Splinter Cell: Double Agent - multiplayer

Na DVD nosiči s hrou sa nachádzajú vlastne 2 hry v jednom (no nekúp to), pričom sú nenápadne rozlíšené iba názvami singleplayer (ktorého recenziu sme vám prednedávnom priniesli) a multiplayer. Ich obsah je však podstatne odlišný. A nielen to. Hra pre viacerých hráčov bola vytvorená oddielom Ubisoftu vo Francúzsku, zatiaľčo singleplayerové dobrodružstvo Sama Fishera kutilo štúdio v Šanghaji. O nezávislosti svedčí aj to, že obe hry majú svoj vlastný spúšťací program. O tom, že multiplayer nie je len povinným doplnkom a že prináša úplne nový zážitok ste sa už mohli presvedčiť v predchádzajúcich dieloch. Zachovalo sa toto tvrdenie aj v Dvojitom Agentovi?

Nie je Coop ako Coop
Hlavnou nápňou hry je už z minula známy Versus mód. Proti sebe tu stoja špióni Third Echelonu a žoldnieri Upsilonu. Cieľom špiónov je v časovom limite získať 2 dôležité súbory z terminálov, ktoré majú naopak chrániť sily Upsilonu. Terminály sú 4, pričom súbor môže špión začať sťahovať na jednom terminále a pokračovať na hociktorom ďaľšom. Ak sa mu podarí stiahnuť celý súbor, musí ho ešte odniesť k hovoriacej premietačke (čítaj sonde), na miesto, kde špión začínal. Úloha žoldnierov je mu v tomto všetkom zabrániť. Maximálny počet hráčov je 6, hrá sa teda 3 vs. 3. Keď nie je dostatok ľudských protivníkov/spoluhráčov, je možno hru zaplniť počítačom riadenými botmi. Ich inteligencia nie je však veľmi oslňujúca.

Určite ste zvedaví či hra obsahuje aj kooperatívny mód. Coop mode tu síce je, ale asi budete sklamaní, pretože je v úplne inej forme, ako tomu bolo u Chaos Theory alebo Pandora Tomorrow. Žiadne samostatné misie, podobné tým, zo singleplayeru, iba názov pre mierne upravené pravidlá Versus módu. Bohužiaľ. Coop je rozdelený na 3 úrovne (každá po 6 misií), ktoré sa budú s vašimi úspechmi postupne odomykať. Prvým krokom je nevyhnutný výcvik. Tým musíte prejsť ešte bez živých spoluhráčov. Cieľom je ukradnutie a zaistenie jedného súboru v hre 1-na-1. “Pravý” coop sa koná až v nasledujúcich úlohách, kde je treba získať súborov čo najviac. Variáciou na tento koncept je potom hra typu maximálne 25%, v ktorej každý terminál obsahuje maximálne 25% dát a cieľom je stiahnuť čo najviac. V podobnom duchu to pokračuje ďalej, dvojitý agent dáva priestor individualizmu – každý špión hrá sám za seba a kombináciou posledných dvoch je typ hry s názvom najlepší agent. Boje sa odohrávajú na 8-mich mapách, na začiatku sú však prístupné iba 3, zvyšok je treba poodomykať. Na konci každej hry sa zobrazia vaše štatistiky, budete bodovo ohodnotení a môžete si rovno pozrieť, ako ste na tom v porovnaní s najlepšími. Za dobré skóre vás čakajú medaile potrebné pre ďalší postup v hre a bonusy v podobe nových skinov, artworkov a podobne.

