Medieval 2: Total War - ďalšia z radu totaloviek!

Máte chuť na absolútne totálnu vojnu? Tak potom ste na správnej adrese. Ďalší z radu simulátorov vojny s prestížnou nálepkou Total War je vonku. Tentokrát s názvom Medieval (alebo skôr opäť?) a tentokrát s dvojkou za menom. Týchto stratégií sme tu už mali

Mňa osobne prvý počin s logom Total War, teda Shogun, veľmi bavil. Okrem orientálneho nádychu ma na ňom pochopiteľne chytil jeho koncept, ktorý bol dovtedy nevídaný. Nápadom bolo vytvoriť strategickú hru, ktorá sa bude čo najviac blížiť realite, či už počtom jednotiek, alebo spôsobom boja. Podarilo sa jedno aj druhé. Prišli ďalšie hry, teda konkrétne Rome a Medieval, ktoré dodali Shogunovi európsky nádych, čím sa pre našinca stal Total War o niečo príťažlivejší. Prvý Medieval mal obrovský úspech a ja som si ho užil zo všetkých strán a všetkých možných uhlov. Do pokračovania sa mi napriek tomu vôbec nechcelo, zmocnil sa ma totižto veľmi silný pocit, že narazím len na to isté, čo som už pred rokmi opustil, akurát v novej grafike.

Moje obavy sa naplnili. Medieval 2: Total War je presne to isté čo predtým. Nová grafika a starý koncept. Lenže celkom úprimne, načo by mal človek meniť princíp, ktorý má množstvo fanúšikov a dokonale sa osvedčil v minulosti. Narazili sme predsa už na X príkladov, kedy snaha o zmenu zaužívaného a ľuďmi obľúbeného konceptu nedopadla dobre. Môžeme teda nadávať na neoriginalitu a otrepanosť a popri tom si užívať to, čo nás baví a to čo máme radi. Tak teda nech sa páči. Medieval je späť a určite vás bude opäť baviť.

Klamal by som však, keby som tvrdil, že ide LEN o novú grafiku, to vám ale všetkým bolo dopredu jasné. Hovoril som o celkovom koncepte, ten ostal, samozrejme, ako som spomínal nezmenený – no poďme sa teraz pozrieť na drobnosti, ktoré hru posunuli o kúsok ďalej smerom k dokonalosti. Veľmi zaujímavou, a zároveň najmarkantnejšou zmenou, je rozdelenie miest na dva druhy, konkrétne na hrady a na mestá v klasickom poňatí. Hrad plní účel vojenskej základne a ako taký má teda k dispozícii lepšiu obranu, no a tiež lepšie možnosti k trénovaniu armády, čo sa v hre prejavuje v podobe budov, ktoré môžete do hradu postaviť. V meste sa trénujú predovšetkým mierové jednotky, ako kňaz, kupec, či vrah. Samozrejme si aj v mestách môžete trénovať militaristické jednotky, no nie až takých kvalít a úrovne ako v hrade. Najväčšou výhodou mesta je jednoznačne jeho ekonomická sila, pretože produkuje oproti hradu omnoho viac financií.

Do mapy Európy, ktorá ostala v podstate nezmenená, to prináša nový strategický prvok. Hrady je samozrejme dobré stavať na hraničných miestach vášho teritória, keďže sa lepšie bránia. Popri tom však musíte zvažovať, ktoré hraničné regióny sú zraniteľnejšie viac a ktoré menej, pretože vždy je lepšie mať viac klasických miest, kvôli väčšiemu prísunu zlaťákov do vašej pokladnice. Rozmýšľaním nad výberom hradu či mesta sa budete zaoberať aj pri útoku na nepriateľské teritóriá. Pri dobývaní hradu totižto musíte prejsť cez viac opevnení, čo vás pochopiteľne bude stáť viac mužov. No na konci niet lepšieho pocitu, ako stáť so svojím generálom uprostred najvnútornejšieho opevnenia hradu, sladký pocit víťazstva, ženy, jedlo a samozrejme litre medoviny.

