Pri slovách light pollution našincovi asi ako prvé napadne, že by to mohlo znamenať ľahkú polúciu. Druhý význam tohto anglického výrazu používaného v ekológii je svetelné znečistenie. Problém je to vážny, hoci niekomu sa môže zážitok z mladosti zdať závažnejší ako nejaké neosobné znečistenie. A ešte k tomu svetelné. Veď kto kedy videl špinavé svetlo!
Nočný fenomén
V skutočnosti však nejde o znečistenie svetla, ale naopak, ide o presvietenie, čiže znečistenie svetlom. To nastáva, keď je ho veľa tam, kde ho netreba. Pojmy polúcia i pollution napriek ich rôznej podstate niečo spája: sú to nočné fenomény. Lenže kým jedno sa snažíme zatajiť, druhé si celkom neuvedomujeme (ak náhodou áno, určite nie všetci). Kým to prvé nám lekári dokážu vysvetliť, v druhej veci môžeme byť lekármi len my sami. Sami sebe.
Výraz svetelné znečistenie sa začal častejšie používať v 80. rokoch minulého storočia. Existuje aj definícia: svetelné znečistenie je svetlo v nesprávnom množstve, na nesprávnom mieste, v nesprávnom čase. Posledné tri prívlastky možno nahradiť aj slovami neprimerané, nevhodné, zlé.
Profesionálni astronómovia zaregistrovali rušiace svetlo, keď začalo ovplyvňovať ich pozorovania. Chvíľu sa im darilo pred ním unikať vyhľadávaním a výstavbou špičkových pracovísk na odľahlých a nehostinných miestach. Rozvoj kozmickej astronómie a nových metód prezradil, že rušené sú aj pozorovania v iných vlnových dĺžkach, nielen vo viditeľnom spektre, zvlášť badateľne na rádiových vlnách. Svojím hlasom prispeli aj astronómovia-amatéri, ktorí hľadajú tmavé zákutia pre svoju záľubu zväčša blízko domovov, a ľudia tráviaci veľa času ďaleko od civilizácie.
Komisia číslo 50
Medzinárodná astronomická únia v roku 1973 založila Komisiu číslo 50 "Vyhľadávanie a ochrana existujúcich a potenciálnych observačných lokalít". Tá o štyri roky vydala správu a prvé odporúčania. Počet organizácií, hnutí a spolkov upozorňujúcich na nadmerné osvetlenie odvtedy stúpa a nadobúda celosvetový charakter. Európska únia, IAU, COSPAR organizujú či podporujú oficiálne konferencie a odborné sympóziá, interdisciplinárne mítingy záujmových organizácií.
Uvažujte, nie je zarážajúce, že napríklad 99 percent populácie EÚ žije na mieste s ožiarenou nočnou oblohou? Že 90 percent žije pri umelom mesačnom svite? Že zhruba dve tretiny nezažijú ozajstnú noc? Že asi polovica je zbavená možnosti vidieť na nočnej oblohe Mliečnu cestu? To je len pár alarmujúcich údajov zo štúdie z rokov 1998 - 1999. (Viac sa dozviete na www.savethenight.eu alebo www.lightpollution.it.) Tam si nájdite a pozorne prehliadnite snímku Zeme v noci, ktorá ilustruje tento článok. Budete udivení.
Je to aj náš problém
Svetelné znečistenie existuje aj u nás a nastal čas sa ním zaoberať. Na začiatok však stačí, aby sme svetelné znečistenie vzali na vedomie ako súčasť nášho životného prostredia. S rovnakou vážnosťou ako vnímame znečistenie vzduchu, pôdy.
A rozhliadnime sa pritom okolo seba. V mestách sotva vidieť hviezdy. Jediným viditeľným prirodzeným objektom nočnej oblohy je často iba jasný Mesiac. Prečo? Pretože pouličné lampy zbytočne ožiarujú oblohu. Poznám celú mestskú časť osadenú kvázi estetickými svietidlami s guľovými sklami. Polovica ich výkonu ide nazmar, svietia tam, kam netreba - do neba. Možno to bola výhodná kúpa. Ale pre koho? Veď tú elektrinu musí niekto platiť.
