Minulý týždeň úspech oznámil Joseph Patrich z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
Opatrný prístup
Polohe Druhého chrámu sa pre jeho kultúrno-historický význam pochopiteľne venovalo veľa pozornosti. Riešenie však nebolo možné, nie je možné a podľa všetkého ani v dohľadnej budúcnosti nebude možné hľadať priamo. Čiže dôkladnými archeologickými vykopávkami. Chrámová hora dnes predstavuje tretie najposvätnejšie miesto islamu, výskum vylučujú aj politicko-náboženské reálie v Izraeli/Palestíne. Nejde iba o to, že celá Chrámová hora je v správe špecifickej islamskej nadácie, ktorá s nevôľou sleduje akékoľvek úsilie o archeologický výskum predislamského obdobia. Ba skutočnosť, že tu predtým stál judaistický chrám, otvorene popiera. Vrchný rabín Izraela na ňu takisto zakazuje vstup všetkým veriacim pre posvätnosť miesta. Aj vedci preto musia postupovať mimoriadne opatrne.
Patrich zhromaždil všetky jestvujúce poznatky o minulých či dosiaľ viditeľných architektonických prvkoch Chrámovej hory. Vyšiel jednak z prieskumov, jednak z nábožensko-historických písomných prameňov. (Po zničení Druhého chrámu zaznamenala judaistická literatúra o celom jeho areáli a vykonávaných rituáloch množstvo podrobností, aby aspoň takto zachovala tradíciu.)
Cisterna ako kľúč
Archeológ zohľadnil polohu brán dvorov, komôr, cisterien a iných priestorov na vodu, ktoré slúžili na rituálnu očistu, a tiež ďalších architektonických prvkov. Všetko muselo byť zladené s polohou chrámu. Samotný chrám tvoril iba pomerne malú časť chrámového okrsku. Väčšina náboženských úkonov veriacich, ako boli obety, sa konala okolo neho v širšom areáli. Do chrámu smeli iba kňazi, ktorí práve vykonávali službu, a do najvnútornejšej svätyne iba veľkňaz.
Patrichovi poslúžila ako kľúč veľká podzemná cisterna blízko juhovýchodného rohu hornej plošiny Chrámovej hory. V roku 1866 ju zmapoval britský inžinier Charles Wilson. Cisterna je dlhá 54 metrov a široká 4,5 metra. Jej pozdĺžna os je orientovaná juhovýchodne. Na sever i na juh z nej vybiehajú krídla. Patrich preukázal, že jedine táto cisterna na Chrámovej hore zodpovedá zachovaným správam o rituáloch. Z jej polohy vyplýva poloha veľkého bazéna, využívaného kňazmi na rituálnu očistu. Z cisterny sa doň čerpala voda kolesom. Kňazi po očiste z bazéna vystúpili rampou k obetnému oltáru. Zo všetkých týchto prvkov Patrichovi vyšla poloha chrámu viac na východ a juh ako všetky dosiaľ uvádzané. Navyše bol podľa neho pozdĺžnou osou orientovaný juhovýchodne, nie kolmo na východný múr Chrámovej hory. Hoci z východo-juhovýchodu zasahoval do areálu dnešného islamského Skalného dómu, neprekrýva sa s jeho hlavnou časťou, kde je skala.
Chrámová hora a Druhý chrám
Chrámová hora v Jeruzaleme je posvätným miestom judaizmu, kresťanstva a islamu, uvedené v historickom poradí. Podľa biblickej tradície na nej v roku 957 pred n. l. vybudoval prvý chrám kráľ Šalamún. Stal sa ústredným miestom judaistického kultu. Tento Prvý chrám bol zničený v roku 586 pred n. l., keď Jeruzalem dobyli vojská babylonského kráľa
Nabuchodonozora, ktorý potom časť židovského obyvateľstva odviedol do zajatia. Po návrate na Chrámovej hore približne v roku 515 pred n. l. vyrástol Druhý chrám. Približne v roku 19 pred n. l. začal jeho masívnu prestavbu kráľ Herodes, vládnuci so súhlasom Rimanov. Pôvodný chrám pri nej de facto strhli, ale vykonávanie rituálov sa neprerušilo, takže aj nová stavba sa považovala za organické pokračovanie Druhého chrámu.
Vzhľadom na viaceré miesta Nového zákona, ktoré opisujú pobyt Ježiša Nazaretského v tomto chráme, je pamätný aj pre kresťanov. Druhý chrám nariadil zničiť rímsky cisár Titus v roku 70 n. l., keď jeho vojská po štyroch rokoch napokon potlačili celonárodné židovské povstanie. Časť inventára chrámu Rimania odviezli a zväčša sa stratil v zákrutách času. Časť sa zrejme kňazom podarilo ukryť, ako naznačujú aj známe Rukopisy od Mŕtveho mora. Ide však o kontroverznú tému bez spoľahlivých údajov.
Na Chrámovej hore dnes stojí Skalný dóm vybudovaný približne v roku 690 n. l. Zo skaly v jeho strede podľa islamu vystúpil prorok Mohamed na nebesá. Podľa judaizmu (ako jedno z možných umiestnení) sa na nej odohralo takmer obetovanie Izáka Abrahámom. Na juhu Chrámovej hory stojí ešte mešita Al-Aksá, vybudovaná približne v roku 710 n. l.
Najstarší semitský text
Richard Steiner z Univerzity Yeshiva v New Yorku (USA) odhalil text, ktorý posúva doložené dejiny semitského jazyka hlboko do 3. tisícročia pred n. l. Koncom januára to prvý raz verejne oznámil počas prednášky na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Text je zapísaný v staroegyptských hieroglyfoch. Objavili ho už pred vyše sto rokmi ako súčasť nápisov na podzemných múroch pyramídy faraóna Unasa v Sakkáre južne od Káhiry. Sama pyramída je datovaná do 24. storočia pred n. l., texty sú však staršie a spadajú do rozpätia 25. - 30. storočia pred n. l. Z tohto obdobia sa zatiaľ nenašiel nijaký súvislý semitský text. Podľa Steinera ide o protokanaanitský jazyk. Obsahom je to zariekavanie proti hadom a doslova hovorí o "jede matky-hada". Formou ide o veľmi archaickú verziu neskorších semitských jazykov (féničtina, hebrejčina). Obsah zodpovedá aj hieroglyfickým nápisom v staroegyptskom jazyku, ktoré sa našli vedľa. (urb)
| Pohľad na Chrámovú horu zo západu. Vľavo je s pozlátenou kupolou Skalný dóm. Druhý chrám stál podľa Patricha bezprostredne napravo od neho, celkom vpravo vidno mešitu Al-Aksá. |
Autor: spolupracovník SME
