v harmónii aby sa nestalo, že ozvučenie bude v pomere k obrazovke prislabé, alebo naopak prisilné.
Miestnosť je limitom výberu
Domáce kino sa stáva multimediálnym centrom obývačky. Preto je dôležité zvážiť, aké možnosti vám zvolená miestnosť poskytuje. Ak bývate v panelovom dome, je viac ako pravdepodobné že vám bude situáciu sťažovať niekoľko vstupných dverí, možnosť osadenia potrebnej kabeláže, umiestnenie zásuviek, rozostavenie nábytku a tolerantnosť voči susedom. Mali by ste si uvedomiť, že sedačka z ktorej filmy sledujete nepatrí k stene ale do stredu miestnosti, ozvučenie je rozmiestnené na kružnici a výbava interiéru nemá blokovať šíriaci sa zvuk.
Kým v rodinnom dome môžete domáce kino plánovať už od počiatku, pri byte budete musieť siahnuť po kompromisoch. Ideálne je myslieť na potrebné úpravy už pri rekonštrukcii novozakúpeného bytu. Kabeláž je možné ukryť do podlahových líšt a do stien, využiť môžete sadrokartónový podhľad, možností je neúrekom.
Vyhotovenia kín sa rôznia
V predajniach sa môžete stretnúť s viacerými druhmi domácich kín. Niektoré zariadenia prestavujú zástupcov all-in-one riešení, ktoré v jedinom štandardizovanom komponente obsahujú DVD prehrávač, tuner a zosilňovač, ku ktorému stačí pripojiť pomocou kabeláže reproduktory, ktoré ste vybalili zo škatule. Ide buď o nízkorozpočtové systémy, alebo cenovo zaujímavé riešenia, kde sa značkoví výrobcovia pre neskúsených používateľov pokúsili zostaviť modelové kino pre panelové byty. Niektorí výrobcovia zachádzajú ďalej a umožňujú vám alternatívny výber medzi niekoľkými sadami reproduktorov. Ide o najpočetnejšie zastúpený variant, ktorý osloví pravdepodobne i vás.
Druhou alternatívou sú dvojkusové kiná, ktoré sa skladajú z dvoch komponentov. Kombinujú zvyčajne samostatný tuner s DVD prehrávačom a cieľom je dosiahnuť lepšie vlastnosti systému.
Špičkové kiná sa môžu skladať i z niektorých samostatných dielov. Náročný používateľ môže vytvoriť zostavu z receivera, tuneru, DVD rekordéra a ďalších doplnkov, ktorými si prispôsobí zvuk a obraz tak, aby vyhovoval jeho náročným požiadavkám. Znamená to, že za jediným označením domáce kino sa môže skrývať systém za dve-tri tisícky, alebo sústava za niekoľko desaťtisícov korún. Vo všeobecnosti platí pravidlo "čím lacnejšie, tým horšie".
Na počte reproduktorov záleží
Čím viac reproduktorov domáce kino obsahuje, tým lepší pocit z priestorového zvuku je možné dosiahnuť. Ak však vtesnáte príliš mnoho reproduktorov do malej nevhodnej miestnosti, výsledok môže byť kvôli odrazom omnoho horší, ako keby ste použili iný, "diétnejší" systém.
Systémy 2.1 sú určené pre malé miestnosti, kde by bolo problematické rozložiť sústavu pozostávajúcu z viacerých satelitných reproduktorov. Výhodou je že ušetríte miesto, nainštalujete ich za niekoľko minút a inštalácia nebude vyžadovať žiadne zásahy do interiéru. Kým v minulosti to vždy znamenalo stereofónne ozvučenie doplnené o basy, dnes je situácia iná. Výrobcovia sa snažia prostredníctvom prepracovaných technológií dosiahnuť úplný priestorový zvuk. Buď využijú odrazy od stien čím imitujú ilúziu priestoru, alebo odosielajú zvuk priamo do uší používateľa. V predných satelitoch sú zabudované dva predné a dva priestorové reproduktory, ktoré špeciálne spracovaným zvukov vytvárajú v mozgu poslucháča dojem priestorového zvuku.
