Call of Duty 3 - vojak pod papučou

Písať do perexu vážne veci o krvavosti Druhej svetovej je rovnako zaujímavé ako sa znovu vybrať nakopať nemecké zadky. Next-gen akcia Call of Duty 3 však klope na dvere, tak jej slušne otvoríme nepošleme ju do zeleného hájika

Písať do perexu vážne veci o krvavosti Druhej svetovej je rovnako zaujímavé ako sa znovu vybrať nakopať nemecké zadky. Next-gen akcia Call of Duty 3 však klope na dvere, tak jej slušne otvoríme nepošleme ju do zeleného hájika.

Aj keď by si to možno zaslúžila. Ono viesť reči o obľube tematiky akčných strieľačiek z vlastného pohľadu je vec značne unavujúca, hlavne čo sa z pohľadu recenzenta týka. Nejde o to, že každý kúsok je hrateľný, ponúka nové miesta konfliktu, bolesť z kopancu do rozkroku spôsobu minimálne odlíšenie konkurencie. Tým by sa dala celá recenzia o Call of Duty 3 ukončiť a s nebadateľným ufrknutím, že to vyzerá vcelku pekne, by sme mohli spoločne vrhnúť flintu do žita a prasknúť si Nemcami jedno pivo. Neustále opakujúce sa princípy hrania sú totiž prijateľné pri prvom, druhom, maximálne tak treťom pokuse o plnohodnotnú zábavu. Navyše sa s príchodom next-gen konzol chodí s vedrom po vodu omnoho ospravedlniteľnejšie, avšak aj bežný uživateľ po pár minútach postrehne prítomnosť nastavovanej kaše. A je to vonku – Call of Duty 3 je len obyčajný shooter, ktorý sa síce objaví len na Xboxe 360, PS3 a Wii – a PC priaznivci tak ostanú s prázdnymi rukami. O nič však neprichádzajú, Activision v spolupráci s vývojármi z Treyarch nedali svetu nič, bez čoho by sme nevydržali.

Ide to zo mňa ako z chlpatej deky a neviem, či to mám zvaliť na recenzentskú obohratosť, kedy hráč väčšinu vecí videl a zažil, ale rúhanie sa a slabšie hodnotenie na konci sa neodvratne blíži. Dej sa presúva do roku 1944 vo Francúzsku, kedy hráč ako vojak štyroch rozdielnych armád hodí na seba uniformu tradičných Angličanov, Amíkov aj kanadské a poľské kaki handry. Príbeh je tak rozkúskovaný na menšie celky, chaoticky preskakuje z jednej udalosti do druhej, takže výsledný pocit neevokuje nič iné, než prítomnosť akéhokoľvek hrdinu, ktorý udrží v ruke zbraň a strieľa po všetkom s nemeckým prízvukom. Tak je to žiaľ i so samotnou hrateľnosťou, hoci sa objavia novinky v podobe ovládania tanku a džípu. Chytiť do ruky zbraň a v prítomnosti kamarátov postupovať po vopred navrhnutej trase vpred, bez možnosti spraviť samostatný krok pomimo. Jednoducho vojak pod papučou, nádherne to zvolený podnadpis.

Zbraní je dostatočné množstvo, hrdina zvládne len dve, preto sa k americkým kúskom po minutí munície pridružia i nemecké a všetko odsýpa po vopred zabehnutých, tvrdo nadizajnovaných koľajach. Atmosféra vojnového konfliktu by sa možno dala aj krájať, keby nebolo nepríjemného pocitu s nutkavým chtíčom pozrieť sa na DVD a číslovku za názvom hry. Značne vyčpělá téma sa síce bude výborne predávať, no zároveň hrozí predávkovanie. Reči o tom, že sa nedá nič nové vymyslieť, by sa dali zamiesť pod koberec prepracovaným príbehom, oveľa väčšou interaktivitou, kladením dôrazu nielen na streľbu, skutočným skupinovým bojom. Takto to pripomína one-man show za Druhej svetovej. Navyše je prostredie situované do jedného, pomerne krátkeho obdobia v jednej krajine, takže ta-tam je i rozmanitosť. Máme tu rozbúrané mesto s niektorými domami, do ktorých musíte vstúpiť, potom nasleduje mŕtvymi telami posiata lúka (romantika ako prasa), znovu príchod do mestečka, znovu pochod krajinkou a takto sa znudený hráč prederie až na neodvratný koniec. Žiadny bonus, žiadne nečakané vyvrcholenie, všetko sa nesie v rovnakom duchu, pričom som mohol pokojne vložiť do opisnej časti recenzie text z predošlých dielov a možno by si to menších úpravách ani nikto nevšimol. Kto nehral žiadnu akciu z tohto obdobia, bude zrejme v siedmom nebi a v mordovaní nemeckých panákov sa bude vyžívať, novú generáciu hrateľnosti to však nezaručí. Dosť však nepríjemného plaču, poďme hodiť očkom po jednotlivých položkách, kde sa začne kydať hnoj vo veľkom. Síce mi v redakcii omlátia klávesnicu o hlavu, pretože niektorí zamestnanci Sme Online slintali nad krabicou Call of Duty 3 a dávali nemravné návrhy za výmenu Xboxu 360 s hrou. Patetické. Ehm, už letí prvá klávesnica, tak poďme na vec.

