Stephen Haggerty z Floridskej medzinárodnej univerzity (USA) s kolegami doložil mimozemský pôvod carbonados - čiernych diamantov, známych iba z Brazílie a Stredoafrickej republiky. Pripomínajú porózne drevené uhlie. Zrejme vznikli v medzihviezdnom priestore počas výbuchov hviezd - supernov. Na iný mechanizmus vzniku carbonados poukazuje tiež fakt, že ani jeden nenašli v bežných diamantových baniach.
(Zdroj: Astrophysical Journal Letters)
Nerilie Abramová z Austrálskej národnej univerzity s kolegami analyzovala koraly na tropickom východe Indického oceánu. Potvrdili úzke väzby medzi oceánsko-atmosférickou premenlivosťou v Indickom oceáne, ázijskými monzúnmi a El Niňo v Tichomorí. Pre Indonéziu to veští ešte viac klimatických extrémov. (Zdroj: Nature).
Po takmer 200-ročnom úsilí vedcov tím Charlesa Davisa z Harvardovej univerzity (USA) určil, kam botanicky patria najväčšie kvety sveta. Kvety raflézií (na obrázku) majú priemer až 1 meter a hmotnosť až 7 kilogramov. Sú to parazity z tropického pralesa bez listov a stoniek. Z analýzy DNA však vyplýva, že najbližšie majú k čeľadi prýštecovitých (Euphorbiaceae) s oveľa menšími kvetmi. (Zdroj: Science)
Vivian Cheungová z Pennsylvánskej univerzity (USA) s kolegami zistila pri porovnaní vyše 4000 génov, že aktivitou štvrtiny z nich sa od seba líšia (pri 35 výrazne) na jednej strane ľudia európskeho pôvodu v USA a na druhej Číňania a Japonci.
(Zdroj: Nature Genetics)
Clemens Reichel z Chicagskej univerzity (USA) predložil nové podrobnosti o jednom z najstarších miest v severnej Mezopotámii, Hamoukare v severnej Sýrii. Mesto zaniklo asi pred 5500 rokmi po prudkom útoku. Obyvatelia sa zúfalo bránili a z hlinených pečatí vyrábali vajíčkové strely do prakov (na obrázku). V meste spracovávali obsidián, ktorý dovážali z Turecka. Vyrábali z neho nástroje najmä na vývoz do južnej Mezopotámie. Pri zániku mesta však už obsidián nahrádzala meď.
(Zdroj: University of Chicago/Syrian
Department of Antiquities)
