Tom Clancy's Splinter Cell: Double Agent - v službách teroristov

S pravideľnosťou hodnou Electronic Arts nám Ubisoft rok čo rok prináša nové pokračovanie svojej vlajkovej lode s názvom Splinter Cell. Pozn.: To “nové” tu naozaj znamená nové, nie ako u EA, ale to tu teraz nebudem rozoberať. Niet sa čomu čudovať, veď prvý diel tejto série sa stal veľkým hitom a treba povedať, že úplne zaslúžene. Keď prišiel z pôvodného Xboxu na PC, posunul stealth žáner o riadny kus dopredu. Priniesol kvalitný príbeh z pera Toma Clancyho, pohlcujúcu atmosféru a s ňou spojenú vynikajúcu hrateľnosť, geniálne ovládanie a na tú dobu aj výborné technické spracovanie. Ďalšie pokračovania, konkrétne Pandora Tomorrow a Chaos Theory, ešte viacej vyšperkovali to, čo pôvodná hra začala. Štvrtý diel s podtitulom Double Agent by mal podľa predpokladov teda potiahnuť všetko do dokonalosti a stať sa novým kráľom. Aspoň tak to niektorí donedávna videli. Niečo vám už ale určite napovedá, že to nepôjde až tak ľahko, ako by sa zdalo.

Aké sú teda predpoklady nového Splinter Cella na získanie titulu pre najlepšiu stealth akciu roka? Dvoma najviditeľnejšími sú spracovanie a príbeh. Double Agent vsádza veľa na next-gen grafiku. Môžem vám dopredu oznámiť, že v tomto problém nebude. A príbeh? Ten vyzerá tiež lákavo: po jednej radovej misii, v ktorej Samovi zomiera kolega a po autonehode jeho dcéry, sa ocitá Samov život v troskách. Na ničom už nezáleží a jediné, čo pre neho existuje, je práca. A tak zoberie najťažšiu úlohu svojej kariéry - infiltrovať teroristicú organizáciu menom John Brown's Army (JBA), pracovať pre ňu, zistiť, aké sú jej plány a ak sa nebudú zhodovať so záujmami strýčka Sama (teraz nie Fishera), zničiť ju. Znie to celkom zaujímavo, však? Problém je v tom, že v príbehu absentujú prekvapivé dejové zvraty, a tak nedokáže hráča vtiahnuť hlbšie do hry. Chýba mi tu hlbšie preniknutie do JBA a spoznanie jednotlivých charakterov, nejaký náznak toho, že to nie sú len „klasickí teroristi“, aby som sa mohol zamyslieť nad ich dôvodmi a mať teda dilemu, ku ktorej strane sa prikloniť. Nič z toho som bohužiaľ za celú hru nezažil (možno som nemal hrať ten Deus Ex a nebol by som sklamaný). A aj keď má príbeh 3 možné konce, trochu nelogicky závisiace na vašich rozhodnutiach v „dôležitých“ momentoch hry, žiadne veľké vyvrcholenie sa nekoná. Nič v štýle: „Ha! Celý ten čas som pracoval pre NSA!“ alebo aspoň záverečná konfrontácia s hlavou JBA, nič také. Iba ďalšia obyčajná misia. To sú veci, ktoré novému Splinter Cellu chýbajú, poďme sa teraz pozrieť, čo to vlastne ponúka.

Budete pracovať v utajení ako dvojitý agent a plniť tak úlohy pre JBA a zároveň pre NSA. Ich záujmy sa samozrejme krížia a nezriedka dostanete od oboch organizácii protichodné požiadavky. Ako ich vyriešite, je na vás, ale v prílišnú nelinearitu nedúfajte. Celkom 3-krát za hru bude treba urobiť „závažné“ rozhodnutia, ktoré ale zase tak závažné, ako sa tvária, nie sú. Na čo ale budú mať dopad, je dôvera jednej či druhej strany. A týmto sa dostávame k prvej novinke – systému dôvery. Za plnenie úloh získavate dôveru, resp. v prípade neúspechu dôveru strácate. V okamihu, keď vám určitá strana prestane veriť úplne, misia končí, čo v špeciálnych úrovniach môže nastať po jedinej chybičke. Pravda, ak ste agent infiltrovaný v teroristickej organizácii a niektorý z členov vás pristihne v ruke s laserovým mikrofónom ako nahrávate jeho šéfa, chybička je to fatálna.