GRAFIKA 7 / 10
Grafika sa samozrejme zlepšila, na to stačí pohľad na okolo rozhádzané obrázky. Dokonca to v pohybe a za sprievodu naskriptovaných animácií aj vyzerá úchvatne, avšak keď všetok humbuk utíchne, vrazí statickosť prostredia kružidlo do oka úplne každému. Detailné textúry sa prejavujú len v bezprostrednom okolí, aby vytvorili úchvatný wow efekt, čo sa darí hlavne na začiatku hrania, kedy hráč postupuje precízne vymodelovanými exteriérmi. Rozvaliny v strede mesta strieda nádherná tráva, modely vojakov vyzerajú ako skutoční panáci, len tá krv tu chýba. Svojho Nemca si však musí predsa zastreliť aj ten najmenší gejmer, tak absenciu krvi budeme prehliadať. Prechodom do vnútra budov sa však šarm vonkajšieho prostredia vytratí, opakujúce sa objekty s mizernejšími textúrami nahlodávajú vypracované očarenie. Dizajn sa po niekoľkých úrovniach začne utápať v nie raz videnej architektúre a keby ste sa ma spýtali, ktoré dobytie mesta je zo začiatku a ktoré z konca hry, veľmi ľahko by som sa mohol pomýliť. Tvorcovia sa snažili nasekať toho príliš mnoho, pričom zapamätateľných momentov je až šokujúco málo a masové výpady armád tak zaostávajú za očakávaním. Fakt, že stromy a kríky pôsobia "old-genovo" (keď už tu spíkujeme lovensky) je vec deprimujúca, ale oveľa viac zamrzia iné fakty. Statickosť po vystrieľaní všetkého živého som už spomenul a Treyarch sa mylne domnieval, že ku šťastiu nám bude stačiť prebehnúť jednotlivými úrovňami. Kochať sa môžete maximálne tak nedeľným obedom (na tanieri), prostredie je v Call of Duty 3 vytvorené až príliš účelovo.

Druhý kopanec do rozkroku sa prejaví pri akejkoľvek snahe prehupnúť sa cez niekoľko desiatok centimetrov vysoký múrik. Alebo plot, hrady, kríky, zákop. Nechýbajú ani neviditeľné bariéry, nahlas vysvetľujúce, že tadiaľ cesta nevedie. A čo je ešte vtipnejšie, postava nielenže nemá telo (pohľad smerom nadol odhalí jedno veľké nič), ale sa svojim éterickým egom zasekáva za všetky možné prekážky. Stolička robí problém, šuter na zemi je prekážka, malý kopček spôsobí zaseknutie, kamarát nie je výnimkou. Ktorýže to je rok? 2007, vážení a takéto banálne chyby by v očakávaných projektoch nemali čo robiť. Lenže ono niekedy vbehnutie medzi problémové objekty vyústi až do nechceného reštartu úrovne od posledného checkpointu. Keď je vzdialený niekoľko minút, nahnevá to, hlavne kvôli programátorskej nemohúcnosti. Krása okolia znovu stráca drahocenné body a to si ešte musíme pripomenúť ďalšiu mušku v podobe neskutočného obmedzenia pohybu. Celé hranie pripomína pochod akýmsi tunelom, obkoleseným kde-tu prekážkami, inde neviditeľnou stenou. Taktika? Možno tak vo voľbe či najprv dáte headshot tomu vojakovi napravo alebo tomu naľavo. Grafické spracovanie tak utŕži ďalšiu ranu, pretože detailne vymodelované je len najbližšie okolie a keďže sa z neho nevzdialite, všetko ostatné v zornom uhli pre potechu oka skutočne nie je. Aj Gears of War vyzeralo podobne, no tam sa tvorcom podarilo uchvátiť obmieňajúcim prostredím a dokonale podmaňujúcou atmosférou. Tu máme len zelené Francúzsko a hoci proti jedákom žabích stehienok nič nemám, ich virtuálna krajina začne byť po čase fádna.

