Guillame Dupont-Nivet z Utrechtskej univerzity (Holandsko) s kolegami skúmal sedimenty zo severovýchodného okraja Tibetskej plošiny v Číne. V časopise Nature doložili pokles obsahu vody v ovzduší, ktorý spôsobil ochladenie a premenu tejto oblasti na polopúšť až púšť. Dosiaľ sa myslelo, že to bol dôsledok rýchleho geologického zdvihu Tibetskej plošiny, no presným datovaním zistená časová zhoda s prudkým ochladením v oblasti Antarktídy a začiatkom jej masívneho zaľadnenia poukazuje na lokálny prejav globálnej zmeny. (Antarktída predtým bývala zeleným kontinentom s bujnou a pestrou vegetáciou.) Jej priamou príčinou bol podľa všetkého úbytok oxidu uhličitého v ovzduší. O faktoroch v pozadí tejto zmeny sa stále diskutuje.
Popri sedimentoch z okraja Tibetskej plošiny vedú k rovnakému záveru tiež výskumy pomerov izotopov kyslíka v dobových fosíliách z vnútrozemia Severnej Ameriky, konkrétne zo štátu Nebraska v USA. V tom istom čísle Nature ich opísal Alessandro Zanazzi z Juhokarolínskej univerzity v Columbii (USA) s kolegami. Zistili vtedajší pokles ročnej priemernej teploty o 8,2 stupňa Celzia. Väčší, než na aký poukazovali dovtedy datované zmeny v moriach. Prekvapivo však nenašli dôkazy vysušovania. Teplokrvné cicavce sa prakticky všetky prispôsobili, no mnohé studenokrvné obojživelníky a plazy vymreli.
(urb)
Tento záber ukazuje pomerne ostré rozhranie eocénu a oligocénu - vrstvy sedimentov z prvého oddelenia sú dole a vľavo, z druhého hore a vpravo. |
