Nedávno sa mi stala čudná vec: do redakcie prišiel mail od kvalitného vývojára, ten nám ponúkol hru, ja som ju prešiel, bola výborná... A mám problém napísať na ňu recenziu. Skutočne neobvyklá situácia. Už aj samotný fakt, že nám niekto posiela niečo sám od seba a my to nemusíme krvopotne páčiť od distribútora, je celkom raritka, priznávam, ale teraz narážam na niečo iné. Problém spočíva v tom, že by bolo voči čitateľom vrcholne neférové recenziu na Sam & Max Season 2 – Situation: Comedy rozpitvávať do tradičnej podoby našich recenzií s množstvom podrobne hodnotených kategórií. Prečo? Lebo by bol ten text po obsahovej stránke absolútne identický s recenziou na Sam and Max Season 1: Culture Shock. Telltale nám totiž ponúka ďalšiu dávku z epizodicky koncipovanej adventurky na motívy komixu Steva Purcella a vy by ste si dosť dobre vystačili s tvrdením, že je rovnako uspokojujúca, ako tá prvá...
...ale keď už pre nič iné, tak aspoň z úcty k projektu roztiahneme tento text – pred tým, ako dospejeme k totožnému hodnoteniu s tým z prvej epizódy – o zopár odsekov.
;) | ;) | ;) |
Jeden by sa napríklad mohol dotýkať príbehu. V druhej epizóde sarkastickej adventurnej paródie dvaja, prepytujem, detektívi (len pre poriadok – Sam a Max, ergo pes a zajac) zavítajú na pôdu štúdia produkujúceho mediálne obsahy masových audiovizuálnych komunikačných prostriedkov... No prosto do televízneho štúdia. Jedna známa moderátorka totiž už niekoľko dní drží komparzistov z publika ako rukojemníkov. Celkom neobvyklým spôsobom – svoju moralizátorskú talkshow jednoducho odmieta prestať natáčať, a tí chudáci tam musia sedieť. Na to, aby Sam a Max celú zapeklitú situáciu vyriešili a zachránili masy pred hyperaktívnou celebritou, si musia účinkovanie v relácii zložito vybojovať. Aj oni sa musia stať celebritami, aby sa nimi pani Myra Stump vôbec zapodievala. Nasleduje teda infiltrácia do novín a do televíznych obrazoviek a honba za slávou formou mediálnej kariéry... Samozrejme, detektívom vlastným, rozumej strešteným spôsobom.
Štruktúra scenára druhej epizódy je rovnaká ako v prípade tej prvej (inak vety s podobným významom ešte možno párkrát odznejú...), máme tu oboznámenie sa s prípadom v kancelárii, nejaké to naberanie skromného počtu predmetov, zisťovanie informácii, sociálny kontakt s niekoľkými stabilnými obyvateľmi (ala Bosco či Sybyla), príchod na nové miesto (spomínané štúdio), sporadické akčné intermezzo, riešenie nie príliš náročných hádaniek a puzzlov so známym rukopisom (známym z prvej epizódy, ehm-ehm, keby vám to náhodou nedošlo), pobehovanie po niekoľkých lokáciách za sprievodu veľmi príjemnej muzičky, no a na záver to hlavné – všetko je to pospájané podareným humorom. Naozaj podareným humorom.
Hra je natoľko identická so svojim predchodcom (po stránke spracovania, obtiažnosti, grafiky, hudby, interfacu...), že som si pri jej prechádzaní skoro ani nerobil poznámky kvôli recenzii. Urobiť tak ma donútil iba jeden moment, keď som si všimol, že mnoho Maxových replík je nadabovaných iným hercom, takže jeho hlas znie inak ako v jednotke. A to trochu zamrzí, veď jeho hlas bol dokonalý. Skoro ma to prinútilo stiahnuť nejaký ten bodík z hodnotenia, keď som zrazu našiel mail z PR oddelenia Telltale, v ktorom sa autori ospravedlňujú, že do review verzie sa nejako prepašovali skúšobné nahrávky dialógov, ktoré samozrejme v plnej verzii nebudú. Takže mi odľahlo, no na druhej strane ma to nahnevalo, lebo mi to zobralo jediný opodstatnene kritizovateľný moment a podnet na zopár riadkov do recenzie... Tak som sa nakoniec rozhodol, že vám v tomto malom exkurze do strhujúceho a dynamického života redaktora herného periodika celú eskapádu vylíčim a neprídem tak o svojich niekoľko riadkov do recenzie. Ha!
Autori sľúbili, že každá z epizód bude kvázi autonómna, teda že bude riešiť samostatný prípad nezávislý od ďalších častí, ale že zároveň bude zapadať do nejakého komplexného kontextu. Nuž, čo sľúbili, to i splnili. Prípad je to samostatný, s tým predošlým má však isté spoločné pozadie, ktoré sa zjavne bude rozvíjať aj naďalej.
No a na záver sa už len patrí dodať, že tá toľko omieľaná identickosť oboch epizód nie je nič, čo by sme hre vyčítali, naopak, vzhľadom na podarenosť prvej časti je to skôr vítaným faktom. Takže niet dôvod opäť nevyrieknuť...
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,5 / 10
...a dodať, že sme veľmi uspokojení tým, že si hra drží svoj štandard a že nám to dáva nádej, že to tak bude minimálne aj počas zvyšných štyroch častí prvej série. Keď ste teda doteraz po hre nesiahli, uisťujeme vás, že ísť na prvú epizódu sa oplatí (keby ste ju doteraz ignorovali, tak to napravte, v recenzii uvádzame dôvodov dosť) a to aj preto, lebo vás po nej čaká rovnako kvalitná časť druhá. No a keď ste Culture Shock hrali, asi pre vás toto utvrdzovanie o kvalitách Situation Comedy nemá zmysel, pretože ste po ňom určite siahli aj sami od seba.
