Super Bike Riding Challange - priemerná kubatúra

Niektoré veci chápem a iné mi v hlave robia len zbytočné problémy, vŕtajú a pokúšajú sa prehrýzť zrejme až na úplne dno, kde s dutým *ploing* zomierajú všetky nádeje. Snaha firmy Black Bean preraziť je istotne na prvý pohľad príjemná, veď pretekárskych hier nie je na osobných počítačoch príliš mnoho, no nie? Po kvalitnom SCAR sa rozhodli uprdnúť si do tej istej miestnosti ešte raz, no svedkov tohto naničhodného aktu bolo zrejme príliš a výsledný efekt už nedostal toľkých nepripravených - Evolution GT zostalo niekde v priemerných bažinách, kde sa čľapká s hrami, na ktoré si nik nespomenie, nik neplače na ich hroboch. Lenže čo si chudák recenzent má počať s ďalšou odhalenou zadnicou? Síce na ňu dopadá svetlo pod iným uhlom, ale i tak je jasné, že pri najbližšej príležitosti by bolo omnoho výhodnejšie upchať smrtiaci otvor raz a navždy. Síce už nik nenaletí, všetci si držíme nosy, ale usúďte sami – je to predsa otrava vždy hodiť okom po odhalenom a nepríťažlivom pozadí, pretrpieť tých pár minút a zabudnúť. Vážené dámy, vážení páni, Black Bean nám tentoraz prinášajú motorky!

Moja strhaná tvár sa pri tomto odhalení postupne menila na číry výraz zúfalstva. Lež neraz sa potvrdilo, že neradno hádzať vopred flintu do žita, ono hop je lepšie kričať až po preskočení povestného plotu. Keď som minule bedákal nad minimom inovácií, tentoraz len mávnem rukou a smutne skonštatujem, že Super-Bikes Riding Challange je vlastne orezaná verzia Evolution GT, kde sa miesto tátošov preháňajú žihadlá. Miesto štyroch kolies dve. A to sú tak asi všetky podstatné rozdiely. Samozrejme, trochu inak sa to ovláda, to predsa dá rozum, jazdci sa môžu veľmi ľahko vykýbliť, ale rozdielov medzi predošlými projektmi Black Bean a dnes recenzovaným subjektom je v tomto momente zanedbateľne málo. Rovnaké trate, rovnaký systém odomykania nových tratí a motoriek. A mohlo by sa zdať, že postupne aj rovnaká nuda. Práve v tomto momente však musím so slzami v očiach prehlásiť, že i tento bastard/paskvil má svoje čaro. Síce vďaka absencii akejkoľvek novej konkurencie, no treba tým pádom pochváliť aspoň za vstúpenie do vôd s nie príliš rozčerenou hladinou.

Voľby sú už tradičné pre všetky pretekárske hry, darmo čakať na niečo prekvapujúce alebo štipku príbehu. Na začiatku je jednoducho prístupná len jedna skupina motocyklov, od jedného výrobcu viac kusov, pričom po splnení určených limitov – v cieli musíte byť do tretieho miesta, čiže získať najhoršie bronzovú medailu. Postupne sa odomykajú nové možnosti, dokonca tu máme aj Kariéru, ale je otázne či niekoho v tomto momente bude ešte lákať ďalšie šantenie na trati. Výrobcovia známych strojov od Yamahy cez Suzuku až po Hondu si vyskúšajú viacero druhov, líšiacich sa nielen ovládateľnosťou, ale aj zrýchľovaním, maximálnou rýchlosťou alebo váhou. Už si začínam pripadať ako pri písaní manuálu, čo je zlé, veľmi zlé. Trate, zahrnuté v hre nemajú podporu oficiálneho podujatia majstrovstiev, takže sú namiešané v rôznorodom koktejli, no veľa práce s ich editovaním tvorcovia nemali. Respektíve žiadnu. Aspoň hráč vstupuje na pole už dobre známe, preháňa sa po nemeckom Hockenheime ako skúsený profesionál, zvláda zákruty anglického Doningtonu s chladnou hlavou a nechýbajú ani mestské prostredia s imaginárnymi uličkami. Striedanie okruhov a mestských častí je naládované bez ladu a skladu, čím je síce zaručená pestrosť, ale i neustále zvykanie si na nový spôsob jazdy.

Príliš otrepané princípy mi už jednoducho nedovoľujú písať v opisnej časti známe fakty, preto nasleduje lusknutie prstami a hodnotenie.