Pri pozorovaní dokonalých animácii pohybov postáv by hráč behom okamihu zabudol na ďalšie markantné problémy. Áno, vojačik sa nádherne prikrčí a vykúka spoza prekážky, reálne padá, pohybuje sa v prikrčení alebo mení náboje či strieľa. To všetko je nádherné, no menej príjemné je to, že tieto úkony zazriete čiastočne aj keď je za stenou. Textúry cez seba prejdú, občas vykukne rúčka, občas nôžka, aby však bolo dielo dokonalé, cez stenu vás germánsky šuhaj môže pokojne dostať. Vy jeho nie, to by bolo predsa proti zákonom fyziky, avšak nemeckí vojaci dokážu divy. Nejde o ojedinelý prípad, čím ďalej ste v hre, tým viac sa podobné úkazy objavujú častejšie. Pomyslenie na prestrelenie niektorých predmetov v závislosti na materiáli, z ktorého sú vytvorené, sa pekne vyníma na papieri, v praxi však dostalo červenú, takže je úplne jedno, či sa ukryjete za stenu alebo drevený sud. Verím, že začínate chápať tú kontroverziu medzi next-gen spracovaním a starým konceptom. Mohol by som híkať ako zmyslov zbavený, ale nenechám sa predsa opiť lacným alkoholom, lákavým len na prvý pohľad – a potom stráviť nasledujúce ráno v intímnom objatí záchodovej misy.

INTERFACE 8 / 10
Ovládanie prešlo niekoľkými zmenami, ale v konečnom dôsledku ostáva zhodné s úspešnými predchodcami. Okrem pohybu, mierenia, streľby, prikrčenia sa, zmeny zbrane a nabíjania tu nájdeme na niektorých interaktívnych miestach využitie kombinácie tlačidiel či aktívne zapojenie sa do činnosti. Tak napríklad vás párkrát za hru napadne zúrivý nemecký geroj, snažiaci sa vás dostať zblízka. Nastáva zúrivé stláčanie tlačidiel LT a RT, občas prerušené aktivovaním iného tlačidla z tradičného štvorlístku (A,B,X,Y). Ukladanie výbušniny na inkriminované miesta nie je automaticky navolené pod jedno akčné tlačidlo, ale vybraním umiestnite nálož, otáčaním pravého analógu natočíte poistku a na záver všetko potvrdíte. Pri páčení zatarasenej trasy kvedláte analógom zhora nadol, mínomet je ovládaný taktiež otáčaním oboch analógov – jednoducho príjemné chvíle, ktoré sa dajú spraviť zábavné a nemusia byť úplne zdegenerované. Občas sa dostanete k jeepu, ktorý sa síce nechová úplne arkádovo, ale ovládanie je pracne zjednodušené na maximálne uveriteľnú úroveň.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Je to boj. Boj o čisté zmysly, nepoškvrnené postupne uspávajúcou atmosférou. Dojem z virtuálneho bojiska možno ohromil niekoľko rokov dozadu, avšak killovanie do rady si nabiehajúcich vojačikov nebude baviť večne. Navyše bez akéhokoľvek spriaznenia duší, ktorý by na začiatku kampane naštartoval. Tu nie, hrdinovia sa nám striedajú, drsné pohovory s veliteľmi nemajú s uveriteľným fascinovaním nič spoločné. Len prázdne slová, známe to chlapské reči z pohostinstiev nižšej cenovej skupiny. Niektoré scény sa snažia zaujať, aj sa im to podarí, ale prvý (vskutku napínavý) moment je okamžite ubitý do zeme naskriptovaním úplne všetkého. Zo záveru kampane spomeniem obranu kopca – všetko sa rozbieha neskutočne akčne, pretože nestačí len strieľať na miestne, nekonečné armády nútia neustále ustupovať a počkať na kanadské posily, lenže tie meškajú. Chaos a lietajúce ľudské telá vyzerajú výborne. Lenže potom zistíte, že Nemci sa objavujú stále na tých istých pozíciách a zmysel úrovne je vydržať určitý čas. Vydržíte, vyhrali ste. Keby to nebolo tak okaté, nik by sa nesťažoval, lenže podobných prípadov je viacero a často aspoň v mojom prípade nastávala mierna dezorientácie. Rad za radom postupujúci val som považoval za chabý skript, ktorý musím niečím zastaviť – vždy je čudné, keď má hráč zostať na jednom mieste a zastrieľať si ako na strelnici. Takto sa dokonalá atmosféra netvorí, pretože taktické manévrovanie je utlačené úplne do úzadia, hra núti zostávať na nezmyselných pozíciách, ktoré v skriptoch možno vyzerá výhodne, ale tak na minútku neposedného vyčkávania. Tento zúfalý pokus o vytvorenie „masových“ bitiek úplne odmietam. A pri tom obrana vstupu do mesta (Zachráňte Vojaka Rayna), označovanie bombardujúcich tankov alebo prepadávanie nemeckých sídiel dokáže zabaviť - avšak len do inkriminovaného momentu, kedy tej umelosti máte jednoducho dosť.

