Nebol to nik iný ako spolutvorca moderných počítačov Alan Turing, kto sníval o uplatnení matematiky a výpočtovej techniky v biologických vedách. Na rozdiel od iných oblastí je to samozrejme problém: zatiaľ čo trebárs vo fyzike vychádzajú výsledky aj po viacerých pokusoch rovnako, v biológii môže jeden a ten istý experiment priniesť viac výsledkov. Takáto náhodnosť však nie je príťažou, práve naopak: na prežitie a evolúciu je nevyhnutná.
Úloha náhodnosti v živých organizmoch už nie je nerozlúšteným tajomstvom. Americký matematicko-biologický tím odhalil, ako ju môžu živé organizmy zužitkovať v dvoch oblastiach: pri dôležitých procesoch spracúvania podnetov zmyslami a v komunikácii medzi jednotlivými bunkami.
Vo výskume úlohy zvuku v biologických systémoch spojili sily docent počítačových vied Dawei Hong, docent biológie William Saidel a profesor biológie Joseph Martin z Rutgersovej-Camdenovej univerzity v New Jersey. Tím študoval zvuk vo vzťahu k sluchu a vytvoril pri tom novú matematickú teóriu. Tá je zaujímavá preto, že prináša jednotné vysvetlenie vlastností a úlohy zvuku v rozličných podmienkach. Vyzerá to dokonca, že zvuk je neoddeliteľnou súčasťou všetkých živých organizmov, ktorého časti medzi sebou musia komunikovať. "Život bez zvuku neexistuje; zvuk je tajomstvom života," domnieva sa Martin.
Hong, Saidel a Martin napríklad skúmali, ako baktérie spoločne útočia a infikujú hostiteľa. Na to potrebujú komunikovať. Ak zistíme, ako presne ich "reč" funguje, dokážeme ich komunikáciu narušiť a znemožniť tak nebezpečnú infekciu. To isté platí pri komunikácii buniek ľudského tela pri iných závažných ochoreniach, napríklad pri Alzheimerovej chorobe či rakovine. Pokiaľ ide o ľudský sluch, tam ponúka práca amerického tímu už praktický prínos. S jej použitím by sa zlepšila liečba hluchoty tak, že by sa s pomocou implantátu zvýšilo množstvo šumu vo vnútornom uchu (v časti nazývanej slimák).
(der)
