Rayman Raving Rabbids - choroba šialených zajacov

Sú medzi nami od nepamäti. Po celý čas nás sledovali, kradli technológie a učili sa. A teraz nastal čas, aby ukázali svoju silu, prejavili svoje schopnosti a podmanili si nás. Prichádzajú šialené zajace...

Niektoré hry jednoducho spôsobia šok bez rozdielu cieľovej skupiny. Ono obsadiť do vedľajších úloh zlatučké biele zajačiky s modrými očkami a nevinných výrazom v tvári, chce odvahu. Dvojnásobne väčšiu, pokým je hlavným záchrancom infantilný hrdina, ktorý nemá žiadnu končatinu pevne spojenú s telom. Nemusíte poznať Raymana a nemusíte si ani spomínať na jeho predošlé plošinovkové extempóre. S príchodom armády tisícok bielych potvoriek sa všetko zmenilo. Či k lepšiemu, je otázkou dňa, avšak jej vyriešenie je o to problematickejšie, o čo ľahšie sa dokážete uvoľniť a prijímať veci tak, aké sú. Nemám na mysli vypustenie omamných vetrov na verejnosti a následné červenanie sa s obrannou frázou na perách. Nemusíte byť ani nespútane frí či moderne kúl. Chce to len trochu odvahy na zahodenie tradičných hodnôt, vystavaných na dokonale prepracovaných systémoch, ktoré síce prenesú hráčovo ego niekam do neskutočných výšok orgastickej reality, takže si pripadá ako skutočný záchranca sveta, avšak v momente, kedy začnete mať všetkého prepracovaného dosť, prichádzajú na scénu jednoduché minihry. Priznám sa, ja som pri niektorých stratil viac času, než by sa na slušného mladíka patrilo a je úplne jedno či si pinkám loptu o stenu alebo v Pongu bojujem s jednotkami a nulami.

Pokým vám to ešte nedochádza, zadupem nádeje aj tých najposlednejších prerozprávaním zápletky, ktorá zrejme vznikla po nepodarenom (alebo práveže podarenom) brainstorm evente. Náš hrdina Rayman, ortodoxný to romantik, sa vybral na piknik so svojimi fialovými kamarátmi. Všetko ide podľa plánu, už mu ležia na deke a mrkajú na neho zvodne očkami, slastne oblizujúc si pery dávajú najavo záujem. Alebo tak nejako – no o to vôbec nejde. Postupne začnú miznúť, respektíve sa stratia v podzemných dierach, z ktorých vykúkajú zajačie hlavy. Rozhodli sa totiž ovládnuť svet a keďže je Rayman jediným, kto by mohol atak dvojzubých beštií zastaviť, radšej ho skúsení bojovníci prezieravo uvrhnú do väzenia. Ak sa chce Rayman so svojho spočiatku neútulného príbytku dostať, musí splniť väčšinu zo niekoľkých desiatok minihier. Preto pravidelne vstupuje do arény, ktorej divákov tvorí more bielych kožúškov, spočiatku škodoradostne sa uchechtávajúcich, neskôr súcitiacich až napokon ťahajúcich za jeden povraz. Áno, vrieskajúce beštie si postupom času nášho hrdinu obľúbia, ale o to taktiež vôbec nejde.

V prvom, druhom a aj v tom najposlednejšom rade ide len a len o jednoduchú zábavu. A kde sa vytratila štipka reality, kde sa vytratilo niečo, čo drží obrovské množstvo primitívnej hrateľnosti pohromade? Zajačia expanzia dokáže divy a aj to najabnormálnejšie vysvetlenie bude dostačujúce na to, aby ste mávli rukou a pokojne si povedali, že o to predsa nejde. A o čo teda ide?

Dobre, o jednoduchú zábavu, ale dobre viete, že trepem, takže ešte raz. O čo teda ide? O minihry. A zábavu s nimi spojenú.

