Vedci z Liverpoolskej univerzity ukázali, že čítanie najväčšieho anglického klasika povzbudzuje pozitívnu mozgovú aktivitu. Pridali tak k dramatickosti diela slávneho autora ďalší, dosť nečakaný rozmer.
Čo dokážu prekvapivé slová
Shakespeare využíval jazykový štýl známy ako funkčný posun, kde napríklad podstatné meno nahradzuje sloveso. Podľa vedcov táto technika umožňuje mozgu pochopiť čo dané slovo znamená ešte pred tým, ako si stihne uvedomiť význam slova vo vete. Tento proces vyvoláva náhle zvýšenie mozgovej aktivity a núti ho pracovať spätne, aby mohol plne pochopiť, čo sa snaží klasik povedať.
Profesor Philip Davis povedal: "Mozog reaguje pri čítaní frázy typu he godded me (fráza môže mať úplne nečakaný význam) z tragédie Coriolanus podobne ako pri skladaní puzzle. Ak vie, ktoré kúsky patria k sebe, tak ho skladanie začne nudiť; ak však k sebe jednotlivé kúsky nepasujú tak, ako by mali, mozog začne vzrušene pracovať. Pridávaním zvláštnych slov do obyčajných viet Shakespeare mozog prekvapuje a vyvoláva náhle zvýšenie jeho aktivity. A tak sa rodí dramatický duch pochádzajúci z jednoduchých vecí."
Odborníci sa nazdávajú, že táto zvýšená mozgová aktivita môže byť jednou z príčin, prečo majú Shakespearove hry taký výrazný dosah na čitateľov.
Kúzelnícky trik?
Profesor Neil Roberts z univerzitného centra analýzy magnetickej rezonancie vysvetľuje: "Účinok na mozog je tak trochu podobný ako pri kúzelníckom triku. Vieme, čo trik znamená, nevieme však, ako sa uskutoční. Mozgový záznam je pomerne pokojný, ak rozumieme významom slov, keď však slovo zmení gramatiku celej vety, mozog náhle spozornie. Vtedy je prinútený stopovať myšlienkový proces dozadu, aby mohol pochopiť, čo dané slovo vo vete znamená."
Profesori Roberts a Davis spolu s Guillaunom Thierrym z Waleskej univerzity v Bangore sledovali dvadsať účastníkov pri čítaní určitých pasáží Shakespearových diel s použitím elektroencefalogramu (EEG).
V počiatočných testoch mali pokusné osoby na hlave elektródy, ktoré merali aktivitu mozgu. EEG poskytuje nepretržitý záznam, a keď človek číta vetu, ktorá nedáva sémantický zmysel, zaznamenáva moduláciu negatívnej vlny (tzv. efekt N400). Keď človek číta gramaticky nesprávnu vetu, registruje sa efekt P600, ktorý trvá ešte po prečítaní slova, ktoré tento efekt vyvolalo.
Keď účastníci pokusu čítali slovo s funkčným posunom, nenastal efekt N400, ktorý znamená pochopenie významu, ale P600, ktorý je spojený s potrebou toto slovo znovu vyhodnotiť. Mozog si teda príde na svoje a pri čítaní takých fráz zrejme nezlenivie (čo akútne hrozí napríklad pri nadmernej konzumácii mnohých našich médií).
Dobrá pre literatúru aj vedu
Vedci teraz používajú magnetickú encefalografiu (MEG) a zobrazovanie magnetickou rezonanciou (FMI), aby zistili, ktoré oblasti mozgu sú najviac ovplyvnené a aký význam to môže mať pri udržiavaní zdravého fungovania mozgovej aktivity.
Profesor Davis dodáva: "Táto interdisciplinárna práca je prínosom pre vedy o mozgu, pretože poskytuje trvalý záznam momentálneho fungovania mozgu. Je dobrá pre literatúru, pretože ilustruje základné myšlienkové pochody. Prostredníctvom týchto dvoch disciplín môžeme objaviť nové skutočnosti o tom, ako funguje myseľ."
(der)
Bolek Polívka ako Shylock v Shakespearovej hre Kupec benátsky. FOTO - ČTK
Záznam aktivity mozgu po tom, čo sa stretol s funkčným posunom slova. Údaje sú v milisekundách. ILUSTRÁCIA - UNIVERSITY OF LIVERPOOL