Po celý čas síce postupujete s tímom vlastných bojovníkov, tí sa však v boji príliš nepredvedú a čierna robota tak visí na vašich pleciach. Tak to už bolo i v minulosti, no určite by Call of Duty 3 pomohlo, keby zmizli prestrelky z niekoľkých desiatok centimetrov – o umelej neinteligencii však neskôr. V grafike spomínané uzavreté prostredie úplne znemožňuje často takticky výhodnejší postup vpred. Jednak nepustia skripty a jednak nepustí neviditeľná stena alebo zátarasy z prekážok. Keby sa našiel čo i len jeden kúsok mozaiky, ktorý by nebol ožužlaný z minulých dejstiev, nebol by problém stotožniť sa s (ne)krvavým bojom. Takto je to akoby datadisk. Mierne vyčačkaný, s kriticky zúfalou hrateľnosťou, ktorá vsádza len na jediné – prestrieľať sa vpred a hnacím motorom je dojem, že to všetko riadite. Lež chyba lávky, hráč je riadený ako bábka na špagátikoch a nútený slabším dizajnom (a monotónnym prostredím) si pripomína detstvo na strelnici. Sú tu dobové zbrane, protivník huláka Achtung, avšak to ešte nie je nutná podmienka zábavy – akoby sa zo série vytratilo čaro omámenia zaujímavými úlohami. Treyarch len vzali známe meno a spravili tuctovú strieľačku v počiatku očarujúcej grafike. O hrateľnosti sa nedá popísať viac, vskutku bez zbytočných zastávok musíte putovať vpred – žiadne naturalistické výjavy vojny, žiadna atmosféra, len pif-paf nacápané bez ladu a skladu, veď hlavné je, že to búcha. Omyl.

MULTIPLAYER 8 / 10
Jediná záchrana Call of Duty 3 tkvie v multiplayeri. Ten síce ponúka mnoho známych volieb, ale na Xboxe 360 až tak nezneužívané vojnové prostredie predstavuje automaticky zaujímavú alternatívu k dlhodobo úspešnému Gears of War.

ZVUKY 8 / 10
Všetko naokolo úchvatne vybuchuje, vojaci vykrikujú, štekot zbraní vytvára symfóniu nezmyselného zabíjania sa. Počúva sa to výborne a keď zvýšite hlasitosť, nastane aspoň chvíľkové očarenie, pri ktorom zvlhne nejeden pušný prach. Porovnávanie s hollywoodskou produkciou nemusí znamenať automaticky výbuch smiechu, pretože ozvučenie je vskutku famózne a ticho nastane len v skutočne kľudných momentoch, čiže vo chvíľach, kedy je krajina posiata mŕtvymi telami a radšej sa prejaví hudobná zložka...