Najkratší odsek v krátkej histórii našej krásnej stránky máme za sebou, tak si môžeme zopár kúskov aj predstaviť. Základ tvoria dva typy, objavujúce sa v každej sérii úloh. Systém hry vás totiž zakaždým vrhne do arény, kde nájdete štyri vchody, pričom pod každým sa logicky skrýva jedna úloha. V poslednom nájdete vždy tancovanie na vybranú skladbu, pretože dobrá nálada sa medzi zajacmi šíri práve natriasaním sa na parkete. No ja vám teda neviem, skúšal som so to s vlastným zajacom a odniesla si to ľavá ruka s drsným škrabancom ako po tigrovi, ale aspoň sa môžem chváliť vonku pred nežným pohlavím aké nebezpečné dobrodružstvá zažívam. Tancovanie síce vyzerá jednoducho na zvládnutie, veď stačí stláčať v správny okamih dva klávesy, ale neskôr pôjde o riadnu nakladačku pre reflexy. Druhou hviezdou večera je strieľačka v štýle staručkého Virtua Cop. Z vlastného pohľadu vidíte len zameriavač (decentne detsky načarbaný), pohyb hrdinu zabezpečuje hra, vy len mierite a strieľate po zajačej zberbe spôsobom rútia sa na nás. A oni sa fakt rútia, parchanti bylinožraví. Akčná vložka sa objavuje zásadne po splnení troch zo štyroch voliteľných arén a po úspešnom love oslobodíte jednu z fialových potvoriek, získate zvon na čistenie upchatého potrubia a hor sa do novej várky. Možností ako sa vyblbnúť je mnoho, pričom v niektorých ide o presnosť, v iných o rýchlosť a postreh a inde kombinujete obe možnosti alebo si cibríte pamäť.

Predstavovať všetky príklady by bolo zbytočné, spomeniem len niektoré, aby ste si objavovanie nových užili.

Závody na krave už videl každý z trailerov, rovnako i beh s bombou (do určitého časového limitu musíte prísť na stanovené miesto), zatváranie dverí od kadibúdok, obkreslovanie predmetov, skákanie cez švihadlo, hod alebo kop zajacom, hod kravou, striekanie mrkvového džúsu, plieskanie lopatou po hlave (zajačej) či spevokol (elektrickými šokmi roztomilý ňuf-ňuf niečo zaškrieka a keď vytvoríte dostatočne dlhú "melódiu", nielenže sa zasmejete, ale vyhráte), „lyžičky, vidličky, nože“ (beh a následné stláčanie určitých kláves), labyrint, dojenie (kravy, nie zajaca, úchyláci), hranie sa na zubára. Žiadna z úloh nevyžaduje viac než dve tri ovládacie klávesy, čím zjednodušuje všetko na maximálne možnú mieru. Viac však o klade i zápore zároveň v hodnotení interfaceu.

Týmto pádom nemusíte Rayman Raving Rabbids považovať za plnohodnotnú hru, veď nenesie v sebe žiadne posolstvo, nebojujete za ortodoxné dobro, žiadny fúzatý ujo s turbanom na hlave neskončí v kaluži krvi. Oplatí sa teda priniesť na obrazovky počítačov zmes jednoduchých zábaviek, ktorých nájdete na internete stovky? Istotne, tým hlavným spojivom je totiž zábava a vtipnosť sršiaca z projektu od Ubisoftu sťa optimistické vízie našich pánov pri bratislavskom hrade. Už len samotný nápad invázie šialených zajacov kruto pripomína nutnosť robiť domové prehliadky vývojárom, pretože málokto pri zmysloch by dokázal z tak idiotskej zápletky vytrieskať podmaňujúce divadielko, ktoré rozosmeje takmer každého. Leda tak Francúz. Aha, Ubisoft, tak nič. Dosť však prázdnych slov, pocity sa začínajú drať cez písmenká klávesnice na internetový povrch, preto im nechám voľný priebeh a naplno sa vykričím v hodnotiacej časti.