GRAFIKA 5 / 10
Grafické spracovanie ničím neurazí, na druhú stranu ani nenadchne, no vďaka za to, že to nie je úplný výplach. Modely motoriek sa od seba rozlišujú len v niektorých detailoch, no to netreba pripisovať na vrub hre, veď ono sa mašiny i v skutočnosti odlišujú len v detailoch, pred očami všeobecnej verejnosti poctivo ukrytými. Lež čert to vezmi, pokým bude celé prostredie dýchať benzínom, nikto nebude mať námietky. Okolie trate je však až príliš neinteraktívne, akoby bez života a tých zopár efektov mimo trate sa dá zanedbať. Na dym od spálenej gumy pneumatík alebo animáciu pádov jazdca sme si už dávno zvykli a považujeme ich predsa za samozrejmosť. Priamy kontakt s pretekármi je zúfalo prázdny, je vidno, že sa stretli dva inak neanimované objekty, takže na stratu balansu a adekvátne animovanie jazdca a motorky zvlášť treba zabudnúť. Jedná sa o celok, nie samostatné objekty, čo samozrejme pôsobí príliš umelo. Nechápem ani funkciu zapnutia HDR efektov, po ktorej aktivovaní som čakal vizuálne hody, ale kde nič, tu nič. Lesknúce sa plochy by sa dali docieliť aj bez nich. Dojem z vysokej rýchlosti je síce v hre prítomný, ale na staršiu sériu Moto GP jednoducho nemá, takže až pohľad na tachometer odhalí pravdu. Sú to možno detaily, no v prípade Super Bikes sa jedná o priemerné spracovanie, ktoré sa neposunulo ani o krok oproti predošlým projektom Black Bean. A ani tie nepredstavovali špičku.

INTERFACE 7 / 10
Ovládanie stroja je základným kameňom úspechu závodných hier, preto býva nízka hranica medzi hrateľnosťou a realitou ťažko dosiahnuteľná. Super Bikes sa neprikláňa ani na stranu simulácie, ani nepatrí medzi arkády. Zo začiatku sa nik nevyhne amatérskym pádom, ale po zistení, že rýchle striedanie akcelerácie a prudkého brzdenia je správnou cestou, bezpochyby začne každý nechávať súperov za sebou. Možnosti brzdenia samostatne prednou a zadnou brzdou, priľahnutia na motorku alebo vztýčenia (jazdca) pri brzdení potešia, dokonca aj ich jednoduché aplikovanie, ale to je asi tak všetko. Vlastne pri prejazde pri tribúnach môžete zamávať neviditeľným divákom, to však za vrchol blaha považovať nemôžem. Klávesnicou sa stroj nepodarí zvládnuť na výbornú nikomu, minimálne gamepad je nutnosťou. Nič vyložene zlé sa však na ovládanie povedať nedá, takže i systém menu prejde rýchlo pod ruku a bez zbytočného frflania sa presuniem ďalej.

HRATEĽNOSŤ 5 / 10

Stvárnenie reality je totiž spracované priemerne, výrazné rozdiely medzi jednotlivými motocyklami nebadať a celá zábava stojí a padá na tom či vám stačia iba motorky a nepotrebujete žiadnu vatu okolo, ale chcete len poloarkádovo, polorealisticky uháňať s nudným jazdcami po skutočných, ale i tvorcami vymyslených tratiach. Lenže pocit z obrovskej rýchlosti nedosahuje kritické hodnoty, aby som cítil „mrazenie v končekoch vlasov“. Stačí sa dostatočne veľakrát vybúrať, naučiť sa danú trať a už vás nič neohrozí – umelí protivníci si žijú vo vlastnom svete, ak sa im radšej oblúkom vyhnete, všetko bude v poriadku. Postupom v hre zdrsnejú aj oni a naopak sa z nich stanú nedobehnuteľné beštie, takže sa karta obráti, ale veď to poznáte: učiť sa, učiť sa a učiť sa. Avšak práve to premáhanie sa k ďalšiemu spusteniu závodu vytvorilo meter hrubú betónovú stenu pred zábavnosťou. Mám ten neopísateľný dojem, akoby som neovládal silnú motorku, ktorá ma svojim výkonom pokorí, ale mám pod zadkom len niečo, čo dokáže uháňať. Kdeže je zúfalo chýbajúca atmosféra? K čomu je mnoho tratí, pohárov i strojov a ich farebných kombinácií? Je to len ďalšia z hier, ktorá vznikla príliš rýchlo na to, aby do nej tvorcovia vložili kus zo seba.

