Článok pokračuje pod video reklamou
Ako číslo 2 - pripomeňme, že miesta 2 - 10 sú iba orientačné - figurujú v hitparáde výskumy pravekej DNA. V novembri 2006 dva tímy, využívajúce nové metódy, uverejnili dosiaľ najväčšie dekódované úseky DNA človeka neandertálskeho, konkrétne jedinca, ktorý žil pred 38-tisíc rokmi. Vychádza z nich, že náš druh - človek rozumný - sa s neandertálcami evolučne rozišiel najmenej pred 450-tisíc rokmi, čo potvrdzuje doterajšie závery. Nie je však vylúčené neskoršie kríženie týchto druhov po ich stretnutí v západnej Eurázii od doby pred asi stotisíc rokmi (v Európe od doby pred asi 40-tisíc rokmi). Vývoj speje k dekódovaniu celého genetického základu neandertálca, čím konečne získame potrebný porovnávací rámec, aby sme lepšie pochopili to, čo nazývame ľudskosťou. V januári 2006 sa podobnou metódou podarilo dekódovať 13 miliónov "písmen" DNA mamuta spred 27-tisíc rokov. Tieto výskumy odhaľujú aj prostredie, kde neandertálci či mamuty žili, lebo dekódujú DNA baktérií, húb, vírusov, pôdnych mikróbov a rastlín, ktoré sa nadviazali na predmetné fosílie.
Číslom 3 je séria analýz viacročných meraní na zemskom povrchu, zo vzduchu i z orbity, ktoré doložili zmenšovanie najväčších ľadovcových štítov sveta, Grónska a Antarktídy. Štíty reagujú prekvapivo citlivo na dosiaľ pomerne mierne oteplenie oceánov a ovzdušia. Topenie ľadovcov zrejme zdvihne hladiny morí rýchlejšie ako očakávaných desať centimetrov za storočie, azda až o jeden meter či viac.
Číslom 4 je objav fosílií približne tri metre dlhého tvora spred 375 miliónov rokov, nazvaného Tiktaalik roseae, v kanadskej Arktíde. Podľa viacerých znakov na kostre sa javí ako bezprostredný predok štvornožcov. Bol na ceste od lalokoplutvových prarýb k obojživelníkom a dosiaľ najlepšie ilustruje tento evolučný prechod.
Číslom 5 je unikátne zhmotnenie predstáv sci-fi a fantasy o "plášti neviditeľnosti". Po vlaňajších predbežných prišli v máji dôkladnejšie teoretické kroky a v októbri aj úspešný experiment na báze takzvaných metamateriálov, zmesi drobučkých kovových tyčiniek a "céčiek". K ozajstnej neviditeľnosti vo viditeľnom svetle je ešte ďaleko, zariadenie funguje pre mikrovlny, no výsledok je to sľubný. Nečudo, že vojaci a špióni spozorneli problém je, že z aparatúry zatiaľ nevidno von.
Číslom 6 je lúč nádeje pre ľudí trpiacich závažnou očnou chorobou vyššieho veku, makulárnou degeneráciou. V októbri sa objavili dve štúdie, ktoré uvádzajú, že liek ranibizumab zlepšuje alebo stabilizuje videnie značnej časti chorých. Tiež sa podarilo odhaliť viacero génov, ktoré ovplyvňujú citlivosť na makulárnu degeneráciu, čo je rast a presakovanie abnormálnych ciev v stredovej časti sietnice.
Číslo 7 zahŕňa niekoľko výskumov mušiek, motýľov, myší a vtákov venovaných genetickým zmenám v pozadí vzniku nových druhov organizmov. Dokopy v doteraz nevídanej miere osvetľujú genézu rozmanitosti života na našej planéte.
Číslom 8 je významné zdokonalenie mikroskopie, ktoré vedcom umožní oveľa podrobnejšie zobraziť jemnú stavbu buniek a bielkovín. Mikroskopy, využívajúce metódy STED (stimulated emission depletion) a PALM (photoactivated localization microscopy), dokážu zachytiť podrobnosti menšie ako 200 nanometrov (miliardtin metra), čo predstavovalo dolnú hranicu vo viditeľnom svetle.
Číslom 9 je pokrok v riešení jednej z ústredných otázok neurovied, poznaní toho, ako mozog zaznamenáva nové spomienky. Viacero testov na myšiach a potkanoch potvrdilo už skôr predpokladanú rozhodujúcu úlohu procesu označovaného ako dlhodobá potenciácia, posilňovania spojení medzi neurónmi.
Hitparádu napokon číselne uzatvára objav ďalšieho typu malých molekúl RNA nazvaných piRNA (piwi-interacting RNA). Vyskytujú sa hojne v semenníkoch živočíchov vrátane ľudí a zrejme regulujú vývoj a údržbu spermií.
Zlyhanie roka a aktuálne prognózy
Náprotivkom Prielomu roka je Zlyhanie roka (Breakdown of the Year). Tu "zvíťazila" v médiách široko pokrytá aféra juhokórejského bádateľa Woo-suk Hwanga. Science si v tejto súvislosti tiež sype popol na hlavu, lebo dva články s falšovanými výsledkami, týkajúcimi sa výskumu kmeňových buniek, vyšli práve tam. Nezávislé komisie však dospeli k záveru, že v tomto prípade by sa to zrejme stalo aj iným popredným časopisom. Aféra podnietila ďalšie zdokonalenie inak všeobecne dobre fungujúcej metodiky posudzovania príspevkov. Viaceré zretele však stále nie sú jasné - Hwang nie je len tak hocijaký vedec a musel vedieť, že na podvod sa príde. Treba vyčkať na záver vyšetrovania.
Čo sa týka možných výnimočných objavov v roku 2007, Science upozorňuje na misiu európskeho satelitu Corot, ktorý odštartoval po Vianociach a má pátrať po planétach iných hviezd vrátane planét zemského typu. Pri Marse sa tešme na výsledky novej americkej sondy MRO (a ďalšiu prácu európskej Mars Express), pri Venuši európskej Venus Express. V Gruzínsku, Číne a Keni sa našli zaujímavé fosílie praľudí, ktorých analýzy by sa mali zverejniť v roku 2007. To isté platí o dekódovaní DNA ďalších primátov - po človeku a šimpanzovi teraz prichádzajú na rad gorila, makak, orangutan, gibon a viaceré opice a polopice. Očakávajú sa nové významné klimatologické poznatky. A vo fyzike najmä pokroky vo vysokoteplotnej supravodivosti.
Časopis Science tvorí spolu s Nature a Proceedings of the National Academy of Sciences USA celosvetovo prvú trojku multidisciplinárnych, prevažne prírodovedných titulov. Tomu zodpovedá vysoká prestíž. Súčasne funguje ako členský časopis Americkej asociácie pre pokrok vedy AAAS (pre korektnosť: autor tohto článku je člen AAAS.)
