Článok pokračuje pod video reklamou
Tím Roberta Browna z Arizonskej univerzity (USA) objavil infračervenou kamerou sondy NASA Cassini na Saturnovom mesiaci Titan dosiaľ najvyšší horský hrebeň (na obrázku). Je asi 150 km dlhý, 30 km široký a vysoký až 1,5 km. Vrcholy pokrýva sneh z metánu alebo iných jednoduchých uhľovodíkov. (Zdroj: University of Arizona)
Klimatické správy. Podľa Mariky Hollandovej z NCAR (USA) s kolegami sa môže Severný ľadový oceán do roku 2040 v lete takmer úplne roztápať. Podľa Stana Solomona tiež z NCAR s kolegami znížia emisie oxidu uhličitého do roku 2017 hustotu vonkajších vrstiev zemskej atmosféry o tri percentá. Dobré je na tom, že satelity a kozmické lode zostanú na orbite dhšie, čo to urobí s klímou, ešte presne nevieme. (Zdroje: Geophysical Research Letters)
Je jeden oblačný leopard, a predsa sú dva. Takto by mohli parafrázovať nášho revolučného básnika tímy Valerie Buckleyovej-Beasonovej z Národného ústavu pre výskum rakoviny (USA) a Andrewa Kirchenera z Národných múzeí Škótska (Veľká Británia). Analýzy DNA a morfológie mačkovitej šelmy Neofelis nebulosa (na obrázku), ktorej anglické meno sme uviedli na začiatku (po slovensky je to mačka leopardovitá), ukázali, že ide o dva druhy. Dosiaľ sa pri tejto nádhernej, ale veľmi ohrozenej šelme z juhovýchodnej Ázie rozpoznávali iba poddruhy. Pôvodný druh žije na pevnine, druhý, Neofelis diardi, na Sumatre a Borneu. (Zdroj: Current Biology)
Zdravie. Augusto Di Castelnuovo z Katolíckej univerzity v Campobasse (Taliansko) s kolegami doložil, že umiernené pitie alkoholu (dva poháre vína či piva denne) znižuje nielen výskyt kardiovaskulárnych chorôb, ale aj celkovú úmrtnosť. Robert Barlow zo SUNY (USA) s kolegami zasa pokusmi na myšiach, že s chybami zraku, spôsobenými poškodením sietnice, súvisi chronický nedostatok glukózy. (Zdroje: Archives of Internal Medicine, PNAS)
Alexander Schmidt z Humboldtovej univerzity (Nemecko) s kolegami objavil v talianskom jantári z druhohorného triasu spred 220 miliónov rokov (na obrázku 3-milimetrová ukážka) celý mikrosvet baktérií, húb, rias a prvokov. Pripomínajú dnes žijúce druhy. (Zdroj: Nature)