MULTIPLAYER
Hra pre viacerých je možná, dokonca aj na jednom počítači formou rozdelenia obrazovky, ale strácať čas multiplayerom priemernej hry?

ZVUKY 3 / 10
K dostatočne podmanivému zážitku nepotrebujem simulovanie ozvučenie všetkých možných predmetov, ktoré vydávajú svoje charakteristické krochkanie. Dopplerov jav už roky nepredstavuje žiaden problém, ale tak neskutočne otrasne pískajúce stroje moje ucho dávno nepočulo. Akoby som sedel skôr na Babete, ktorá dosiahla maximálny výkon a kvíliac na sto honov dáva každému najavo, ktože je tu pánom. Motorky majú hučať tak, aby z nich bolo cítiť nakumulovanú energiu, schopnú aktivovania behom pár sekúnd. Ozvučenie strojov však pripomína lenivé mopedy. Komentár žiadny, spolupráca s boxmi žiadna, súperi nadávajú potichu a jazdec ani vtip nepovie, či pri páde nezavrieska.

HUDBA 3 / 10
Hudobná zložka dáva o sebe vedieť v menu a dokonca je možné si tieto amatérske kvázi poprockové skladbičky pustiť aj priamo v hre. Kvalitou to nie je pole position, ale lepšie ako defekt v cieľovej rovinke. Prirodzene je príliš absurdné odsekávať si malíčky kvôli minimálnej hudobnej stránke, tá predsa v motorkách rýdzo závodného typu zohráva zanedbateľnú úlohu. Ale i tak je to príšernosť, pamätajúca staré dobré časy, keď zvukovka nebola na každej základnej doske. Nenavnadí, nezapamätáte si ju, melódiu si nespievate v autobuse cestou do práce, jednoducho vypnutím zvukov ako takých nič nestratíte.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Hovoriť o výdrži pretekárskych hier je zbytočné. Ak hráte len kvôli ďalším a ďalším čiarkam, symbolizujúcim dohrané tituly, zábava s prejdením všetkých tratí, nie je prejdenie cieľu na prvej pozícii. Mnoho času navyše sa dajú skúšať zrýchľovať časy, vyhrávať i s inými vozidlami, prípadne zvyšovať úroveň inteligencie súperov a tým pádom aj nároky na bezchybnú jazdu. Dá sa povedať, že všetko sú to otrepané frázy, ale práve posledne menovaná položka je tak trochu sprasená a bez možnosti plnohodnotných protivníkov zábava upadá. Ostatní jazdci pôsobia príliš umelo, strojovo. Nedochádza medzi nimi k žiadnym kolíziám, dodržujú vlastnú stopu, bez väčšieho ohľadu na hráča. Neuhnú ani pri jasných búračkách, takže pádov si užijete dosť. Niekedy vašou bezohľadnou jazdou, inokedy vďaka sebeckým počítačom ovládaných pretekárov. Jednoznačne však pocit zo živého pelotónu zjavne pokrivkáva. Občas síce protivník spraví chybu, nestihne ubrzdiť, ale tieto momenty sa dejú vždy na tých istých miestach, takže sa nedá hovoriť o ľudskom faktore, ale o AI, ktorá nezvláda niektoré fázy, medzi ktoré jednoznačne patrí napríklad prechádzanie cez ostrejšie zákruty. A všetci jazdia ako podaktoré bratislavské passaty. Je to kruté, ale tak neosobný dojem z krúženia po okruhoch som dávno nemal, pričom napríklad i predchodca obsahoval obrovské plus v rôznorodosti ostatných pretekárov – tu je to húf strojov.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,8 / 10
Nedokážem pochopiť, o čo sa Black Bean snaží. Táto konverzia z PS2 nielenže dostatočne nezabaví, ale vytvára dojem narýchlo ušitého trička bez otvoru na hlavu. Ak túžite mať hneď teraz nejaké nové motorky, nech sa páči, za tých pár stovák možno dostanete spásonosnú zábavu, ale varujem, nie je to nič extra, žiadny trhák, len priemerné motorky. Nezaujmú ničím, skutočne sa všetko šinie v depresívne priemernom tempe, takže prehováranie sa v štýle ešte jednu trať a potom to skutočne vypínam si užijú maximálne tak recenzenti. Navyše to nemyslím v kladnom zmysle slova. Technické záležitosti i priemerná atmosféra sú preto výstražným majákom – ďalšia z hier, ktorú môžete prechádzať pohľadom bez väčšieho zaujatia.