Third Echelon vs. Upsilon
Špióni sú vo väčšine vlastností podobní Samovi Fisherovi. Pozeráte sa na nich z oka tretej osoby a ich rýchlosť behu/plíženia sa mení kolečkom. Ovládajú skoro všetky jeho pohyby, vedia teda liezť po odkvapových rúrach, rúčkovať po kraji budovy, spúšťať sa po lane atď. Disponujú však aj ťahmi novými. Pri úniku so stiahnutým súborom sa hodia špeciálne akrobatické kúsky, ako prelet cez okno (aj so sklom), zoskok s kotúľom z veľkej výšky alebo vyšvihnutie sa cez dieru vo falošnom strope. Na miesta, kde je možné tieto manévre uskutočniť, hra upozorňuje tzv. ghostmi, teda obrysmi špiónov v adekvátnej póze. A nie len na ne, ghosti sa zobrazujú aj pri ventilačných šachtách, na lanách alebo trubkách, aby tak uľahčili začiatočníkom orientáciu. Našťastie sa dajú vypnúť. Na svoju úlohu sú špióni vybavení veľmi slušne. V ich obleku je na ruke integrované hackovacie zariadenie, ktorým môžu na diaľku sťahovať súbory z terminálov. Čím je špión bližšie, tým rýchlejšie sťahovanie prebieha, vždy ale musí mať s terminálom vizuálny kontakt. Pomocou tohto zariadenia môžu aj rozbíjať sklá (nepýtajte sa ma ako je to možné), deaktivovať rôzne elektronické zariadenia, teda hlavne svetlá a nakoniec aj neutralizovať protivníkov. To však trvá priveľmi dlho a málokedy vydržíte toľko času v blízkosti žoldniera. Ten sa dá zlikvidovať ešte dvoma spôsobmi. Buď ho, podobne ako Sam, chytíte zo zadu pod krkom a zlomíte mu väz, alebo sa dá omráčiť skokom z väčšej výšky na hlavu (tiež vám to pripomína Super Mária?). K výbave správneho špióna patrí ešte nočné a termálne videnie a jedno z nasledujúcich: dymovnica, oslepujúci granát, vábnička (na zmätenie senzorov žoldnierov...dozviete sa o chvíľu) alebo zdravotnícka ihla (na liečenie seba alebo spoluhráčov). Tieto pomôcky si vyberáte z bedne na začiatku levelu (pri hovoriacej premietačke).

Hra za žoldnierov Upsilonu je už čosi úplne odlišné od klasického štýlu Splinter Cellu . Na svet sa dívate z očí vlastných (teda žoldnierových), máte zbraň a nie len takú-dajakú-bársjako-obyčajnú, ale zbraň s nekonečným počtom nábojov! No, presnejšie, počet nábojov je obmedzený veľkosťou zásobníku, ale počet zásobníkov už obmedzený nie je. Zbraň je schopná odpalovať aj výbušné granáty, ktoré sa hodia najmä na prečistenie ventilačných šachiet. A to nie je všetko. Výbava žoldniera je obohatená o akýsi radar, na zistenie prítomnosti špióna a detektor pohybu, ktorý zvýrazňuje obrysy pohybujúcich sa objektov (rozumej špiónov). Radar má 3 zóny, ktoré reprezentujú vzdialenosť špióna. Bliká vždy tá zóna, kde sa nachádza. Čím je bližšie tým je blikanie a pípanie rýchlejšie (je to dosť podobné radaru v Alienovi). O pohyby Sama Fishera sú žoldnieri síce ukrátení, ale aspoň môžu bežať a zlaňovať vyvýšené miesta so zábradlím. Jeden chvat majú dokonca špeciálny, je ním otočka s nastavenou pažbou zbrane, ktorou omráčite blízkych nepriateľov a dá sa pomocou nej dokonca vymaniť zo špiónovho zovretia. V bedni na začiatku si môžete doplniť jednak granáty do pušky a jednak lietajúce sondy. Že som ich ešte nespomenul? Lietajúca sonda lieta, umožnuje tak vystopovať špióna na neprístupných miestach, obsahuje bombovú nálož, ktorej prednosti hádam nemusím vysvetľovať. Zo špeciálnych videní je dostupné iba to elektromagnetické, odhaľujúce napr. špióna používajúceho noktovíziu alebo hackovacie zariadenie. Vedľa neho je tu ešte postrach všetkých špiónov – stará dobrá baterka. Máte už svojich favoritov vybraných?

