Ako získať programátorov zadarmo?

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Open source programovaniu venujú čas tisícky ľudí.(Zdroj: SITA/AP)

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Odpoveď na túto otázku hľadali švajčiarski výskumníci Benno Luthiger a Carola Jungwirthová. Na základe údajov zozbieraných od 1400 programátorov pracujúcich buď na programoch s otvoreným kódom (open source), alebo na bežných komerčných zákazkách pre svojich zamestnávateľov konštatujú, že väčšina ľudí sa zapája do bezplatného vývoja softvéru jednoducho pre zábavu. Práca na projektoch, ktoré si sami vyberú, ich baví oveľa viac ako programovanie pre svojho zamestnávateľa, potešenie z takéhoto programovania ani postupom času nevyprchá a neprekáža im ani, že za prácu nedostávajú odmenu. Faktor „zábavy“ je najsilnejší, existujú však aj ďalšie dôvody: napríklad možnosť zvýšiť si prácou v open source komunite vlastný kredit a sebavedomie, alebo čisto altruistická motivácia, keď chce programátor komunite pomôcť vyriešiť problém.

Termíny neprekážajú
Rozdiely v charaktere komerčnej a open source práce sú podľa štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise First Monday výrazné: pri druhej kategórii chýbajú napríklad vopred stanovené termíny, programátor nemá nad sebou hierarchickú štruktúru nadriadených, sám si stanovuje, aký má byť výsledok a odhaduje, či má na jeho dosiahnutie potrebné schopnosti.

Ktoré z týchto faktorov sú však pre ľudí také lákavé, že sú ochotní pracovať aj zadarmo?

„Faktor uzávierok a termínov napríklad výrazne súvisí s tým, za akú zábavnú ľudia svoju prácu považujú,“ píšu Luthinger a Jung­wirthová.

„Úplne v rozpore s naším očakávaním je však korelácia pozitívna, a to pri komerčnom programovaní aj open source softvéri: softvéroví vývojári, ktorí cítia tlak termínov, zároveň uvádzajú, že programovanie je pre nich zábavnejšie.“

Podobným prekvapením je zistenie, že ani formálne hierarchické štruktúry vo firmách nie sú faktorom, ktorý by nevyhnutne spôsoboval, že programátori majú z práce menšie potešenie.

Načo vlastne pracujem?
Absolútne najdôležitejším prvkom, pre ktorý je práca na bezplatných projektoch zväčša pre ľudí zaujímavejšia, je podľa švajčiarskej štúdie „jasne definovaná vízia“. Pri bezplatnom softvéri programátori vždy jasne vedia, aký má byť výsledok ich snaženia, čo je ich strategickým cieľom. Navyše sú väčšinou aj používateľmi vlastných produktov, takže rozumejú do hĺbky potrebe, pre ktorú sa práca vykonáva. V bežnom zamestnaní naproti tomu programátori majú často pocit, že smerovanie a zmysel projektu im nie sú jasné a sám zadávateľ niekedy nevie presne, čo chce (ale nedá pokoj, kým to nedostane). Zamestnávateľ navyše nie je nútený programátorom zmysel projektu vysvetľovať až dovtedy, kým sa preň nenadchnú, ale prácu im môže jednoducho zadať príkazom. Práve táto „skratka“ však podľa štúdie najčastejšie tvorí rozdiel medzi tým, čo ľudia robia s nadšením a čo už len s povinnosti.

Druhým kľúčovým dôvodom, prečo komerčná práca ľudí natoľko nebaví, je miera zladenia ich schopností s požiadavkami, ktoré sú na nich kladené. Ak sú požiadavky vyššie ako schopnosti, výsledkom je frustrácia a zlý produkt, ak je to naopak, programátor sa nudí a práca ho ubíja. Pri open source si programátor prácu vyberá sám, a tak ju takmer vždy vie zladiť so svojimi schopnosťami, pri bežnom zamestnaní je to už oveľa zriedkavejšie, lebo prácu zadáva niekto iný.

Autori štúdie preto predpokladajú, že vo veľkých firmách by bolo pre spokojnosť zamestnancov veľkým prínosom, ak by existovala burza prác, ktoré je nutné vykonať, a oni by si sami mohli zvoliť, na ktorom projekte chcú pracovať.

Okrem týchto dvoch hlavných prvkov však existujú aj ďalšie rozdiely: nové verzie open source programov sa napríklad vydávajú častejšie a výsledok práce môžu ľudia veľmi rýchlo vidieť v praxi, čo ich povzbudzuje k ďalším výkonom – aj tu by sa mohli komerčné firmy od systému práce v open source inšpirovať.

Kto vytvára bezplatný softvér

  • Takmer výhradne muži: programátorky tvoria len 2 percentá autorov, kým pri komerčných programoch je to 12 percent.
  • Skôr mladší než starší programátori – priemerný vek autorov open source je 29 rokov, pre komerčný softvér 34 rokov.
  • Typický autor sa programovaniu open source venuje necelých 13 hodín za týždeň, z toho až päť hodín nie vo vlastnom voľnom čase, ale v pracovnom čase.

Najznámejšie open source programy

  • Internetový prehliadač Mozilla Firefox
  • Operačný systém GNU/Linux
  • Kancelársky balík OpenOffice
  • Webový server Apache
  • Databázový systém MySQL

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 21 483
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 139
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 15 088
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 323
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 687
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 048
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 260
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 377
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 230
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 101