Yizhi Jane Taová z Riceovej univerzity (USA) s kolegami zvizualizovala atómovú stavbu nukleoproteínu vírusu chrípky A (na obrázku), kam patrí i podsubtyp H5N1, vírus vtáčej chrípky), zlúčeniny, ktorá je kľúčová pri infekcii. Zdá sa, že jej dlhý a pružný "chvostík" môže byť Achillovou pätou vírusu, na ktorú treba zamerať lieky. (Zdroj: Nature)
Jošihiro Ito z Národného ústavu pre výskum vo vedách o Zemi a prevenciu katastrof v Cukube (Japonsko) s kolegami opísal nový typ seizmickej aktivity v juhozápadnom Japonsku, kde sa jedna doska zemskej kôry ponára pod druhú. Takzvané nízkofrekvenčné zemetrasenia majú magnitúdo 3-3,5 a periódu opakovania desiatky sekúnd. (Zdroj: Science)
Juoyi Žou z Čínskej akadémie vied v Kantone s kolegami zistil na základe meraní z rokov 1979 až 2003, že lesy so starými porastami v južnej Číne (na obrázku les v Dingušanskej biosférickej rezervácii v južnej provincii Kuang-tung) odsávajú oxid uhličitý z ovzdušia oveľa rýchlejšie, ako sa dosiaľ myslelo. Presné mechanizmy v pozadí nie sú známe. Tradične sa tento typ lesov v súvislosti s problémom skleníkových emisií považoval za nevýznamnú "uhlíkovú výlevku", lebo odsávanie uhlíka z ovzdušia v nich vyvažuje degradácia organickej látky inými organizmami, "dýchanie". (Zdroj: Science).
Podľa tímu Jasona Wolfa z Manchesterskej univerzity (Veľká Británia) pri vývoji ľudského jedinca nezúri "vojna pohlaví" o to, či sa presadí materská alebo otcovská forma toho-ktorého génu. Prebieha skôr genetická kooperácia v prospech plodu. (Zdroj: PloS Biology)
A na záver "netopierie správy". Richard Holland z Princetonskej univerzity (USA) s kolegami zistil, že netopier druhu Eptesicus fuscus (na obrázku pri značkovaní) podľa všetkého sa počas diaľkových letov naviguje podľa magnetického poľa Zeme. A Nathan Muchhala z Miamskej univerzity (USA) to, že jazyk nektárožravého netopiera druhu Anoura fistulata z andských pralesov Ekvádoru je taký dlhý, že má základňu až medzi srdcom a hrudnou kosťou. Pri dĺžke až 8,5 centimetra asi 1,5-krát presahuje jeho telesné rozmery. Vyvinul sa mu asi ako adaptácia na kvety s nektárom skrytým na dne dlhých lievikov. (Zdroje: Nature)
