;) |
Nie. Stroskotali úplne inde. Ale poďme pekne po poriadku. Príbeh sa začína na prvej železničnej stanici luxusnej linky Orient Express z Turecka do Francúzska. Vašou postavou bude Antoinette, zamestnankyňa železničnej spoločnosti, ktorá dostane za úlohuh postarať sa počas jazdy o dokonalý komfort chýrneho belgického detektíva Hercula Poirota. Od začiatku cesty nebudete musieť dlho čakať, vo vlaku sa čoskoro odohrá prvá vražda a s ňou aj nový prípad pre detektívneho génia. Najskôr vás ale ohromý umelo vytvorený úvod, ktorý odhaľuje prvé nedostatky hry.
;) | ;) | ;) |
AWE Games sa v Orient Expresse (ako aj v ich predchádzajúcom ATTWN) držia predlohy iba v hlavnejších príbehových črtách, väčšie celky si však dorobili sami. A to je veľmi často kameň úrazu. Hra totiž polovicu hráčov omrzí už v úvode, kedy sa nachádzate niekoľko desiatok metrov od stanice. Z cesty k vlaku autori urobili doslova peklo. Za tú malú trasu sa vám do cesty postavia štyri páry ľudí s tým, že každému musíte splniť naivné želanie (nájsť dáždnik, doniesť umeleckú kachličku apod.), inak vás odmietnu pustiť vpred. Nehnevajte sa na mňa, ale keby sa mi do cesty postavil každých desať metrov nejaký mamľas, tak to pri treťom už asi nevydržím a jednu mu vrazím. Všetky úlohy na začiatku sú vyslovene nelogické a príbehovo na úrovni malého dieťaťa. Keď sa do toho vlaku dostanete (oči zakrvavené od zlosti) cesta pokračuje plynulo až kým vlak narazí na koľaje zasypané snehovou lavínou. Pasažieri ostanú trčať v divočine, jedlo sa míňa, nefunguje ústredné kúrenie, ale najväčší problém je vrah na palube. Hercule Poirot je nanešťastie po prudkom zabrzdení vlaku zranený a pripútaný k lôžku. Preto bude úlohou Antoinette pomôcť slávnemu detektívovi objasniť onú vraždu.
GRAFIKA 7 / 10
Problémom, ktorý sa netýka iba grafickej stránky, ale aj hrateľnosti, sú prechody do ďalších lokácií. Kurzor vám totiž oznamuje možnosť prechodu v podstate po celom okraji obrazovky a nie je vôbec možné zistiť, či sa jedná o jeden alebo viacero rôznych prechodov. Zato scenérie sú najmä v neskorších fázach hry skutočne krásne, plné atmosféry. Najviac ohúri detailnosť a rozmanitosť, a to i vo vlaku s množstvom rovnakých kupé. Každá lokácia má svoje čaro a je z nej cítiť dobre odvedenú prácu. Grafici sa výborne vysporiadali so zobrazovaním malých a v podstate totožných priestorov, ako sú toalety alebo kupé vo vlaku. V každom je statická kamera umiestnená na inom mieste, a to aj v tých najmenej pravdepodobných pozíciách, čo vytvára elegantný dojem rozmanitosti. Jedinou chybičkou krásy je málo pohybu. Všetky lokácie pôsobia príliš staticky. A nevylepší to para z úst v mrazivej krajine, ani zanechávané stopy v snehu. Ďalším problémom alebo možno daňou za prepracované scenérie je časté a zdĺhavé nahrávanie, ktoré kúskuje zážitok.
;) | ;) | ;) |
Animácie postáv sú, ako sme si už zvykli pri väčšine hier, deliteľné do dvoch kategórií. Hlavné postavy sú na tom perfektne, tie vedľajšie už toľko šťastia nemali. Za úplné fiasko považujem animáciu vlka, ktorý sa podobal tomu, čo ostane zo zvieratka z plastelíny po páde na zem. Pochvalu si každopádne zaslúži spracovanie tváre a mimiky. Hoci som sa niekde dočítal, že sú emócie vyjadrované trhavo a nevierohodne, opak je pravdou. Po dlhom čase som opäť spoznal, aké je to odpútať oči od titulkov a sledovať, čo sa deje na scéne. Za zvládnutie jednotlivých pasáží dostávate odmenu v podobe renderovaných videí, ktorých technická kvalita sa drží vyššie nad priemerom, hoci niekedy sú dosť prázdne.
INTERFACE 5 / 10
Základom každej dobrej adventúry je pohodlný inventár. V tejto hre sa však príliš pohodlným nazvať nedá. Je rozdelený do niekoľkých sekcií, z ktorých väčšina bohužiaľ nemá opodstatnený význam. Vcelku sympatické je, že aktívny predmet vám nad správnym miestom na obrazovke ukáže možnosť použitia a neostane statický. Navyše predmety po nesprávnom použití ostanú pri kurzore, a tak milovníci spôsobu „všetko na všetko“ neprídu o nervy. Hra obsahuje zopár logických chýb a práve sa dostávame k jednej z nich. Keď zoberiete nový predmet, tak ten po otvorení inventára bliká - oznamuje vám, že ste ho pred tým ešte nemali a je vhodné ho prehliadnuť. Ak však zoberiete viac predmetov naraz, bliká iba posledný, ostatné nové predmety splývajú so starými. Ďalším problémikom sú miniatúrne posúvacie šípky. Najskôr som ani nevedel nájsť, čím sa to ten inventár vlastne posúva. Okrem klasického inventára sa v hre nachádza aj jeden inovatívny prvok, za ktorý si autori zaslúžia pochvalu. Po celý čas sa v hornej časti obrazovky nachádza model vlaku. Jednotlivé vozne, do ktorých máte prístup, sú aktívne na kliknutie, a tak na presun z jedného konca vlaku na druhý stačí jedno stlačenie myši. Považujem to za veľmi elegantné riešenie problému miesto zdĺhavého presúvania sa cez všetky vozne.
