Keď v roku 1995 uviedol Microsoft na trh „deväťdesiatpäťky“, mal najprestížnejší americký denník nasledujúci deň na prvej strane článok s titulkom: „Uvedenie nových Windows je skutočným míľnikom počítačového veku.“
Bolo to bohatierske obdobie. A, pravdupovediac, aj zlomový produkt. „Deväťdesiatpäťky“ boli prvými Windows, ktoré zabuchli dvere za érou počítačového amaterizmu (osobne som si ju pomenoval CTRL-ALT-DEL, podľa slávneho reštartovacieho trojhmatu) a otvorili dvere do éry počítačového profesionalizmu. Nie že by „deväťdesiatpäťky“ zmenili počítače ako mávnutím čarovného prútika na spoľahlivo fungujúce stroje. Vôbec nie! Ale bola to asi najväčšia revolúcia, ktorá sa na našich pracovných stoloch odohrala. Asi ako keď sme zo škodoviek 120 a trabantov presadli v roku 1990 do normálnych áut.
Druhú takú revolúciu naplánoval Microsoft na rok 2001. Svoju premiéru absolvovali ďalšie Windows, tentoraz „ixpéčka“. Revolúcia sa však nekonala. Ak v roku 1995 stáli deň pred uvedením na trh pred obchodmi v New Yorku desiatky metrov dlhé rady nedočkavých používateľov, v roku 2001 zostali všetci v posteli.
Bol to zvláštny rok. Definitívne praskla internetová bublina. A udreli teroristi. Microsoft naplánoval premiéru na koniec októbra a nakrútil televízne šoty, v ktorých rozjarení majitelia ixpéčok šantili medzi mrakodrapmi. Kampaň sa nikdy neodvysielala. Bolo to emotívne obdobie. Keď na pódium hotela Marriot vošiel Bill Gates so starostom Rudym Giullianim a povedal vetu „Je také vzrušujúce byť tu s vami“ (ktorú opakuje niekoľkokrát týždenne), tak sa cynická americká novinárka vedľa mňa rozplakala.
„Ixpéčka“ žiadnu éru neukončili ani nezačali. Boli len obyčajným novým počítačovým programom. Billovi Gatesovi iste zarobili kopec peňazí. Ale to je všetko. Neomylné New York Times túto udalosť neopomenuli. Len jej namiesto titulnej strany venovali malý článok v ekonomickej sekcii.
Preto ma zaujíma, čo o nových Windows napíšu dnes.