Aby som vysvetlil tie špeciálne misie... Sú situované na základni JBA v New Yorku a máte v nich časový limit na splnenie jednej, opäť špeciálnej, úlohy zadanej niektorým z popredných členov organizácie. Spočiatku ide o jednoduchosti typu „prejdi tréningovým kurzom a otvor na jeho konci sejf“, neskôr sú úlohy realizované minihrami. Jednou z nich je akési sudoku v priestore, konkrétne na kocke. To považujem za najťažšie miesto hry, ale zatiaľ, čo v prostredí hry som na riešenie neprišiel, po rozkreslení si problému na papier bolo všetko hotové na prvý pokus. Takéto misie s minihrami sú dokopy štyri, z toho tá posledná je trochu rozdielnejšieho rázu. Celkový počet misií je 10, čo sa mi zdalo trochu málo. Za dva dni intenzívnejšieho hrania je po všetkom. Doba hrania sa dá predĺžiť plnením všetkých, teda aj sekundárnych a bonusových úloh, čo by som určite doporučoval. Jednak tak z hry dostanete všetko, čo obnáša a jednak ste za bonusové úlohy odmeňovaní v podobe vylepšení Samovych gadgetov alebo zbraní.

Treba však dodať, že veľa z nich vôbec nevyužijete, resp. nie ste nútení ich používať. Dokonca sa znížila aj potreba používať rôzne druhy videnia, keďže je väčšina lokácii dobre presvetlená. Nočné videnie som použil iba dvakrát a ostatné som iba vyskúšal.

Sekundárne úlohy slúžia oproti tomu na zlepšenie reputácie u vybranej frakcie. Zrejme práve nimi som si zabezpečil plnú dôveru oboch strán takmer počas celého hrania, takže keď prišlo na rozhodovacie momenty, bolo vlastne jedno, ako sa zachovám. Aby som ešte predtým, ako začnem hodnotiť, zhrnul všetky zmeny, ktoré som počas hrania postrehol, spomeniem, že sa Sam naučil zopár nových ťahov. Napríklad prelomenie ľadu a stiahnutie obete pod vodu, nasledované nepodarenou operáciou srdca jeho nožom. Stratou je absencia indikátoru hluku, takže je treba sa spoľahnúť hlavne na svoj sluch. Indikátor viditeľnosti bol zjednodušený, buď svieti na zeleno a ste pre nepriateľa neviditeľní alebo na žlto a vtedy vás vidno, ak nie ste samozrejme schovaní za prekážkou. Keď bliká červená, je už jasné, že ste boli zbadaní a nepriatelia po vás strieľajú. Novinkou je mini-OPSAT na obrazovke, akési GPS ukazujúce minimapku a polohu vašich nepriateľov. Zmenil sa aj systém zdravia, ktorý teraz funguje podobne ako v Call of Duty 2. Pôsobí to síce dosť nerealisticky, keď dostanete pár zásahov, odbehnete sa skryť a po chvíli ste opäť v pohode, ale pri hraní mi tento systém až tak neprekážal, pretože aj tak som pri každom odhalení hru loadoval. Našťastie je tu load a save dostatočne rýchly, keď si spomeniem na taký Gothic 3, behá mi mráz po chrbte. To by bolo ohľadne noviniek asi všetko, vrhnime sa na hodnotenie.

GRAFIKA 9 / 10
Splinter Cell: Double Agent má pod kapotou Unreal engine vo verzii 2.5 vylepšený na nepoznanie a niektoré prvky nového Unreal 3.0 enginu. Charakteristické sú hlavne skvelo zvládnuté materiály, ktorých stvárnenie zatiaľ nemá v inom engine konkurenciu. Kovové predmety sú veľmi realistické, ale rovnako kvalitné sú aj textilné materiály, na ktorých je skvelo osvetlený každý záhyb. Ľad, voda, igelit alebo latexový potápačský oblek vyzerajú nádherne. Vyniká aj textúra kože, postavy už vyzerajú menej plastové, lesknú sa prirodzene, iba na miestach, ktoré pokrýva pot. V jednej z misií, v Afrike, dokonca vidieť ako Samovi steká pot po tvári (teda nie, že by naozaj stekal, ale vidno ho). Celé postavy, a hlavne tá Samova, je veľmi, veľmi detailná a vysoko-polygónová.