Pri útoku na mesto, či už ide o hrad alebo nehrad, musíte počas fázy obliehania zaplatiť výstavbu špeciálnych nástrojov, medzi ktoré patria baranidlo, rebríky či mobilná obliehacia veža. Bez nich totižto nemáte šancu uspieť. Boli by ste taktiež naivní, keby ste sa do útoku vrhli povedzme len s baranidlom, s úmyslom vylomiť bránu a poslať všetky jednotky dnu. Na hradbách totižto veľmi často stoja nepriateľskí lukostrelci, ktorí dokážu niekoľkými zápalnými šípmi poslať baranidlo na onen svet... Alebo kam to všetky baranidlá po smrti idú. Vhodné je teda poslať vpred baranidlo, na hradby pechotu s rebríkmi, poprípade si pomocou katapultu vyrobiť malú dieru v opevnení na prekvapivý útok zo zálohy. Jednoducho dobývanie hradu je si užijete, pretože ide možno o najzábavnejšiu časť hry.

Do ekonomiky okrem rozdelenia miest na dva poddruhy pribudlo aj čosi iné. Nejaký ten zlaťák si totižto môžete zarobiť aj obchodovaním so surovinami. Stačí, ak vytrénujete obchodníka a pošlete ho k danej surovine, čo vám bude generovať peniaze. Samozrejme môžete požiadať o právo obchodovať na cudzom území, či poslať obchodníka na konkurenciu a nechať ich, nech si to medzi sebou vybavia. Na území Európy si okrem konkurenčného boja medzi obchodníkmi užijete aj inkvizíciu, ktorú náš milý pápež čas od času pošle na výzvedy. Inkvizítor je veľmi nebezpečný, pretože môže pokojne upáliť niektorého z vašich generálov či dedičov trónu. A nie je práve najpríjemnejšie, keď prídete o najlepšieho generála práve kvôli takejto drobnosti. Útočiť priamo na generála, a to mimo boja, je veľmi účinná taktika nie len v podaní pápeža, môžete vycvičiť vlastných nájomných vrahov a takýmto spôsobom veľmi efektívne oslabiť celú nepriateľskú armádu, a to v podstate bez ujmi na zdraví.

Zaujímavou novinkou je voľba pápeža, ktorej sa môžete aktívne zúčastniť a podporiť tak jedného z kandidátov. Ak vo voľbách zvolíte kandidáta, ktorý vyhrá, máte uňho zvýšenú reputáciu, ak však označíte toho nesprávneho, zvolený pápež sa na vás veľmi milo usmievať nebude. Najlepšie je ak voľbu vyhrá kardinál z vašej krajiny, to sa u svätej stolice stanete hneď absolútne najpopulárnejšou frakciou. Reputácia u pápeža je dosť dôležitá vec, pretože má v obľube miešať sa vám do politiky, a tak sa veľmi často stane, že vám dá za úlohu vystavať kostoly, čo nie je až taký problém, no horšie je, keď vám nariadi zastaviť útoky na krajinu, s ktorou práve vediete vojnu. Obzvlášť to naštve, keď je nepriateľ očividne na kolenách. Neposlúchnutím tohto rozkazu riskujete exkomunikáciu, čo je vylúčenie z cirkvi, po ktorom sa k vám susedné katolícke štáty nebudú chovať práve najpriateľskejšie.

Našťastie v hre existuje možnosť, ako sa dotieravému pápežovi vyhnúť (ospravedlňujem sa všetkým veriacim, ale pápež v tejto hre je naozaj dotieravý), ak si zvolíte pravoslávnu alebo moslimskú frakciu, máte po probléme. A hlavne sa nebudete musieť povinne zapájať do krížových výprav, ktoré nie sú práve najlacnejšie. Okrem úloh od pápeža sa k vám čas od času donesie aj požiadavka od nejakej tretej strany, takže budete musieť napríklad nadviazať kontakt s nejakou krajinou, či dobiť nejaké územie. Úlohy vám odporúčam plniť, pretože za ne získate peniaze v podstate zadarmo.

Ďalšou zaujímavosťou sú nové cechové budovy, ktoré dajú mestu, v ktorom ich postavíte, zaujímavé výhody, buď v obchode, pokiaľ ide o cech obchodníkov, či už v iných službách. Problém však je, že si priamo nevyberáte, kde a akú gildu postaviť. Miesto toho musíte vytvoriť v meste vhodné podmienky a čakať, kým sa ponuka objaví sama. Keby však človek mal aspoň tušenia, aké podmienky to majú byť... Ale našťastie aj na toto časom sami prídete.

