanú. Každá lopta nemusí byť nikdy stratená a zápasy môžu trvať tak dlho ako skutočné niekoľko hodinové maratóny. Po tomto mentorovaní zrejme už nemusím nejako obšírnejšie pripomínať, že hra vydrží na pekelne dlho.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,1 / 10
Najlepší seriózny tenis pod kremíkovým slnkom. Veveričiakov z Tennis Criters to síce neohrozí, ale ide o úplne inú triedu zábavy, hoci sa tenis a tenis môže zdať niekomu úplne rovnaký. Top Spin 2 je pre skutočných harcovníkov a poviem vám, niečo podobné tu veľmi veľkú dobu chýbalo. Konečne je však diera na trhu zaplnená a to tak nesmierne chutným pokrmom, že by ju nemal žiadny športový priaznivec, obzvlášť tohto športu džentlmenov, nechať prejsť len tak bez povšimnutia.