Detail tváre si môžete prehľiadnuť na jednom z priložených screenshotov. Perfektne je spracované strnisko a Samova vyholená hlava. Na rovnakej úrovni sú aj svetlá s akýmsi glow efektom, čo spôsobuje ich okolité žiarenie. Naopak, ak postava vkročí do volumetrického svetla, jej okraje akoby stmavli. Ťažko sa to popisuje, treba to vidieť, najlepšie v pohybe, na statickom obrázku to nie je až také zreteľné. Samozrejmosťou sú dynamické tiene, ktorých jediným problémom je, že aj po zapnutí voľby “high quality soft shadows” nie sú veľmi “soft” a ich hrany sú viditeľne zubaté. Podpora HDR je už skoro nutnosťou, ale bohužiaľ tento efekt nie je až tak často využívaný. A keď si mám vybrať medzi HDR a AntiAliasingom (ak má niekto novšiu ATI kartu alebo GF8800, tento problém riešiť nemusí), vyhráva AA, ktoré prispeje ku kvalite obrazu určite výraznejšie. Časticové efekty som tu veľakrát nezaznamenal a kvalita tých, čo sa tu nachádzajú, je rozdielna. Napr. dym z dymového granátu, nebol ničím špeciálny, ale taký dážď stekajúci po oknách, to už bola iná káva. Škoda len, že Double Agent nie je založený na novej generácii Unreal enginu. Stačí sa pozrieť na screenshoty z UT 2007, BioShocku alebo Gears of War ako by to mohlo dopadnúť. Ak by som to mal hodnotiť v porovnaní s týmito hrami, dostala by grafika asi nižšie hodnotenie. Keďže sme ale na platforme PC a porovnávame s hrami, ktoré doteraz vyšli, je grafika vysoko nadštandartná. Na porovnanie s predchádzajúcim dielom, Chaos Theory, je k dispozícii screenshot dvoch podobných situácii v starom a novom engine. Na next-gen grafiku treba však aj next-gen grafickú kartu, a tak, než si hru zaobstaráte, vedzte, že pre plynulý chod bude potreba MINIMÁLNE niektorá zo sedmičkovej rady GeForce, alebo Radeon od 16xx vyššie.

INTERFACE 8 / 10
Ovládanie veľa zmien nepostihlo, čo možno pripočítať iba k pozitívam, pretože všetko funguje veľmi intuitívne a jednoducho. Zžitie sa s ovládaním postavy a špeciálnych pohybov je otázka pár minút a to aj pre nováčikov. Stále je tu skvelé koliesko na zmenu rýchlosti pohybu a jedno tlačítko vyvolávajúce rôzne akcie v závislosti od polohy, v akej sa Sam nachádza. Môžete ním chytať nič netušiace obete pod krk, prepadávať ich spoza rohov, prehadzovať cez zábradlie, strhávať pod vodu, či zlaňovať vysoké miesta alebo sa s hákom spustiť k podlahe miestnosti v štýle Mission Imposible. Šplhanie po rebríkoch, trubkách alebo plotoch prebieha automaticky. Vymenovanie všetkých Samovych pohybov by bolo nielen náročné na miesto ale aj zbytočné, pretože všetko je už známe z predchádzajúcich dielov. Bohužiaľ som niektoré z akrobatických kúskov vôbec nevyužil. Neviem, či sa v hre vôbec dá urobiť povestná roznožka, aj keď podľa manuálu by to malo byť možné. Ak prídete na to kde, pošlite mi screenshot.

Interface bohužiaľ obsahuje aj veci, ktoré sú vyslovene “user-unfriendly”. Jednou z nich je kamera. Trvá hodnú chvíľu, kým si na ňu zvyknete. Nehovorím, že sa to nedá, ale až príliš často poletuje okolo Samovej hlavy a nechová sa poslušne ako by som si predstavoval. Druhou vecou je trochu nešikovné ovládanie počítačov v hre, hlavne čítanie dlhších e-mailov. Nedá sa v nich skrolovať (nie, že kolieskom, ale vôbec) a tak treba čakať určitú dobu, kým sa sami posunú. Zádrhel je v tom, že v posunutom stave vydržia príliš krátku dobu a znovu sa preskrolujú na začiatok. Je to maličkosť, ale takto sa radšej na čítanie mailu vykašlete ako by ste dvakrát čakali, kým sa automaticky posunie. Naštastie narazíte počas hrania iba na pár takýchto dopisov. Ako som už v úvode spomínal, pribudla mapka zobrazujúca okolité osoby. Tá ale funguje, iba ak sa Sam nehýbe, inak sa stráca signál. Na mini-OPSATe vidíte červenou farbou, toho, kto vás zbadal a či ide po vás. Hru to dosť zjednodušuje, ale má to aj svoje pozitívne stránky.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10