GRAFIKA 9 / 10

Enginu sa dostalo zmien oproti poslednému Total War titulu (Rome: Total War) a keby sme hru mali porovnávať s jej priamym predchodcom, výpis zmien by nemal konca kraja. Engine do vienka dostal schopnosť zvládať zobrazovanie väčšieho počtu polygónov, lepších tieňov či použitie pixel shaderov a podobne. Bojisko vyzerá naozaj úžasne, najmä ak sa na ňom pohybujú stovky či tisíce vojakov obliehajúcich obrovský hrad. Ohnivé šípy svištiace vzduchom, katapulty vŕtajúce diery do múrov hradieb, no jednoducho nádhera. Naozaj krásne a rozmanité sú aj mestá, ktorých budovy majú veľmi dobrý model ničenia, takže po zásahu katapultom sa na nej objaví veľká trhlina a pod. Dokonca keď sa prejdete po bojisku a prezriete si svojich vojakov, zistíte, že nie sú všetci rovnakí. Takže bojisko vyzerá zas o kúsok reálnejšie.

Zmenená je pochopiteľne aj mapa Európy, na ktorú sa budete pozerať väčšinu herného času. Rozdelenie je rovnaké ako v predchádzajúcom dieli, no detaily sú o tri úrovne vyššie. Máte pocit, že sa pozeráte na žijúcu a reálnu Európu, podľa záhybov rozpoznáte Dunaj, všimnete si lesy a hory. Aj keď pohoria mohli vyzerať o niečo reálnejšie. Za kvalitu sa ale platí a ak si chcete hru vychutnať v plnej kráse pri spomínanom obliehaní hradu pri počte jednotiek tisíc a viac, budete potrebovať silný stroj. Hru si ale bez problémov užijete aj na mašine strednej triedy.

INTERFACE 8 / 10
Interface je štandardný vo všetkých smeroch, od ostatných Total War sa líši len v minimálnych veciach, je skôr takým logickým dôsledkom všetkých predchádzajúcich dielov. Niektoré veci sa vám zo začiatku môžu zdať ako keby naschvál ukryté, či až príliš zložito prístupné, no je to len otázka zvyku a za nejakú chybu ovládania by som to nepokladal. Tak isto by sa dalo polemizovať o ovládaní kamery, na ktoré si nováčik musí zvykať, našťastie sú dostupné 3 rozličné módy pre kameru, takže si každý môže nájsť niečo, čo sa bude aspoň trochu blížiť jeho predstave.

Jediný veľký problém celého interfacu je tutoriál, ktorý je riešený pomocou pop-upu v ľavom hornom rohu. Je to síce skvelý nápad, pretože reaguje vždy na to, čo hráč práve spraví, takže vám podá informácie o vami vykonávanej činnosti. Bohužiaľ však funguje zapamätávanie si predchádzajúcich činností veľmi zle, takže sa veľa krát stane, že vás upozorňuje stále dokola na tú istú vec. Čo je viac, než len otravné, pripravuje to totižto človeka o tak cenné nervové bunky, ktoré by si inak mohol odložiť na rozčuľovanie sa nad inými zbytočnosťami.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10

Trochu som sa zo začiatku vyplašil, keď mi Medieval 2 dala na výber len z 5 národov, začal som si v hlave snovať hru znevažujúce vety, ktoré by som v recenzii vmietol autorom hry do tváre (teda nie že by to nikto z nich čítal). Našťastie sa vám po prvom dohraní kampane sprístupnia aj všetky ostatné frakcie, takže si vyskúšate hru aj za Uhorsko, Turecko, Škótsko či Dánsko. Čo sa týka kampane, tak máte na výber dve možnosti – krátku a dlhú. Tie sa líšia počtom území, ktoré musíte kontrolovať (a nejakými ďalšími detailmi, ktoré nie sú teraz až tak podstatné). Tento fakt hrateľnosti veľmi pomáha, pretože nie vždy sa chce človeku budovať obrovské impérium, ktorého udržanie je problematické, najmä na vyšších obtiažnostiach.

Aby som to zhrnul do jednej vety, Medieval 2 má skvelú hrateľnosť a je to jeden z vrcholov počítačových stratégií. Ponúkne vám najrealistickejší obraz konfliktov v období stredoveku, no popri tom aj najzábavnejší. Nejde však o nič, čo by tu nebolo už v podaní Rome Total War, Medieval Total War, či Shogun Total War. Ide o to, že hra je úžasná, takmer dokonalá, no mne osobne dlho nevydržala, pretože som predchádzajúci diel prešiel snáď za všetky národy. Z toho dôvodu ma čoskoro omrzela, pretože som predsa len robil to isté opäť znova. Ak však patríte medzi skalných fanúšikov hier s logom Total War , pokojne si miesto osmičky dajte deviatku, či desiatku, alebo aj pätnástku, pretože na tom vôbec záležať nebude. Táto hra vám ponúkne najlepšiu zábavu zo všetkých hier svojej rodiny. Akékoľvek rozsudky a kritizovanie za príliš malú originalitu, sú v tomto prípade zbytočné.