Rozdiely oproti Singleplayeru
Prvé, čo udrie do očí je oveľa horšia grafika. Pritom hra beží samozrejme na rovnakom engine, no zjavne nevyužíva všetky jeho vymoženosti. Vrcholom je potom fakt, že aj keď engine zobrazuje stále iba jednu, pomerne malú mapu, hardvérová náročnosť je rovnaká až väčšia. Žeby tu niekto zabudol na poriadnu optimalizáciu?
Druhou, tiež na prvý pohľad viditeľnou, zmenou je celkové zrýchlenie hry. Špióni by Sama Fishera v behu na 100 metrov určite porazili, pohybujú sa veľmi mrštne a rýchlo, dokonca aj keď sa plížia. Podobne je na tom Upsilon. To dodáva hre úplne inú dynamiku a posúva stealth meter bližšie k akcii.

Skúsenosti z vlastného hrania
Na papieri to vyzeralo všetko zaujímavo, vydal som sa teda do on-line sveta, otestovať, ako to bude so zábavnosťou v skutočnosti. A veru, až také ružové, ako som si predstavoval, to nebolo. Vlatním pripojenie s rýchlosťou 512Kbit/s, ale na multiplayer v Double Agent to zjavne nestačí. Už pri hraní 1-na-1 výrazne klesalo FPS (čo by lagy ani nemali spôsobovať, ale inak si to neviem vysvetliť), a situácia sa zhoršovala s každým ďalším pripojeným hráčom. Tam kde som mal “nanečisto” (sám v hre) v FPS ešte veľkú rezervu, po pripojení pár hráčov klesalo pod hrateľnú úroveň, nezávisle na tom, či som hru vytvoril ja, alebo sa k už existujúcej pripojil. Podobný problém s lagovaním bol vo verzii na Xbox360, tam ale veci vyriešil vydaný patch. Ostatní hráči ale problém nemali, takže zrejme bola chyba u mňa. Berte to teda tak, že je potrebné naozaj dobré pripojenie.
Aj napriek tomuto som si ale mohol o zábavnosti vytvoriť aspoň akú-takú mienku. Mapy sú nadesignované kvalitne, vždy existuje množstvo ciest, ktorými sa vydať. Treba si chvíľu zvykať a naučiť sa polohy terminálov, to je však prirodzené a pomáha k tomu aj pseudo-3D mapka na HUDe a stále zobrazovanie ikoniek terminálov.
Samotný systém hry funguje dobre, žiadna strana nemá neporovnateľnú výhodu, dá sa vyhrať za špiónov rovnako ako za Upsilon. Žoldnieri sú veľmi silní na blízko, pár dobre mierených rán a je po vás. Problém je hlavne v tom, že často špiónov ani neuvidia, tí sú totiž niečo ako Alieni - veľmi rýchli, pohybyjú sa po nedostupných miestach a máte štastie, keď niektorého z nich aspoň zahliadnete, nie to ešte trafíte. Na mierenie som si nevedel zvyknúť, pohyb myšou sa mi zdal akýsi odlišný od klasických strieľačiek, ale možno to bol len subjektívny pocit.
Čo sa týka počtu hrajúcich hráčov, nebola o nich núdza, vždy sa niekto našiel, ale plnú hru, teda 3-na-3 som zažil iba pár krát.
Myslím, že multiplayer Dvojitého Agenta si zaslúži minimálne vyskúšanie, možno nesadne každému, ale priaznivcov si určite nájde. Ide v konečnom dôsledku o jedinečnú záležitosť a zmenu oproti klasickým akčným hrám.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,5 / 10
Samostatný celok Dvojitého Agenta, ktorý síce neprináša výrazné inovatívne prvky do série Splinter Cell , ale medzi mnohými “rovnakými” FPS-kami vyniká svojou jedinečnosťou. Toho, kto sa ale tešil hlavne na kooperatívnu akciu a misie prepojené s príbehom, musím bohužiaľ odkázať na old-gen verziu pre Xbox a PS2. Rozhodne si však zaslúži vašu pozornosť. Ak ste náhodou nehrali multiplayer v Pandora Tomorrow alebo Chaos Theory. A ak máte dostatočne rýchle pripojenie. A hardvér. Ale inak už nič.

Autor: Boris Kudlač