Môže sa zdať, že hre veľa vecí vytýkam a že hra nie je kvalitná. Nenabudnite zlý dojem, Double Agent sa hrá veľmi dobre a neunudí až do svojho konca. Nadávam iba preto, že mohol byť ešte oveľa lepší. Nevadilo by, keby je trochu dlhší a hlavne keby pribudlo ťažších momentov, nad ktorými by bolo treba chvíľu porozmýšľať, určiť si taktitku a načasovanie. Príliš často je cesta jasná na prvý pohľad a hranie je tak prudko lineárne. Zamrzí, že veľa zo Samovho vybavenia sa ani nemusí dostať k slovu. Neexistuje pasáž, kde by ste museli z nejakého dôvodu použiť termálne alebo eletromagnetické videnie. Taktiež plynové alebo EMP granáty vystreľované z pušky som nepoužil ani raz. Je to škoda, pretože by to hru výrazne oživilo.

O to, aby hra neupadla do stereotypu sa stará pestrá paleta prostredí, v ktorých sa misie odohrávajú. Niekedy je zaujímavý aj spôsob ako sa na miesto dostanete. Na začiatku misie v zasneženom Rusku si vyskúšate zoskok s padákom, ktorého otvorenie bude zverené do vašich rúk. Ide o detail, ale práve ten dokáže hru spestriť. Okrem supertankera v spomínanom Rusku sa dostanete ešte na jednu loď, tentokrát výletnú v Mexiku, a budete pri oslavách nového roku na jednom zo šanghajských mrakodrapov.

Počiatky Samovej infiltrácie do JBA siahajú až do väzenia, kde je treba pomôcť pri úteku jedného z členov tejto teroristickej organizácie. Tým si u neho získate dôveru a predstaví vás zbytku hnutia. Jeho nadriadení vám ale ešte neveria a bude treba zopár testov, aby sa situácia zmenila. Týmto začína prvá under-cover misia na základni JBA. Po splnení hlavnej úlohy od jedného z teroristov máte ešte čas na plnenie tých pre NSA. Tá po vás chce, aby ste nainštalovali do ich siete trójskeho koňa alebo získali viac informácii o členoch a podobne. Po 25-tich minútach od zadania hlavnej úlohy ale musia byť všetky stopy zahladené a vy musíte byť nastúpený tam, kde vás nadriadený terorista opustil. Po väčšine miestností sa môžete voľne pohybovať, ale sú miesta, do ktorých je prístup zakázaný. Ak vás tu niekto nachytá okamžite, ste vyhnaní von a strácate tým viac dôvery, čím dlhšie s odchodom otáľate. Naviac, ak ste prichytení pri nejakej chúlostivej činnosti (myslím skenovanie odtlačkov prstov alebo hackovanie hlavného počítača), strácate dôveru úplne a misia končí. Úlohy pre NSA budete samozrejme plniť v týchto strážených zónach.

Ostatné misie sú už klasickejšie, aj keď menej klasické je na nich to, že sa odohrávajú väčšinou cez deň. Aspoň tak môže lepšie vyniknúť grafika, schovávať sa je stále možno za rôzne prekážky. Niekedy mi skrytie v tieni prišlo dosť nerealistické. Aby ma stráž nevidela na 5 cm, keď nie je v miestnosti absolútna tma, sa mi zdalo dosť čudné. Ale je to predsa hra. Čo mi vadilo oveľa viac, bolo časté padanie hry a bugy. Strastiplná je v tomto ohľade hlavne misia v africkej Kinshase, presnejšie jej druhá časť. Hra zavítala do OS pri každom pokuse o load, okrem úplne prvého. Neskôr som zistil, že s vypnutým OPSATom tento problém zmizol. Kto si ale toto nezistí, môže si pri každom zabití len búchať hlavu o klávesnicu. Po vyriešení tohto problému sa však aj naďalej stávalo, že sa pri nahratí Sam objavil niekde hlboko pod mapou, čo znamenalo okamžitú smrť. A to som mal nainštalovaný posledný patch (1.20). V Kinshase sa dá stretnúť aj jeden neviditeľný vojak. Síce ho nevidno, no dá sa schmatnúť. No pri tomto pokuse nasleduje opäť pád do systému. Na výletnej lodi v Mexiku sa zase jeden člen stráže zasekol do kópie dvier, ktoré otvoril. Pomohol jeden presný hod fľašou whisky. Takéto bugy by mali v Ubisofte odhalovať betatesteri a nie hráči, ktorí si zaplatili za konečný produkt.

