Podľa pochybovačov ale môže byť súčasný boom internetových služieb, založených na vytváraní komunít či spoločnej výrobe a editácii stránok, len ďalšou nafúknutou bublinou, podobnou tej koncom 90. rokov.
Súčasný vývoj ale zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa blížila ďalšia kríza v odvetví. Dôkazom môže byť napríklad obchod z minulého roka, pri ktorom vyhľadávač Google kúpil za 1,65 miliardy dolárov v akciách server YouTube. Ten pritom ešte len pred dvoma rokmi, 15. februára 2005, založili traja počítačoví nadšenci Chad Hurley, Steve Chen a Jawed Karim.
S termínom Web 2.0 prišiel pred tromi rokmi publicista a vydavateľ Tim O'Reilly, ale projekty, ktoré sa zmestia do jeho definície, existovali už predtým. Napríklad začiatky jedného z najznámejších príkladov internetovej stránky, ktorú tvoria sami používatelia, encyklopédie Wikipédia, sa datujú až do januára 2001. Taktiež vlna blogománie začala už predtým, ako O'Reilly prišiel so svojou definíciou.
Podľa nej je základom ponúknuť ľuďom na internete aplikácie, ktoré fungujú tým lepšie, čím viac ľudí sa zapojí. Technicky ani tie najlepšie stránky umožňujúce napríklad utváranie miestnych komunít nefungujú, pokiaľ ich ľudia neobjavia a nezačnú hromadne používať. V USA sa vďaka internetu dávajú dohromady susedia a radia si, kde sa dá najlepšie nakupovať. V ČR je populárny napríklad server "Spolužáci", pomocou ktorého sa môžu stretávať ľudia, ktorí spolu kedysi dávno chodili do školy.
Zvláštnym prípadom komunitných webov sú i najrôznejšie diskusné fóra, pôvodne založené napríklad odbornými magazínmi, ktoré ale postupne začínajú žiť vlastným životom. I neznalý človek pomocou nich rýchlo zistí, kde zohnať nejaký diel na auto alebo kde si nechať opraviť fotoaparát.
Dôležitou súčasťou Webu 2.0 sú i stránky, ktoré ponúkajú umiestnenie fotografií či vytvorenie vlastného profilu, ku ktorému sa môžu ostatný návštevníci vyjadrovať. Významnú úlohu ale hrajú tiež weby, ktoré vlastne žiadny vlastný obsah neponúkajú. Príkladom je Digg.com, ktorý je založený na tom, že podľa hlasovania svojich používateľov zostaví zoznam práve populárnych stránok, ktorý sa pritom každých pár minút mení.
Základným predpokladom úspechu podobných serverov je používateľská jednoduchosť. Web 2.0 nemá byť určený pre počítačových odborníkov a fanúšikov moderných technológií, ale pre najširšiu verejnosť. K zverejneniu fotografií, videí či vlastného profilu ľudia nemusia ovládať žiadny programovací jazyk ani sa niekde zložito registrovať, obyčajne stačí len pár kliknutí, vyplnenie jednoduchého formulára a jeden email.
Aj napriek tomu, že sú servery ako YouTube dnes veľmi populárne, zatiaľ neexistuje funkčný obchodný model, ktorý by vytváral výrazné zisky. Veľkí mediálny hráči ale nie sú stranou, vedia, že video na internete má budúcnosť. O šírení svojich programov a relácií na internete sa s YouTube už dohodlo množstvo vysielateľov, naopak niektoré videá z internetu sa majú objaviť v televízii. Je ale pravdou, že okrem reklamy alebo peňazí za prémiové funkcie od používateľov zatiaľ projekty zaradené pod Web 2.0 zarábajú hlavne svojim zakladateľom - teda pokiaľ sa im úspešné stránky podarí predať niektorej z veľkých internetových firiem.
"Internet druhej generácie" ale nemá používateľom iba ponúkať prostriedky, aby mohli najrôznejším spôsobom publikovať na sieti. Má tiež uľahčiť život. Napríklad tým, že sa priamo na webe objavia programy, ktoré by si človek inak musel do svojho počítača inštalovať. Už existuje napríklad internetový tabuľkový procesor alebo textový editor.
Podľa niektorých vizionárov potom nie je ďaleko doba, kedy domáci počítač (alebo vlastne akýkoľvek počítač pripojený na internet) bude len terminálom, pomocou ktorého sa používateľ odkiaľkoľvek pripojí do svojej emailovej schránky, pozrie sa na svoje fotografie, napíše list alebo upraví fotografie. A to bez toho aby čokoľvek z toho mal v počítači - všetko vraj bude na internete.
