Ako získať programátorov zadarmo?

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Open source programovaniu venujú čas tisícky ľudí.(Zdroj: SITA/AP)

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Odpoveď na túto otázku hľadali švajčiarski výskumníci Benno Luthiger a Carola Jungwirthová. Na základe údajov zozbieraných od 1400 programátorov pracujúcich buď na programoch s otvoreným kódom (open source), alebo na bežných komerčných zákazkách pre svojich zamestnávateľov konštatujú, že väčšina ľudí sa zapája do bezplatného vývoja softvéru jednoducho pre zábavu. Práca na projektoch, ktoré si sami vyberú, ich baví oveľa viac ako programovanie pre svojho zamestnávateľa, potešenie z takéhoto programovania ani postupom času nevyprchá a neprekáža im ani, že za prácu nedostávajú odmenu. Faktor „zábavy“ je najsilnejší, existujú však aj ďalšie dôvody: napríklad možnosť zvýšiť si prácou v open source komunite vlastný kredit a sebavedomie, alebo čisto altruistická motivácia, keď chce programátor komunite pomôcť vyriešiť problém.

Termíny neprekážajú
Rozdiely v charaktere komerčnej a open source práce sú podľa štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise First Monday výrazné: pri druhej kategórii chýbajú napríklad vopred stanovené termíny, programátor nemá nad sebou hierarchickú štruktúru nadriadených, sám si stanovuje, aký má byť výsledok a odhaduje, či má na jeho dosiahnutie potrebné schopnosti.

Ktoré z týchto faktorov sú však pre ľudí také lákavé, že sú ochotní pracovať aj zadarmo?

„Faktor uzávierok a termínov napríklad výrazne súvisí s tým, za akú zábavnú ľudia svoju prácu považujú,“ píšu Luthinger a Jung­wirthová.

„Úplne v rozpore s naším očakávaním je však korelácia pozitívna, a to pri komerčnom programovaní aj open source softvéri: softvéroví vývojári, ktorí cítia tlak termínov, zároveň uvádzajú, že programovanie je pre nich zábavnejšie.“

Podobným prekvapením je zistenie, že ani formálne hierarchické štruktúry vo firmách nie sú faktorom, ktorý by nevyhnutne spôsoboval, že programátori majú z práce menšie potešenie.

Načo vlastne pracujem?
Absolútne najdôležitejším prvkom, pre ktorý je práca na bezplatných projektoch zväčša pre ľudí zaujímavejšia, je podľa švajčiarskej štúdie „jasne definovaná vízia“. Pri bezplatnom softvéri programátori vždy jasne vedia, aký má byť výsledok ich snaženia, čo je ich strategickým cieľom. Navyše sú väčšinou aj používateľmi vlastných produktov, takže rozumejú do hĺbky potrebe, pre ktorú sa práca vykonáva. V bežnom zamestnaní naproti tomu programátori majú často pocit, že smerovanie a zmysel projektu im nie sú jasné a sám zadávateľ niekedy nevie presne, čo chce (ale nedá pokoj, kým to nedostane). Zamestnávateľ navyše nie je nútený programátorom zmysel projektu vysvetľovať až dovtedy, kým sa preň nenadchnú, ale prácu im môže jednoducho zadať príkazom. Práve táto „skratka“ však podľa štúdie najčastejšie tvorí rozdiel medzi tým, čo ľudia robia s nadšením a čo už len s povinnosti.

Druhým kľúčovým dôvodom, prečo komerčná práca ľudí natoľko nebaví, je miera zladenia ich schopností s požiadavkami, ktoré sú na nich kladené. Ak sú požiadavky vyššie ako schopnosti, výsledkom je frustrácia a zlý produkt, ak je to naopak, programátor sa nudí a práca ho ubíja. Pri open source si programátor prácu vyberá sám, a tak ju takmer vždy vie zladiť so svojimi schopnosťami, pri bežnom zamestnaní je to už oveľa zriedkavejšie, lebo prácu zadáva niekto iný.

Autori štúdie preto predpokladajú, že vo veľkých firmách by bolo pre spokojnosť zamestnancov veľkým prínosom, ak by existovala burza prác, ktoré je nutné vykonať, a oni by si sami mohli zvoliť, na ktorom projekte chcú pracovať.

Okrem týchto dvoch hlavných prvkov však existujú aj ďalšie rozdiely: nové verzie open source programov sa napríklad vydávajú častejšie a výsledok práce môžu ľudia veľmi rýchlo vidieť v praxi, čo ich povzbudzuje k ďalším výkonom – aj tu by sa mohli komerčné firmy od systému práce v open source inšpirovať.

Kto vytvára bezplatný softvér

  • Takmer výhradne muži: programátorky tvoria len 2 percentá autorov, kým pri komerčných programoch je to 12 percent.
  • Skôr mladší než starší programátori – priemerný vek autorov open source je 29 rokov, pre komerčný softvér 34 rokov.
  • Typický autor sa programovaniu open source venuje necelých 13 hodín za týždeň, z toho až päť hodín nie vo vlastnom voľnom čase, ale v pracovnom čase.

Najznámejšie open source programy

  • Internetový prehliadač Mozilla Firefox
  • Operačný systém GNU/Linux
  • Kancelársky balík OpenOffice
  • Webový server Apache
  • Databázový systém MySQL

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 197
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 8 465
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 621
  4. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 873
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 2 578
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 318
  7. Kam do tepla v januári? 2 305
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 061
  9. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 226
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 204

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

DOMOV

Dobré ráno: Z úst im išli retiazky a klince, opisuje prácu exorcista

Exorcistu vyberie biskup, musí byť kňaz.

KOMENTÁRE

Exekučné amnestie sú nový morálny hazard

Možno do oddlžovania idú s najlepšími úmyslami, ale dopadne to ako vždy.

KULTÚRA

Woody Allen možno nakrútil svoj posledný film

Herci sa hanbia pred jeho adoptívnou dcérou, ktorá tvrdí, že ju zneužíval.

Neprehliadnite tiež

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať dýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.

Vypočujte si pieseň z Hviezdnych vojen zahranú ceruzkou

Matematická rovnica znie ako chytľavá pieseň zo Star Wars.