HRATEĽNOSŤ 4 / 10
Pre Murder on the Orient Express sa stáva veľkým problémom nedoriešená nelineárnosť. Už v ATTWN bolo možné hru dohrať v troch či štyroch možných koncoch. Teraz autori zachádzajú ešte ďalej. Funguje tu celkom zaujímavý systém - úlohy vám postupom času zadáva Poirot. Na začiatu hry s ním totiž Antoinette uzavrela akúsi stávku. Za úlohu, ktorú vyrieši samostatne, dostáva bod, naopak za každú radu od Poirota bod stráca. Hráč má na výber, ktoré z aktuálnych úloh sa rozhodne plniť, môže samozrejme aj viacero súčasne. Všetky sa automaticky zapisujú do denníka. Keď si neviete rady, Poirot je vždy ochotný dať vám za cenu jedného bodu nápovedu. Je to zaujímavý spôsob motivácie, ale nanešťastie nefunguje celkom tak, ako to autori zamýšľali. Problém je v tom, že Poirot sa niekedy zasekne a keď pýtate radu, povie nejakú frázu typu „pokračujte vo vyšetrovaní, ako som vám povedal“ a strhne vám jeden bod, no nič ste sa v skutočnosti nedozvedeli.
;) | ;) | ;) |
V úlohách je i napriek denníku vcelku veľký chaos. Jednak príbehovo splývajú a jednak neviete, ktorá je aktívna a oplatí sa do nej pustiť. No kým sú ešte zapísané, je to vynikajúce v porovnaní s tým, aký chaos vznikne, keď ich vyriešite a zmiznú vám z denníka. Nikto vám potom totiž nezadá ďalšie! Teraz sme sa dostali k základnému problému celej hry, ktorým je jednoducho povedané, že neviete čo máte robiť. Takáto situácia sa vyskytuje viac krát. Všetky úlohy sú vyriešené a Poirot pre vás nemá žiadnu ďalšiu, a tak len blúdite a hľadáte v tej záplave lokácií, či sa niečo nezmenilo. Jednou vetou - snažíte sa vyriešiť nedefinovaný problém. Nelinearita je síce pekná vec, ale odtiaľ potiaľ. No ale spomeňme ešte jednu tému, lebo okrem klasického point & click systému sme si už u adventúr zvykli aj na puzzle, ktoré nechýbajú ani v Orient Expresse. Nestretnete sa s nimi často - naopak, je ich ešte menej ako v ATTWN, ale sú zábavnejšie.
MULTIPLAYER
Hra multiplayer neobsahuje.
ZVUKY 9 / 10
Ozvučenie je snáď jedinou vecou, ktorá nesklamala, dokonca exceluje. Ako prvý treba spomenúť dabing, ktorého vlajkovou ľoďou je legenda televízneho Poirota David Suchet. Svoju úlohu zohral dokonale. Veľmi podarenými sú aj jeho sarkastické poznámky s jemnou ozvenou tvoriace kulisu v Porotovej neprítomnosti, keď sa snažíte nelogicky kombinovať nesprávne veci (čo bol u mňa zo zúfalosti dosť bežný jav). Ostatní dabéri nedopadli o nič horšie. Je cítiť emócie, zimu, napätie. Úroveň zvyšujú aj rôzne zvuky chôdze v závislosti od druhu povrchu. Táto časť hry sa jednoducho nedá s ostatnými porovnávať.
HUDBA 7 / 10
Hudba sa málinko priživuje na zvukoch prostredia, niekedy celkom prestane hrať. Ale ide takisto o výborne odvedenú prácu, ktorá dodáva atmosfére ten správny nádych. Tajomné melódie ale nie sú natoľko pestré, aby sa vyrovnali zvukom prostredia.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Veľkým problémom tejto adventúry je nuda. Tá vyplýva z náročnosti, a tá zase z hrateľnosti. Ako som spomínal, nelinearita autorom zrejme nevyšla podľa plánu a keďže často nemáte tušenie, čo od vás chcú, stúpa náročnosť neúnosne vysoko. Ak sa to vôbec dá nazvať náročnosťou. Tento fakt ešte násobí obrovské množstvo aktívnych lokácií, v ktorých sa navyše môže kedykoľvek zmeniť nejaká okolnosť, a preto ich treba prechádzať stále odznova. Medzi takéto lokácie patria nielen kupé vo vlaku, ale aj externé priestory v zasneženej divočine. Miestami je cítiť snahu autorov obmedziť hráčovi pohyb po všetkých scenériách naraz, ale nevydrží to dlho. Ak si nejaký predmet alebo aktívne miesto nevšimnete hneď na prvý raz, je nulová šanca, že ho bez návodu v tom mori lokácií objavíte (a to ešte nehovorím o tom, že vôbec neviete, čo máte hľadať). Dĺžka hry sa logicky vyšplhala značne vysoko, ale v takomto prípade to možno považovať iba za zápor.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,0 / 10
Sklamanie. Po osmičke za ATTWN klesá Orient Express o dva body nižšie a bolo by to ešte aspoň o pol boda horšie nebyť príbehu od Christie. Lady Agatha zrejme nie je moc nadšená. Krásne lokácie a majstrovský dabing s francúzskym prízvukom od Davida Sucheta to množstvo záporov nevyžehlia. Túto hru možno odporučiť iba hráčom s veľkou dávkou trpezlivosti alebo s chuťou túlať sa po scénach do aleluja. Dúfajme, že nabudúce to bude o triedu lepšie.
Autor: Ján Cibulka
