Ako získať programátorov zadarmo?

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Open source programovaniu venujú čas tisícky ľudí.(Zdroj: SITA/AP)

Čo vedie tisícky programátorov k tomu, že sa zadarmo venujú vývoju programov s otvoreným zdrojovým kódom, keď by mohli za rovnaký čas a s použitím rovnakých schopností radšej zarábať?

Odpoveď na túto otázku hľadali švajčiarski výskumníci Benno Luthiger a Carola Jungwirthová. Na základe údajov zozbieraných od 1400 programátorov pracujúcich buď na programoch s otvoreným kódom (open source), alebo na bežných komerčných zákazkách pre svojich zamestnávateľov konštatujú, že väčšina ľudí sa zapája do bezplatného vývoja softvéru jednoducho pre zábavu. Práca na projektoch, ktoré si sami vyberú, ich baví oveľa viac ako programovanie pre svojho zamestnávateľa, potešenie z takéhoto programovania ani postupom času nevyprchá a neprekáža im ani, že za prácu nedostávajú odmenu. Faktor „zábavy“ je najsilnejší, existujú však aj ďalšie dôvody: napríklad možnosť zvýšiť si prácou v open source komunite vlastný kredit a sebavedomie, alebo čisto altruistická motivácia, keď chce programátor komunite pomôcť vyriešiť problém.

Termíny neprekážajú
Rozdiely v charaktere komerčnej a open source práce sú podľa štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise First Monday výrazné: pri druhej kategórii chýbajú napríklad vopred stanovené termíny, programátor nemá nad sebou hierarchickú štruktúru nadriadených, sám si stanovuje, aký má byť výsledok a odhaduje, či má na jeho dosiahnutie potrebné schopnosti.

Ktoré z týchto faktorov sú však pre ľudí také lákavé, že sú ochotní pracovať aj zadarmo?

„Faktor uzávierok a termínov napríklad výrazne súvisí s tým, za akú zábavnú ľudia svoju prácu považujú,“ píšu Luthinger a Jung­wirthová.

„Úplne v rozpore s naším očakávaním je však korelácia pozitívna, a to pri komerčnom programovaní aj open source softvéri: softvéroví vývojári, ktorí cítia tlak termínov, zároveň uvádzajú, že programovanie je pre nich zábavnejšie.“

Podobným prekvapením je zistenie, že ani formálne hierarchické štruktúry vo firmách nie sú faktorom, ktorý by nevyhnutne spôsoboval, že programátori majú z práce menšie potešenie.

Načo vlastne pracujem?
Absolútne najdôležitejším prvkom, pre ktorý je práca na bezplatných projektoch zväčša pre ľudí zaujímavejšia, je podľa švajčiarskej štúdie „jasne definovaná vízia“. Pri bezplatnom softvéri programátori vždy jasne vedia, aký má byť výsledok ich snaženia, čo je ich strategickým cieľom. Navyše sú väčšinou aj používateľmi vlastných produktov, takže rozumejú do hĺbky potrebe, pre ktorú sa práca vykonáva. V bežnom zamestnaní naproti tomu programátori majú často pocit, že smerovanie a zmysel projektu im nie sú jasné a sám zadávateľ niekedy nevie presne, čo chce (ale nedá pokoj, kým to nedostane). Zamestnávateľ navyše nie je nútený programátorom zmysel projektu vysvetľovať až dovtedy, kým sa preň nenadchnú, ale prácu im môže jednoducho zadať príkazom. Práve táto „skratka“ však podľa štúdie najčastejšie tvorí rozdiel medzi tým, čo ľudia robia s nadšením a čo už len s povinnosti.

Druhým kľúčovým dôvodom, prečo komerčná práca ľudí natoľko nebaví, je miera zladenia ich schopností s požiadavkami, ktoré sú na nich kladené. Ak sú požiadavky vyššie ako schopnosti, výsledkom je frustrácia a zlý produkt, ak je to naopak, programátor sa nudí a práca ho ubíja. Pri open source si programátor prácu vyberá sám, a tak ju takmer vždy vie zladiť so svojimi schopnosťami, pri bežnom zamestnaní je to už oveľa zriedkavejšie, lebo prácu zadáva niekto iný.

Autori štúdie preto predpokladajú, že vo veľkých firmách by bolo pre spokojnosť zamestnancov veľkým prínosom, ak by existovala burza prác, ktoré je nutné vykonať, a oni by si sami mohli zvoliť, na ktorom projekte chcú pracovať.

Okrem týchto dvoch hlavných prvkov však existujú aj ďalšie rozdiely: nové verzie open source programov sa napríklad vydávajú častejšie a výsledok práce môžu ľudia veľmi rýchlo vidieť v praxi, čo ich povzbudzuje k ďalším výkonom – aj tu by sa mohli komerčné firmy od systému práce v open source inšpirovať.

Kto vytvára bezplatný softvér

  • Takmer výhradne muži: programátorky tvoria len 2 percentá autorov, kým pri komerčných programoch je to 12 percent.
  • Skôr mladší než starší programátori – priemerný vek autorov open source je 29 rokov, pre komerčný softvér 34 rokov.
  • Typický autor sa programovaniu open source venuje necelých 13 hodín za týždeň, z toho až päť hodín nie vo vlastnom voľnom čase, ale v pracovnom čase.

Najznámejšie open source programy

  • Internetový prehliadač Mozilla Firefox
  • Operačný systém GNU/Linux
  • Kancelársky balík OpenOffice
  • Webový server Apache
  • Databázový systém MySQL

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 25 987
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 942
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 713
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 566
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 360
  6. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 155
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 047
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 018
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 927
  10. Zo stredomorskej stravy sa nepriberá 853

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.

SVET

Česká ambasáda v Sýrii slúži ako cestovka pre prominentov režimu

Česko má ako jediná západná krajina ambasádu v Damasku.

Neprehliadnite tiež

Umelá inteligencia začala stavať virtuálne mestá

Neurónová sieť buduje realitu z naučených obrázkov.

Po selfies majú prísť bothies, uvidíte seba aj okolie

Čo skrývajú mobily, ak nimi snímate seba? Ukáže to nový typ fotografií a videí.

Máte alergiu? Google začína s peľovými predpoveďami

Ak sa chystáte na výlet, Google vám možno poradí, aby ste ho presunuli o deň neskôr.

Pozrite si robota, ktorý dokáže sám seba uzdraviť ako Wolverine

Mäkké roboty dokážu viac, sú však veľmi krehké.