GRAFIKA 7 / 10

Grafické spracovanie je tak kontroverzné, až je otázka samotného hodnotenia zbytočná. Ako už dobre vieme (ak náhodou nevieme, práve sa dozvieme), najnovší Rayman je primárne tvorený pre platformu od Nintenda, Wii. Áno, to je ten next-gen, malá biela krabička, ktorá nevsádza na oslnivé grafické spracovanie, ale na hrateľnosť. A kameň úrazu triafa všetkých do hlavy, pretože wiirazne slabšie textúry svojou wiiblitosťou newiitiahnu tŕň z päty ani ortodoxnému slepcovi. Textúry sú jednoduché, prechody príliš ostré, avšak na obranu treba povedať, že išlo o zámer tvorcov, podtrhujúcich šialenosť celého konceptu. Všetko hýri pestrými farbami, ktorých bláznivé kombinácie a sýtosť pripomenie, že na svete existuje viac než 16 základných farieb, ktoré dokážem vymenovať. Jednoznačne však grafika mohla pobrať viac detailov po dizajnovej stránke, pretože objektov na scéne je poskromne, dosť často sa opakujú a niektoré obrazovky sú statické až príliš. No nebola by o pár riadkov vyššie sedmička, keby nebolo úchvatných animácií, hlavne čo sa týka mimiky roztomilých zajačikov. Tvár je síce jednoduchá, žiadne japonské úchylnosti typu vymodelovanie chĺpkov nečakajte. Stačí, ak zverina otvorí ústa, vycerí dva hlodáky, skriví pery do šialenej grimasy, potmehúdsky privrie oči a vy viete, na čo ten malý podvraťák svojou mimikou práve myslí. V jednoduchosti je krása a práve táto groteska obmäkčí srdce nejedného technokrata. Ak sa tak nestane, nech si pozerá čísla výkonu svojej grafickej karty, ostatným hádam stačí konštatovanie, že grafické spracovanie má ten správny crazy šmrnc.

INTERFACE 7 / 10
Keď som začal grafiku porovnávaním s Wii, ovládanie a interface nemôže dopadnúť inak. Mávanie gyroskopickými ovládačmi konzoly od Nintenda je základným kameňom hrateľnosti tohto japonského kúsku harvéru, avšak pri osobnom počítači sa musíte uspokojiť s kvedlaním páčok gamepadu a stláčaním gombíkov či trieskaním do klávesnice alebo úporným klikaním a „ojíždením“ hlodavca.

V štýle starších športových hier pri behu stláčate striedavo dve klávesy (čím rýchlejšie, tým postavička rýchlejšie beží) alebo myšou pohybujete hore a dolu. Výhodnejšie ovládanie jednoznačne padá lepšie na klávesnicu, pretože pri neustálom pohybe myšou som pripadal nielen okoliu, ale aj sám sebe ako dostatočne nepríčetný, tak som radšej ostal verný masírovaniu klávesnice. Gamepad mi tentoraz až tak nesadol, ale to je zrejme len vec vkusu.

Konkrétne príklady ovládania samozrejme ponúknem, ale všetky sú prehľadne uvedené pred každou minihrou. V niektorých sa musíte najprv rozbehnúť a v správny okamih stlačiť akčnú klávesu – napríklad futbal. Pri WC minihre zas beháte packou po obrazovke a ťahaním so stlačeným ľavým myšítkom zatvárate otvárajúce sa dvere práve kadiacim ňufinkom. Obkreslovaním predlôh nasýtite zvieratko, inokedy len v správny okamih stláčate vhodnú klávesu či ich kombinácie. Všetko je prispôsobené najmenším, takže stačí používať jeden prst na každej ruke, čo istotne ocenia nešikovní drevorubači. Chcelo by to však trochu rozmanitejšie možnosti, veď analógové páčky gamepadu sa dali využiť aj zaujímavejšie, no v záujme totálnej jednoduchosti od toho tvorcovia upustili. Ako však už býva zvykom, aj tento primitívny koncept nahnevá, pretože je príliš náročný na presnosť, o čom som sa napríklad ja sám presvedčil pri minihre bludiska, kde je vašim hlavným cieľom natáčaním hracej plochy dostať v krkolomnom časovom limite guličku z bodu A do bodu B, pričom na ceste na vás čaká nespočetne nástrah. Niečo jednoducho sadne, iné nie.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Možno príliš malé číslo, ale v rámci hodnotenia zábavnosti pre jedného nemôžem inak. Každý kúsok si radi vyskúšate, párkrát skvostne zavijete a potom nastáva stereotyp. Keby nebolo humorných scénok a vtipných nápadov, bolo by hodnotenie ešte nižšie. Lenže vyššie uvedená mimika chlpáčov ma nútila škľabiť sa dlhú dobu na monitor a vydávať zvuky, ktoré sa nielenže nedajú popísať, ale na verejnosti by som sa nimi nerád chválil. Je to jednoducho vtipné, každý nový moment skrýva plnohodnotné prekvapenie, nútiace pozdvihnúť kútiky úst smerom nahor. Alebo sa šialene smiať a prskať na monitor ukazujúc prstom na zábavnú scénku. Keby nebolo smiechu, ťažko by zábava Raving Rabbids dosahovala takých hodnôt.