Ale aj napriek všetkým chybám a nedotiahnutostiam, je to stále vynikajúca stealth akcia s plížením, postupným likvidovaním nepriateľov, prekonávaním nástrah a na konci radosti z absolútneho utajenia a opustenia scény bez jedinej stopy. Stále je to klasický a kvalitný Splinter Cell, pri ktorom sa určite budete baviť.

MULTIPLAYER
Nebol testovaný, ale je veľmi podobný tomu v Chaos Theory.

ZVUKY 9 / 10
Nemám väčších výhrad, pri zapnutí priestorového zvuku sa jedná o úžasný požitok. Zbrane, kroky na rôznych materiáloch, dážď a vietor, všetko znie veľmi realisticky. Na nebezpečnú situáciu upozorňuje signalizačný zvuk, ktorý sa spustí vždy, keď vás nepriateľ zbadá alebo iba zbadá niečo podozrivé. Dabing Sama Fishera si už klasicky zobral na starosť Michael Ironside a nie je ani dôvod to meniť.

HUDBA 8 / 10

Hudbu tvoria ambientné skladby, hodiace sa presne k tomuto štýlu hry. Ničím nevynikajú, ale presne také aj majú byť. Neotravujú a tvoria iba podmaz pre tiché a neviditeľné prechádzanie misií. Čerešničkou na torte, je zosilnenie hudby, pri približovaní sa nepriateľa, čo dokáže vyrobiť poriadne hustú atmosféru. Rovnako to funguje pri plížení sa za jeho chrbtom.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Asi najväčšou chybou nového Splinter Cella je jeho jednoduchosť. S tým súvisí aj dĺžka, resp. krátkosť hracej doby. Záleží síce na vás, koľko času v misiách strávite, ale aj tak sa nedostanete cez 9-10 hodín. Pritom jednoduchosť nevychádza zo slabej AI, ale skôr z celkového designu hry. Umelá inteligencia je veľmi slušná, na dnešné hry nadpriemerná. Reaguje na hluk, zhasnuté svetlá, otvorené dvere, keď zbadá niečo podozrivé, ide sa tam opatrne pozrieť, väčšinou so zapnutou baterkou. Vtedy máte problém, pretože vás nezachráni ani temnota tieňov. Treba sa rýchlo premiestniť a schovať na iné miesto, alebo na nejakom vhodnom mieste počkať a zaútočiť. Keď sa situácia už nedá riešiť tichým spôsobom a dostane sa na konfrontáciu so zbraňami, nie je vôbec ľahké v prestrelke uspieť, nehovoriac o prípadoch keď je nepriateľ v presile. Nábojov je pritom žalostne málo, a tak treba mieriť veľmi presne. Niektoré misie sa dajú prejsť aj akčnejším spôsobom, v tých aj muníciu nájdete. Ale prišlo mi to ešte ťažšie ako sa neviditeľne, pomaly presúvať až k cieľu. Je to niečo ako v Hitmanovi, keď to prežijete, tak sa to dá riešiť aj tým spôsobom. Síce tým stráca stealth akcia svoju príťažlivosť, ale občas plíženie už omrzí a je treba si poriadne zastrieľať (Keby ťa tak počuli v Nemecku alebo u súdruhov v Emerike - pozn.kordi). Čakajte ale vyhlásenie poplachov, ktoré “aktivizujú” stráže v danej lokalite (nie však v celom leveli) a na určitých miestach môžu spôsobiť stratu dôvery. Na konci každej misie vám štatistiky ukážu, ako veľmi “tichý” ste boli, koľko objavených tiel ste za sebou nechali, koľko alarmov vyvolali, počítačov hackli atď. Ak dosiahnete 100%...tak ste naozajstný ninja.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,2 / 10
Kvalitné pokračovanie kvalitnej série, ktoré mohlo byť ešte o kúsok viac dotiahnutejšie do konca, hlavne, čo sa príbehu týka. Celkové zjednodušenie hre neprospelo, stále sa však jedná o výbornú stealth akciu s excelentým technickým spracovaním, ktoré bohužiaľ kazia občasné bugy.

Autor: Boris Kudlač