gie na univerzite v Aarhuse v Dánsku. Je to cítiť v každej z 25 kapitol, pretože autor všade pozorne triedi podkladové informácie tak, aby sa nedalo ich interpretácii ani pri starostlivom prečítaní nič vyčítať. Z 588 strán som si detailnejšie preštudoval iba kapitoly 1, 2, 24 a 25. Ide najmä o problematiku globálneho otepľovania, vnútorne mám však nutkanie vyjadriť sa aj k iným diskutovaným otázkam.
Podľa môjho názoru viedla k napísaniu tejto knihy Lomborga predstava, že svet sa vyvíja oveľa lepšie v porovnaní s tým, čo sa prezentuje v médiách. "Litanii" Lestera ale aj mnohým iným publikáciám a mediálnym informáciám vyčíta faktografickú, štatistickú a vecnú povrchnosť a uprednostňovanie zámeru pred solídnou vedeckou analýzou. Keď som študoval ktorúkoľvek
časť z Lomborgovej knihy, bolo mi jasné, že tohoto autora nie je jednoduché prichytiť pri manipulácii s faktami a údajmi. Sústredil som sa preto iba na časti, kde sa cítim ako odborník aspoň taký dobrý ako je Lomborg.
V prvých dvoch kapitolách uvádza autor veľa konkrétnych príkladov, že stav sveta sa v skutočnosti sústavne zlepšuje. Nepátral som po pravdivosti uvádzaných faktov, predpokladám, že také aj sú. Skôr mám podozrenie, že autor obratne selektuje štatistické údaje tak, aby vyhovovali jeho zámeru. To je dôvod, prečo prechádzam teraz ku kapitole 24 - Globálne otepľovanie.
Lomborg nezabúda zdôrazňovať tie aspekty problematiky globálneho otepľovania, ktoré sú z vedeckého hľadiska málo preskúmané, prípadne je pri nich najviac neistôt. Na moje prekvapenie vyznieva potom teória klimatickej zmeny podľa autora ako vedecké poznanie v začiatkoch s možnými prekvapujúcimi odhaleniami v blízkej budúcnosti. Možno bolo zámerom autora trochu zdramatizovať celý problém, no podľa jeho komentára v texte sú skôr príčinou jeho slabšie znalosti z meteorológie a fyziky atmosféry, prípadne z fyziky vôbec. Pomerne ľahko to možno odhaliť takmer na každej strane. Mám podozrenie, že podobné to je aj v ostatných kapitolách, ako ma na to upozornili kolegovia z iných odborov.
Fenomén globálneho otepľovania sa nesie u neho aj v duchu otázky, či vôbec má význam zaoberať sa problémom klimatickej zmeny. Podľa Lomborga by bolo možné prostriedky vynakladané na tieto aktivity zmysluplnejšie využiť napríklad na boj proti chudobe a na zvyšovanie ekonomickej prosperity. Určite je to v súlade s názormi tých, ktorí hľadia na všetky globálne zdroje iba z pohľadu krátkodobej ekonomickej prosperity pre určité skupiny obyvateľstva Zeme.
Najviac vyčítam Lomborgovi porušovanie elementárnych zásad štatistickej analýzy (reprezentatívny a nezávislý výber údajov). Tiež je podľa mňa škodlivý jeho neutrálny až negatívny postoj k nenáročným opatreniam na ochranu prírodného prostredia súvisiacim s dodržiavaním disciplíny a samozrejmými úsporami pri využívaní prírodných zdrojov a energie. Kladom tejto knihy je upozorňovanie na slabiny vedeckých prezentácií v odbornej literatúre a v médiách, čo je v konečnom dôsledku živnou pôdou pre rôzne pseudovedecké teórie, často citované bulvárom.
Celkovo považujem Lomborgovu publikáciu za profesionálne perfektne spracované dielo spĺňajúce požiadavku určitých skupín v ekonomicky silných krajinách.
Autor: MILAN LAPIN, klimatológ, profesor fyziky na FMFI UK v Bratislave