Alebo osvetlenie v čase, keď sa po uliciach pohybuje minimum ľudí. Nedá sa to redukovať? Žeby sa svietilo kvôli kriminálnym živlom? Štúdie ukázali, že kriminalita so zvyšujúcim sa osvetlením neklesá, práve naopak. Výsledkom je len subjektívne lepší pocit občana, skutočná bezpečnosť vyššia nie je.
Účinky na zvieratá a ľudí
Kdesi v prímorskom štáte každoročne tiahnuce húfy hospodársky významných rýb nevošli do ústia rieky po namontovaní silnejšieho pobrežného osvetlenia. Inde sa zas premnožil hmyz, ktorý v danej oblasti nebol bežný: jeho reprodukciu ovplyvnilo nadmerné osvetlenie. Vtáky údajne menia trasy migrácie, keď sa začínajú riadiť významnými svetelnými zdrojmi, mestami. Tam však nenachádzajú toľko potravy, vody a pokoja na oddych ako v pôvodných prechodných stanovištiach.
U nás v Petržalke bežne spievajú drozdy trebárs aj o polnoci. Keďže ich spevavá aktivita je nastavená na určitú úroveň osvetlenia pri svitaní, hlásia sa hocikedy, keď je svetlo. A tam je ho v noci veru dosť. U ľudí sa zistilo, že expozícia svetlom v spánku môže prerušiť vytváranie melatonínu, ktorý si telo práve vtedy vytvára. Nie hocikedy. Iba v spánku. Nedostatok melatonínu zvyšuje riziko vzniku estrogénom podmienených zhubných nádorov.
Okrem takých "smiešností" ako právo na tmavú oblohu či odvolávanie sa na kultúrnu históriu ľudstva, ktorú v mnohých smeroch a často inšpirovala hviezdna obloha, je niekoľko neignorovateľných dôvodov dovolávania sa prirodzeného stavu. Emócie a vágna "citová závislosť" od prírody je jedným z nich, zároveň však najmenej účinným. V boji za víťazstvo zdravého rozumu možno použiť aj silnejšie argumenty, ktorým konzumná spoločnosť rozumie. Napríklad moc peňazí akceptuje každý bez výhrad. Pretože za svetlo sa platí. Aj za to zbytočne vysvietené.
"Vážené prítomné ľuctvo..."
Počas sviatkov, pri stromčekoch, vidíme za oknami farebné mihotajúce sa svetielka dotvárajúce atmosféru pohody, lásky, pokoja. V čase vianočnom to pochopíme, snáď aj v novoročnom svetlicovom a petardovom ošiali. Vtedy bývajú ľudia akísi rozclivení, prístupní želaniam svojim a občas i želaniam tých druhých. Mám jednu takú túžbu: aby sme si pri zapaľovaní svetla sviečok uvedomili, že i so svetlom možno narábať v zmysle starého známeho: všetko s mierou. Aj o nej je príhovor ľudstvu Stanislava Štepku v diele Človečina. Krásna a láskyplná spoveď sa začína slovami:
"Vážené prítomné luctvo," ... a ku koncu pokračuje ... "A preto by si mav človek celkom skromne povedat: až tak mnoho toho nevím, a preto sa tu na svete budem račej čudovat jako svet menyt. Pri čudováný totyž nelítajú trísky a nekapú ryby, rastú stromy a padá snah - a šecko je na svojom míste a v porádku, - jako tedy, ked je na jar naozaj jar, ..."
a tu si dovolím doplniť Majstrov verš drobnou vsuvkou:
- cez den den a v noci tma, "... v lete leto, na jablony jabĺčko, na človekovi hlava a v človekovi srcco."
Autor: ŠTEFAN GAJDOŠ, (autor je astronóm)