Systémy 5.1 patria medzi klasiku a ponúkajú priestorový zvuk bez kompromisov. Aby ste však dosiahli bezproblémové ozvučenie, potrebné je prispôsobiť tomu i samotnú miestnosť. Musíte počítať s tým že je potrebné nainštalovať kabeláž vedúcu k zadným satelitom, do stien je potrené ukotviť konzoly, rozloženie reproduktorov musí kopírovať kružnicu a miestnosť by nemala mať žiadne výčnelky a členitosť.
Na trhu sa môžete stretnúť i s viackanálovými sústavami. Systém 6.1 pridáva do zostavy doplnkový zadný stredový reproduktor, rozšírená verzia 7.1 dopĺňa systém o ďalší reproduktor umiestnený mimo pomyslenej kružnice.
Umiestnenie reproduktorov je kľúčové
V prípade dvojkanálového kina je dôležité umiestniť reproduktory symetricky tak, aby ich osou bol priemet obrazovky či filmového plátna smerujúci k divákovi. Reproduktory by mali byť umiestnené vo výške uší, čo zväčša znamená umiestnenie k spodnej hrane obrazovky.
Pri systémoch 5.1 sú predné kanály doplnené o stredový reproduktor, ktorý by mal byť umiestnený v strede, tesne pod televíznou obrazovkou. Vzadu za divákom je umiestnená dvojica satelitov, na ľubovoľnej z bočných strán je pri zemi umiestnený subwoofer. Pri rozmiestňovaní by ste sa mali držať pomyslenej kružnice, v strede ktorej bude vaša pohovka a reproduktory budú umiestnené po jej obvode. Miestnosť by nemala byť členená nábytkom a interiér by mal byť tvorený materiálmi ktoré zvuk odrážajú a nepohlcujú. Znamená to napríklad i to, že ideálnejšia bude kožená sedačka ako tá ktorá je potiahnutá tkaninou.
Inteligentné kino bariéry prekoná
Akustické a priestorové obmedzenia sa snažia výrobcovia prekonať rôznymi technologickými doplnkami. Aby bolo ozvučenie čo najlepšie nastavené, pri niektorých kinách sa môžete stretnúť s funkciou autokalibrácie zvuku. Majú zabudovaný alebo pripojiteľný mikrofón ktorý vyhodnocuje intenzitu výstupu z každého z reproduktorov aby následne zladil výkony a oneskorenia tak, aby bol zvuk čo najlepší
Na miestach kde je problém s kabelážou môžete využiť systémy, ktoré nahrádzajú prenos po vodičoch infračerveným signálom. Dáta sú do zadných reproduktorov odosielané bezdrôtovo, takže stačí zabezpečiť ich napájanie. Niektoré modely ponúkajú rovnakú vymoženosť i pre predné satelity, takže získate voľnosť na oboch stranách.
Kvalita hudobného výstupu sa líši
Nie všetky reproduktorové sústavy domácich kín sú rovnaké. Líšia sa nielen výkonom ale i frekvenčným rozsahom ktoré pokrývajú. Typický výkon reproduktorovej sústavy sa pohybuje v rozsahu od 600 do 850 wattov, pre väčšie miestnosti a intenzívnejšiu dynamiku sú dostupné i výkonnejšie zostavy. Pri panelovom dome si uvedomte že musíte myslieť i na susedov. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že výkonnejšie sústavy ponúkajú i pri nižšej hlasitosti skvelú dynamiku.
Podstatné je i to, aký frekvenčný rozsah dokážu reproduktory pokryť. Základom je 28-20000 Hz, špičkové systémy pokryjú rozsah od 24 do 70000 Hz. Vnímavosť ľudského ucha je síce obmedzená, rôzne výskumy však ukazujú že širšie spektrum zvuku prehlbuje vnemy.
Kino dokáže nielen prehrávať ale i nahrávať
Podstatné je i to, pre aký variant kina sa rozhodnete. Kým základné počítajú iba s posluchom FM vysielania a prehrávaním filmových titulov, rozšírená verzia počíta i so záznamom. Znamená to, že rekordér je vybavený optickou zapisovačkou, pevným diskom alebo oboma možnosťami, aby vo vašej neprítomnosti zaznamenal obľúbené programy živého vysielania pre neskoršie sledovanie. Sprievodnou funkciou je i časový posuv, takže sa v "živom" vysielaní môžete vracať späť, môžete reprodukciu zastaviť a odísť na obed, aby ste neskôr zvyšok dopozerali. Ak uvažujete seriózne o zázname programov a ich sledovaní v iných časoch, preverte si ako jednoducho sa rekordér programuje, koľko udalostí do neho môžete vložiť a aké kvality záznamu a kapacitu ponúka. Zlaďte výber s vašimi požiadavkami.
