Ako získať programátorov zadarmo?

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Open source programovaniu venujú čas tisícky ľudí.(Zdroj: SITA/AP)

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Odpoveď na túto otázku hľadali švajčiarski výskumníci Benno Luthiger a Carola Jungwirthová. Na základe údajov zozbieraných od 1400 programátorov pracujúcich buď na programoch s otvoreným kódom (open source), alebo na bežných komerčných zákazkách pre svojich zamestnávateľov konštatujú, že väčšina ľudí sa zapája do bezplatného vývoja softvéru jednoducho pre zábavu. Práca na projektoch, ktoré si sami vyberú, ich baví oveľa viac ako programovanie pre svojho zamestnávateľa, potešenie z takéhoto programovania ani postupom času nevyprchá a neprekáža im ani, že za prácu nedostávajú odmenu. Faktor „zábavy“ je najsilnejší, existujú však aj ďalšie dôvody: napríklad možnosť zvýšiť si prácou v open source komunite vlastný kredit a sebavedomie, alebo čisto altruistická motivácia, keď chce programátor komunite pomôcť vyriešiť problém.

Termíny neprekážajú
Rozdiely v charaktere komerčnej a open source práce sú podľa štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise First Monday výrazné: pri druhej kategórii chýbajú napríklad vopred stanovené termíny, programátor nemá nad sebou hierarchickú štruktúru nadriadených, sám si stanovuje, aký má byť výsledok a odhaduje, či má na jeho dosiahnutie potrebné schopnosti.

Ktoré z týchto faktorov sú však pre ľudí také lákavé, že sú ochotní pracovať aj zadarmo?

„Faktor uzávierok a termínov napríklad výrazne súvisí s tým, za akú zábavnú ľudia svoju prácu považujú,“ píšu Luthinger a Jung­wirthová.

„Úplne v rozpore s naším očakávaním je však korelácia pozitívna, a to pri komerčnom programovaní aj open source softvéri: softvéroví vývojári, ktorí cítia tlak termínov, zároveň uvádzajú, že programovanie je pre nich zábavnejšie.“

Podobným prekvapením je zistenie, že ani formálne hierarchické štruktúry vo firmách nie sú faktorom, ktorý by nevyhnutne spôsoboval, že programátori majú z práce menšie potešenie.

Načo vlastne pracujem?
Absolútne najdôležitejším prvkom, pre ktorý je práca na bezplatných projektoch zväčša pre ľudí zaujímavejšia, je podľa švajčiarskej štúdie „jasne definovaná vízia“. Pri bezplatnom softvéri programátori vždy jasne vedia, aký má byť výsledok ich snaženia, čo je ich strategickým cieľom. Navyše sú väčšinou aj používateľmi vlastných produktov, takže rozumejú do hĺbky potrebe, pre ktorú sa práca vykonáva. V bežnom zamestnaní naproti tomu programátori majú často pocit, že smerovanie a zmysel projektu im nie sú jasné a sám zadávateľ niekedy nevie presne, čo chce (ale nedá pokoj, kým to nedostane). Zamestnávateľ navyše nie je nútený programátorom zmysel projektu vysvetľovať až dovtedy, kým sa preň nenadchnú, ale prácu im môže jednoducho zadať príkazom. Práve táto „skratka“ však podľa štúdie najčastejšie tvorí rozdiel medzi tým, čo ľudia robia s nadšením a čo už len s povinnosti.

Druhým kľúčovým dôvodom, prečo komerčná práca ľudí natoľko nebaví, je miera zladenia ich schopností s požiadavkami, ktoré sú na nich kladené. Ak sú požiadavky vyššie ako schopnosti, výsledkom je frustrácia a zlý produkt, ak je to naopak, programátor sa nudí a práca ho ubíja. Pri open source si programátor prácu vyberá sám, a tak ju takmer vždy vie zladiť so svojimi schopnosťami, pri bežnom zamestnaní je to už oveľa zriedkavejšie, lebo prácu zadáva niekto iný.

Autori štúdie preto predpokladajú, že vo veľkých firmách by bolo pre spokojnosť zamestnancov veľkým prínosom, ak by existovala burza prác, ktoré je nutné vykonať, a oni by si sami mohli zvoliť, na ktorom projekte chcú pracovať.

Okrem týchto dvoch hlavných prvkov však existujú aj ďalšie rozdiely: nové verzie open source programov sa napríklad vydávajú častejšie a výsledok práce môžu ľudia veľmi rýchlo vidieť v praxi, čo ich povzbudzuje k ďalším výkonom – aj tu by sa mohli komerčné firmy od systému práce v open source inšpirovať.

Kto vytvára bezplatný softvér

  • Takmer výhradne muži: programátorky tvoria len 2 percentá autorov, kým pri komerčných programoch je to 12 percent.
  • Skôr mladší než starší programátori – priemerný vek autorov open source je 29 rokov, pre komerčný softvér 34 rokov.
  • Typický autor sa programovaniu open source venuje necelých 13 hodín za týždeň, z toho až päť hodín nie vo vlastnom voľnom čase, ale v pracovnom čase.

Najznámejšie open source programy

  • Internetový prehliadač Mozilla Firefox
  • Operačný systém GNU/Linux
  • Kancelársky balík OpenOffice
  • Webový server Apache
  • Databázový systém MySQL

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 11 017
  2. Moskva alebo Petrohrad? 7 490
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 3 788
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 479
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 241
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 138
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 994
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 677
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 525
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 285

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.