Podzemné výbuchy
Ako napísal Die Welt, predpokladaný vulkán leží na českej strane hranice pri obci Nový Kostel v bývalom neprístupnom pohraničnom pásme severne od Chebu. Podzemná rozžeravená magma v trojuholníku Čiech, Bavorska a Saska je v hĺbke iba tridsať - štyridsať kilometrov a vyvíja silné tlaky. "Je to jediná oblasť v rozsiahlom priestore medzi Alpami a Islandom, kde sa prejavujú podobné aktivity," povedal Horst Kämpf z Geologického výskumného strediska v Postupime.
Vedci v tejto oblasti už preskúmali vyhasnutú minisopku Eisenbühl. Pred tristotisíc rokmi chrlila oheň a roztavené horniny pod ňou sú doteraz geologicky aktívne. Podľa Kämpfa tu však musí byť ešte nejaký silnejší sopečný zdroj. Zrejme ide o tzv. maar, sopečný kráter vytvorený výbuchom v zemskom povrchu, ktorý dnes nie je z povrchu takmer vidno. Podobné krátery naplnené vodou a zakryté horninou v minulosti preskúmali v nemeckom pohorí Eifel.
Teraz geológovia zachytávajú vzorky plynov z tunajších "bahenných sopiek". Ich merania ukazujú hodnoty, inak známe výhradne z aktívnych vulkanických oblastí. "V najbližšom období je tu však pravdepodobnosť výbuchu veľmi malá," upokojuje Kämpf. "Najbližšie obdobie" v reči geológov znamená niekoľko tisíc rokov.
Odkiaľ uniká oxid uhličitý?
Podľa Josefa Horálka z Geofyzikálneho ústavu českej Akadémie vied by výskum mohol pomôcť objasniť pôvod obrovského množstva kysličníka uhličitého. "Predpokladáme, že v hĺbke asi 30 - 40 km je magmatická žila, odkiaľ unikajú plyny, z ktorých tvorí asi 98 percent práve oxid uhličitý," povedal Horálek. Plyny sú zrejme pozostatkom dávnej sopečnej činnosti, no ich presný pôvod nie je istý. Veľké množstvo stlačeného plynu v hĺbke má za následok nielen časté zemetrasenia, ale aj výskyt bahenných útvarov (mofiet), z ktorých plyn uniká. Plyn tiež vytvára bohaté zdroje minerálnej vody, ktorú obohacuje a vytláča na povrch.
Činnosť plynov sa podieľa aj na relatívne častých zemetraseniach. Najsilnejšie zaznamenali obyvatelia na jeseň 1962, na prelome rokov 1985 - 1986, v roku 1997 a v roku 2000. V zime 1985-1986 otrasy dosiahli intenzitu 4,6 stupňa Richterovej stupnice. V okolí epicentra medzi Skalnou, Dolným Žandovom, Novým Kostelom a Plesnou odpovedali záchvevy sile šiesteho až siedmeho stupňa Richterovej škály.
(čtk, ač)
