V časopise Biology Letters to oznámili Philip Anderson z Chicagskej univerzity (USA) a Mark Westneat z Fieldovho múzea v tom istom meste. Skúmali fosílne kosti panciernatej praryby druhu Dunkleosteus terrelli. Žila v moriach prvohorného útvaru devón, dlhá bývala až desať metrov a dosahovala hmotnosť až štyri tony. Už dávno sa vie, že musela byť vrcholovým predátorom ako neskôr dinosaury druhu Tyrannosaurus rex a ich príbuzní.
Anderson s Westneatom teraz zostrojili jej biomechanický model. Na báze lebky odvodili podobu svalstva. Ukázalo sa, že celková sila zahryznutia, ktorú mohla vyvinúť zovretím svojich čeľustí, bola naozaj obrovská: 4950 kilogramov. Britvovité zuby ju sústredili na malú plochu ich končekov. Výsledkom bolo priam neuveriteľné číslo: 5705 kilogramov na štvorcový centimeter.
Vedcov tiež prekvapilo, že táto praryba očividne dokázala otvoriť papuľu veľmi rýchlo, asi za päťdesiatinu sekundy (zvyčajne totiž ryba buď zahryzne silno, alebo rýchlo). Vytvorila tým silné nasávanie, vďaka ktorému lepšie uchopila svižne sa pohybujúcu korisť. Zabezpečila jej to unikátna stavba lebky so štyrmi spolupracujúcimi rotačnými kĺbmi a na nej upnutých svalov. Tým získala najsilnejšie zahryznutie zo všetkých známych rýb, aké kedy žili.
Vyrovnajú sa jej len veľké dravé dinosaury a z dodnes žijúcich tvorov najväčšie aligátory. Mohutné zahryznutie potrebovala, aby zubami prenikla cez tvrdú pokožku z uhličitanu vápenatého, ktorú mala jej korisť. Žralokom sa podobný mechanizmus kúskovania koristi väčšej ako priemer papule vyvinul až o 100 miliónov rokov neskôr. (urb)
