Boli to naši priami predkovia. Výsada tvrdiť, že jeho územie obývali prví nám podobní Európania, v tejto chvíli patrí Rusku.
Sopka v úlohe kontrolóra
Článok o tom vyšiel v najnovšom čísle Science. Napísali ho Michail Anikovič a Andrej Sinicyn z Ruskej AV v Sankt Peterburgu a John Hoffecker z Coloradskej univerzity v Boulderi s dvanástimi kolegami z Ruska, USA, Veľkej Británie a Talianska. Pracovali na známych archeologických náleziskách pri dedinách Kostenki a Borščevo v strednom Rusku. Sú na nízkych terasách, lemujúcich západný breh Donu, asi 400 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.
Pri najnovších vykopávkach tu objavili kamenné a kostené nástroje, ozdoby a množstvo kostí ulovených zvierat. Nové nálezy datovali tromi nezávislými metódami: rádiouhlíkovo (meria sa rozpad uhlíka-14), opticky stimulovanou luminiscenciou (zisťuje sa, kedy naposledy na vrstvu dopadalo denné svetlo) a magnetickou stratigrafiou (skúma sa sled geologických vrstiev zmapovaním zmien orientácie a intenzity magnetického poľa Zeme). V súhrne im vyšlo 45-tisíc až 42-tisíc rokov.
Napriek dôkladnosti úsilia má každá spomenutá metóda "muchy". Presnosť určenia veku však pomohla skontrolovať náhoda. Nálezové vrstvy zasypal popol zo sopky v južnom Taliansku, ktorá vybuchla približne pred 40-tisíc rokmi. To už sa zistilo inde a iným, oveľa spoľahlivejším rádioizotopovým meraním.
Boli to "naši"
Štýly kamenných a kostených nástrojov a ozdôb jednoznačne poukazujú na ľudí druhu Homo sapiens. Vzhľadom na vek nálezových vrstiev sú to najstaršie známe dôkazy ich prítomnosti v Európe. Tamojší praľudia získali kameň na nástroje zo vzdialenosti až 160 kilometrov. Ulity na ozdoby z Čierneho mora, vzdialeného zhruba 500 kilometrov. Na druhej strane sa však nástroje v podrobnostiach líšia od nástrojov najstarších známych Homo sapiens západnejšie v Európe, ktorí vytvorili takzvanú aurignacienskú industriu.
K Donu zrejme prišli prví európski Homo sapiens z odlišnej východiskovej oblasti v juhozápadnej Ázii ako o čosi neskôr inam do Európy tvorcovia aurignacienskej industrie. Najzaujímavejším nálezom je kúsok mamutoviny, očividne odlomený. Vyzerá ako hlava nedokončenej rezby ľudskej postavy. Keby to tak bolo, v Rusku vedci objavili celosvetovo najstaršiu známu ukážku figuratívneho umenia. (Z Blízkeho východu síce pochádzajú staršie sugestívne nálezy, no ich vysvetlenia ako figúrok sú dosť kontroverzné.) V najstarších vrstvách spojených s Homo sapiens pri Done sa zatiaľ okrem izolovaných zubov nenašli kosti tohto ľudského druhu (v mladších áno). Iba podľa zubov sa so zárukou určuje ľudský druh ťažko.
Lákavá korisť a priestor
Prví anatomicky moderní praobyvatelia Kosteniek a Borščeva lovili mamuty, srstnaté nosorožce, bizóny, kone, losy a soby. Popri nich aj menšie zvieratá, ako zajace a polárne líšky. Chemická analýza jednej tamojšej kostry Homo sapiens z doby pred vyše 30-tisíc rokmi odhalila významný podiel vodných živočíchov v strave. Najmä rýb, ale aj vtákov. Prečo sa Homo sapiens vydali tak ďaleko na sever do vtedy pomerne chladnej a suchej oblasti? Zrejme ich prilákala hojnosť koristi. A veľmi pravdepodobne neprítomnosť konkurenčných lovcov z iného ľudského druhu, neandertálcov. Tí síce v závere staršej doby kamennej v Rusku žili, no z tohto časového rozpätia sa tam žiadne ich stopy nenašli.
Anikovičov tím sa na základe nových nálezov a ich datovania domnieva, že Homo sapiens prvý raz vstúpili z Blízkeho východu na európske územie nie cez Balkán, ale postupom na sever cez Kaukaz do rovín a pahorkatín Ruska. Dosiaľ najspomínanejšie "eurodiaľnice" na severozápad a západ pozdĺž Dunaja a severného pobrežia Stredozemného mora do hlbín nášho kontinentu použili Homo sapiens z Blízkeho východu až neskôr. Navyše to boli iné skupiny.
Medzi kostenými nástrojmi a ozdobami vyniká odlomený kúsok vyrezávanej mamutoviny, uvedený v troch pohľadoch hore v strede. Môže to byť hlava nedokončenej figúrky človeka. |
Autor: spolupracovník SME