MULTIPLAYER 7 / 10
Multiplayer sa takmer vôbec nezmenil, to isté, čo ste dostali v predchádzajúcich dieloch, dostanete aj tu... Samozrejme obohatené o drobnosti, ktoré so sebou nový diel priniesol aj v singleplayer móde. Bohužiaľ, tak ako predtým, ani teraz nemôžete hrať po sieti celú kampaň, teda kompletné budovanie impéria, čo by proti živým hráčom bolo rozhodne veľmi zaujímavé. Opäť škoda...

ZVUKY 9 / 10
Zvuky sú bez debaty výborné, pochod armády, dupot konských kopýt a najmä svišťanie šípov letiacich vzduchom pôsobí omračujúco. Toto všetko okolo vás vytvorí uveriteľnú kulisu, ktorá vám dá najavo, že sa nachádzate v stredoveku. Dabingu v hre nie je zas až tak veľa, no to, na čo narazíte, je taktiež na úrovni. Všetci síce hovoria po anglicky, ale Francúzi so svojim prízvukom a Turci tak isto so svojim, takže nejaký ten dojem vierohodnosti to vo vás isto zanechá.

HUDBA 8 / 10
Väčšinou býva pravidlom, že v stredovekých hrách narazíte na otrepané motívy a melódie. V Medieval však miestami narazíte nie len na stredovekú hudbu, ale aj na akúsi modernejšiu odnož klasiky, z čoho som bol zo začiatku mierne šokovaný, no potom som bol len rád, pretože koniec koncov vďaka takémuto druhu soundtracku dostala hra nový nádych. Škoda len, že podobných melódií nie je väčšina, pretože ostatné sa nesú v tom klasickejšom duchu.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Aj keď umelá inteligencia v historických bitkách a scenériách môže byť trochu problematická, všeobecne to neplatí (v týchto bitkách je totižto A.I. veľmi často naskriptovaná). Protivník vám bude vždy veľmi dobrým súperom a nemožno ho priamo nazvať hlúpym. Čo mi však trochu vadí, je, že umelá inteligencia sa ukáže až na vyšších stupňoch náročnosti bitiek, teda hlavne na tom najvyššom. Na strednom nastavení je absolútne primitívna a jediné, čo robí, je, že s jednotkami zoradenými v zástupe čaká, kým spravíte prvý krok, teda kým nezaútočíte. A aj potom nereaguje veľmi svižne. Môžete nepriateľskú armádu bezstarostne napríklad ostreľovať nechránenými lukostrelcami bez toho, aby na vás počítač vyslal svoju jazdu. Taktiež sa nechá bez problémov obkľúčiť.

Ja osobne by som však nižšie, alebo aj stredné nastavenie takto neriešil. Pretože niekto, kto sa v bitkách nechce veľmi trápiť, si bude myslieť, že v hre žiadna inteligencia nie je. Počítač skôr mohol robiť na nižších stupňoch nejaké strategické chyby, ktoré by vyplývali s jeho činnosti, no rozhodne by nemal byť nečinný. Pokiaľ ide o náročnosť, čo to som už naznačil. V kampani si môžete nastaviť náročnosť samotných bitiek, ako aj celkovú náročnosť, ktorá nastavuje inteligenciu protivníkov v ťahovej časti hry. Čo je veľmi dobré riešenie, pretože si môžete urobiť náročnejším to, čo vám ide lepšie.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,3 / 10
Myslím, že niečo nad osmičkou je pre túto hru akurát. Neprekvapí, ani nesklame. Ponúkne presne to, čo od nej môžete očakávať, teda poctivú stredovekú bitku o celú Európu so všetkým, čo do toho obdobia patrí. Vy, čo Total War poznáte, asi viete, čo od tejto hry očakávať a vy ostatní by ste už nemali toľko otáľať a konečne si túto hru vyskúšať. Stojí to za to. Hoci pri najbližšom dieli autorom veľa vecí tak ľahko prejsť nenechám.