Podpora médií na vstupe rozhodne
Kiná dokážu spracovať multimédiá nielen z optických diskov, ale v niektorých prípadov i z pamäťových kariet či prostredníctvom sieťového rozhrania i priamo z počítačov v domácnosti či z internetu. Pri optickej mechanike je rozhodujúci formát – tradičné DVD-Video tituly prehrá každý, rôzni sa však podpora formátov DVD+R/W, DVD-R/W, DVD-RAM ktoré vytvoríte na svojom počítači alebo videokamere. Vždy by ste mali myslieť na to, aby všetky vaše elektronické hračky boli vzájomne podporované.
Rozhoduje i to, s akými formátmi multimédií dokáže kino pracovať. Veľmi populárne sú formáty MPEG4, ktoré sa však v ASP profile natoľko líšia, že nie je DivX ako DivX. Dôležité je, aby bol firmvér aktualizovateľný pre ďalšie rozširovania formátov, aby dokázal spracovať tie videá ktoré sa okolo vás pohybujú a aby bola integrovaná podpora pre zobrazovanie titulkov so správnou znakovou sadou. Zaváži i to, aká je čitateľnosť písmen – niekde sú primalé, inde chýbajú obrysy písiem alebo kontrastné pozadie. V prípade že ste si zaobstarali kino s rekordérom, overte si ako si budete môcť napálené médiá prehrávať na počítači.
Pri hudbe je vhodné počítať nahrávkami vo formátch MP3, WMA a Audio-CD, každá možnosť navyše sa počíta. Ideálne je ak si prehrávač poradí i s digitálnymi fotografiami. Tu je dôležité sa dokázal prehrýzť niekoľkomegapixelovou snímkou bez čakania, inak budete musieť všetky fotografie pre použitie vopred zmenšovať v počítači.
Konektory určia, čo ku kinu pripojíte
Čím viac vstupov a výstupov kino má, tým viac zariadení s ním budete môcť prepojiť. Dnes už v analógovom formáte ponúkajú všetci výrobcovia kompletnú škálu výstupov.
Najdôležitejšie je, aby bol jednozložkový kompozit s dvojzložkovým S-Videom doplnený i o trojzložkové výstupy – či už komponentný alebo RGB. Spoznáte to podľa značenia konektorov na zadnom paneli a prítomnosti Scart konektora.
Ak podporuje kino i HD rozlíšenia – či už úplné alebo polovičné – je nevyhnutné aby bolo vybavené i digitálnym HDMI výstupom. Možno vám to dnes môže pripadať ako zbytočnosť, ak však vymeníte TV obrazovku za novú, môže vám digitálny prepoj chýbať.
Podceňovať by ste nemali ani vstupy – ak chcete reproduktorovú sústavu využiť pri prehrávaní záznamov zo starého videa či TV vysielania, vstupov musí byť viac ako dosť.
Prevodníky určia kvalitu výsledného obrazu a zvuku
I keď má dvojica kín v mechanike rovnaké video a na výstupe je rovnaký televízny prijímač, výsledný obraz bude rôzny. To preto že veľmi záleží na tom, aké DA prevodníky sú v zariadení použité.
Pre videosignál je najbežnejším štandardom 10 bitový prevodný s 27 MHz vzorkovaním, pre audiosignál sa používajú 24 bitové prevodníky s 96 kHz vzorkovaním. Vyššia trieda zariadení posúva hranice na 12bit/108MHz a 24bit/192kHz. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že čím sú hodnoty vyššie, tým lepšie.
Odlišnosti sú i pri vykresľovaní obrazu. Rôzne kiná sú vybavené doplnkovými technológiami pre jeho úravu a doladenie – každá firma má svoje knowhow. Záujemca o kino by sa však podľa možností svojho televízora mal zaujímať o to, či zvláda funkciu Progressive Scan.