HUDBA 7 / 10
... ktorá však stratila dosť zo svojho šarmu, prezentovaného v dvojke. Orchester nezahral zle, pri záverečných pasážach vytvára vskutku dojímavé pozadie, avšak často to býva neskoro a v skromnom množstve. Melódie nemusia znieť neustále, to nikto nechce, avšak v niektorých momentoch by sa hodilo rozpútanie hudobného pekla, prípadne jemných melódií, ktoré by v kontraste s masovým zabíjaním akoby mávnutím čarovného prútika donútili povstať atmosféru a prinútiť ju prejsť k filmovému feelingu. Ale nie, Treyarch sa uspokojí s miernym nadpriemerom. Hudba nie je zlá, avšak neohromí ako minule.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Dĺžka hry je dostačujúca, navyše viacero možností obtiažnosti sprístupnia pochod vpred nielen úplnému nováčikovi, ale aj serióznejšiemu hráčovi. Znovuhrateľnosť je však čiastočne poddimenzovaná vďaka jedinému prostrediu, takže do spustenia novej hry na vyššiu obtiažnosť chce viac než menšie prehováranie. Práve v tom je herná doba dostatočná – ono samotné hranie omrzí skôr, než sa prekopete na absolútny záver a 14 epizód postačí každému, aby sa nabažil. Horšie je to s umelou inteligenciou. Už sme si všetci zvykli, že protivník kvalitu nahrádza kvantitou a jediné čo zvládne, je ukrytie sa za prekážku a pravidelné vykukovanie spoza nej. Spolupráca s ostatnými vojakmi však škrípe až príliš a hoci ich vôbec nemusíte brať ako plnohodnotných spolubojovníkov, často sa bez ich pomoci nezaobídete a práve tieto momenty sa tak stávajú krušnými. Pomer zastrelených nepriateľov vašou skromnou osôbkou a všetkých ostatných vojakov by som s kľudným svedomím zvolil v hráčov prospech. Nezvládajú taktický presun a hoci sa po smrti objaví náhrada, divadlo vytvorené virtuálnymi postavičkami pôsobí smiešne. Pokúšajú sa zostreliť z pár desiatok centimetrov, nabiehajú do roja útočiacich nepriateľov, pričom ich nenapadne skryť sa za prekážku, tvrdohlavo odmietajú triafať presnejšie a hlavne zbytočne zavadzajú, čím spôsobia nejednu vašu smrť. Ono sa to nezdá, ale staro-nový systém zdravia, ktoré necháva obrazovku nepoškvrnenú health-metrom, sa postupnými zásahmi začnú rohy obrazovky červenať, pričom rozhodne to nebude od hanby. Poznáme to z druhého dielu, pričom po niekoľkých ranách postačí odbehnúť z prestrelky niekam do bezpečia, vydržať tam pár sekúnd a znovu sa môžeme pustiť do bojov.

Niekomu tento systém môže vyhovovať, inému nemusí, všetko je na vašom zvážení, avšak hrateľnosti tento arkádový element vcelku nahráva, aspoň sa po mape nerozvaľujú do očí bijúce lekárničky. Lenže vo chvíľach, kedy musíte rázne prehovoriť do práve prebiehajúcej prestrelky, čo-to schytáte a v tých najvhodnejších momentoch vám kamarát zahatá cestu do úkrytu a krvácajúca obrazovka sa prestane hýbať, pretože sa zaseknete a nasleduje nutný reštart. Ukladanie pozície prebieha konzolovým systémom checkpointov, manuálne si pozíciu uložiť nemôžete, to však ani nie je potrebné, pretože väčšina záchranných bodov je zvolených vhodne a nemusíte sa k inkriminovanému miestu, kde ste vypustili dušu, plahočiť niekoľko zdĺhavých minút. Postupne sa odomykajúce bonusy nútia síce skúšať všetky možné finty, ale spomínaná debilita v podobe spolubojovníkov sa odpustiť nedá. Takto pripomínajú boje skutočne vašu osobnú show, kde ste obsadili hlavnú i všetky vedľajšiu úlohy a ostatní protagonisti tak pôsobia ako šedé kulisy v pozadí.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,0 / 10
Call of Duty 3 neprináša nič nové, čo by sme už dávno nevideli. Body treba rozdeľovať triezvym pohľadom, avšak netreba zabúdať ani na fakt, že na konzolu Xbox 360 sa doposiaľ strieľačka z vlastného pohľadu, odohrávajúca sa v období Druhej svetovej, neobjavila – darmo však brať tento fakt ako poľahčujúcu okolnosť. Call of Duty 3 je nádhernou ukážkou tvorby hier cez kopírak. Vsádza na pomerne kvalitnú grafiku, ktorá ohúri na prvých pár minút, avšak neskôr zistíte, že je to len lákavo zabalený priemer, postupne poukazujúci na svoje statickosť a dizajnové mŕtvo. Jedinou skutočne zábavnou vložkou sa tak stáva multiplayer, pre ktorý má najväčší zmysel zaobstarať si Call of Duty 3. PCčkári tak nemusia ľutovať, že sa posledný diel pôvodne čisto PC verzie strieľačky na osobné počítače neobjaví. Hodnotenie by bolo ešte nižšie, takto sa mierny nadpriemer skrýva za absenciu konkurencie. Aby ste si Call of Duty 3 skutočne užili, musíte podobný typ hier bezvýhradne milovať, inak nemá zmysel investovať do „starého“ v novom, rozhodne nie next-gen, kabáte.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania sa vlečie už šesť rokov, zatiaľ bez výsledku

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

EKONOMIKA

Ako sa menila najmodernejšia stanica na Slovensku

Predchádzajúca stanica bola otvorená v 80. rokoch a nikdy nebola dokončená.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 359
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 121
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 876
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 3 029
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 379
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 152
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 147
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 044
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 600
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 481