Ale všetko raz omrzí a streotyp je spoločne s niekedy drasticky zvyšujúcou sa obtiažnosťou bolestivým kladivom búchajúcim po hráčových prstoch.

MULTIPLAYER 8 / 10
Čo si budeme nahovárať, niektoré veci je jednoducho lepšie robiť s minimálne jedným ďalším jedincom ľudského druhu. Porovnávanie výsledkov a pretekanie sa v skupine je dostatočnou motiváciou a výborným spestrením inak fádneho dňa/večera. Práve súbor jednoduchých hier nikoho nedegraduje a zvládne ich každý. O to väčšia zábava je blbnúť pri tak primitívnej, no zároveň podmanivej zábavke. Pri Singstare na PS2 sa môžete hanbiť bliakať, ale stláčať dve klávesy predsa zvládne každý. Chytľavé hlavne pri počte jedincov dva a vyššie, inak sa vytráca kúzlo zápolenia, pretože buď vám daná minihra sadne alebo sa trápite. Práve tento hendikep pri multiplayeri odpadá.

ZVUKY 10 / 10
Maximálne hodnotenie. Maximálne hodnotenie zvukových efektov. A to v hre nezaznie žiadne zrozumiteľné slovíčko, väčšinu tvorí chaotický hluk a šialené škreky, vreskot a iné citoslovcia, ktoré jednoducho nedokážem interpretovať. Zajace majú vlastnú reč a kto sa postaral o jej „nahovorenie“, by si zaslúžil metál za šialenosť. Keď som po prvýkrát začul zajačí smiech, vôbec ma nezamrazilo na chrbte, ale práveže vynikla „autorita“ zajačej mafie. Nie nadarmo znie slogan hry: Bojte sa ich... alebo nie? Vynikajúce ozvučenie – čisté, kvalitné a s božskou atmosférou.

HUDBA 8 / 10
Kedysi som si povedal, že už nikdy nepoužijem slovné spojenie kolotočárske melódie, pretože znie dostatočne dementne, ale pri sladučkých skladbách, dostatočne infantilných a bláznivých zároveň, nedokážem hudbu vhodnejšie charakterizovať. Keby bolo melódií ešte viac, bodíky by pribúdali, takto je to „iba“ výborný podmaz.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Počet úloh číta niekoľko desiatok, sú pomerne rozmanité, hoci v niektorých prípadoch sa princíp opakuje. O umelej inteligencii nemôže byť ani štipka zmienky – sú škodoradostné a až zúfalo detinské a dôverčivé. A agresívne. Jedinou chybou náročnosti tak môže byť jej nevyvážené stúpanie a príliš veľká obtiažnosť niektorých kúskov. V niektorých momentoch záleží na náhode, inokedy je načasovanie až príliš puntičkárske. Na druhú stranu je plnenie misií výzvou, pretože samostatne spustiť si môžete len tie, ktoré si odomknete v príbehovom móde. Za úspešné akcie získavate bonusy, tradičné to lákadlo na stopercentné dokončenie. Čo sa týka hernej doby, ťažko odhadnúť presný čas, pretože práve Raving Rabbids sú hrou, ktorá niekoho pritiahne na zopár hodín a iný si ju bude vychutnávať s partiou dlhé mesiace.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,66 / 10
Diabolské hodnotenie pre diabolské zajace. Sú vtipné, roztomilé, niekedy frustrujúce, pre osamelého postupne stereotypné, graficky nie práve najpríťažlivejšie, animáciami ohromne podmanivé, šialene ozvučené. Jednoducho súbor minihier, ktorý síce nemusíte považovať za plnohodnotnú hru, ale ako správny „party“ titul, je na PC platformu raritou. A navyše nemôžete dopustiť, aby tie zákerné ušaté potvorky s dvomi tesákmi a škodoradostným pohľadom ovládli svet.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali novú Nokiu 3310

Nové smartfóny Nokie majú čistý Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Sniper Elite 4 nie je len o krvavom zabíjaní (recenzia)

Jedna z najlepších taktických akcií tohto roka je viac, než len krvavou školou anatómie človeka.

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Je drahý a chce byť najlepším smartfónom. Podarilo sa? (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei Mate 9.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 097
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 271
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 563
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 895
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 736
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 208
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 479
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 044
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 175
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 166

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop