Alexander Kashlinsky z NASA (USA) s kolegami zachytil Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom infračervené žiarenie dávnych telies zo skorých fáz vývoja vesmíru (na obrázku, sivé škvrny zodpovedajú vyňatým bližším galaxiám a hviezdam), supermasívnych hviezd, veľkých čiernych dier a azda aj malých galaxií. (Zdroj: National Science Foundation)
Claudia Acquistiová z Ústavu Maxa Plancka na výskum rozmnožovania rastlín (Nemecko) s kolegami zistila nárast rozsahu, v ktorom organizmy zahŕňajú kyslík do membránových bielkovín svojich buniek, od jednoduchých bezjadrových jednobunkových mikróbov k zložitejším a k organizmom, ktorých bunky majú jadrá. Ladí to s názorom, že rast zložitosti života na Zemi umožnilo pribúdanie voľného kyslíka v ovzduší. (Zdroj: Nature)
Tím Jana Hoeijmakersa z Erasmovho medicínskeho strediska (Holandsko) objavil novú mutáciu génu XPF, ktorá spôsobuje závažnú formu progérie - predčasného starnutia (na obrázku vľavo zdravá, vpravo postihnutá myš z toho istého vrhu). Podporuje to záver, že starnutie súvisí najmä s hromadením poškodení DNA. (Zdroj: Nature)
Tím Andrzeja Tarkowského z Göteborskej univerzity (Švédsko) zistil na myšiach, ktorým umelo vyvolali artritídu, že denné dávky alkoholu v množstve nepoškodzujúcom pečeň (10 percent etanolu v pitnej vode) výrazne spomalili nástup choroby a zmiernili príznaky reumatoidnej artritídy cez aktivizáciu testosterónu, vedúcu k protizápalovým reakciám. Ten istý účinok mal metabolit etanolu acetaldehyd, navyše nenávykový. (Zdroj: PNAS)
Tím Matthewa Hahna z Indianskej univerzity v Bloomingtone (USA) konštatoval, že podľa ich odhadu sa človek a šimpanz (na obrázku) líšia 6 percentami génov, ktoré sú jedinečné pre ten či onen druh. Naša ľudská línia od evolučného rozchodu s predkami šimpanzov získala 689 a stratila 86 génov. Vrátane 729 génov, ktoré stratili šimpanzy, to dáva oných 6 percent. Človek najviac získal zdvojením génov, ktoré ovplyvňujú mozgovú činnosť. Stále však platí, že na úrovni báz DNA sa od šimpanzov líšime iba asi 1,5-percentom. (Zdroj: PLOS ONE)
