SME
Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín

Budú stroje niekedy rozmýšľať?

Mladý britský matematik Alan Turing si v slávnom článku Počítacie stroje a inteligencia (1950) položil otázku, či možno naučiť neživú hmotu rozmýšľať. Neodpovedal priamo; navrhol test, ktorým by sa odpoveď dala zistiť. Otázku "Môže počítač myslieť?" nahradil otázkou "Môže počítač obstáť v imitačnej hre?" Možno sa s počítačom zhovárať tak, aby si človek nevšimol, že sa baví so strojom, a nie s iným človekom?

Geniálne jednoduchá myšlienka

Myšlienka v pozadí Turingovho testu je geniálne jednoduchá. Myslenie ako séria formálnych operácií s poznatkami nemusí prebiehať iba v ľudskej hlave, ale v akomkoľvek systéme. Podmienkou je, aby mal dostatočnú pamäť a vedel pracovať so symbolickými reprezentáciami (číslami, slovami, predstavami...) podľa racionálnych pravidiel. Takým systémom môže byť aj počítač. Turing ukončil článok predpoveďou, že o päťdesiat rokov ľudia zostroja počítače, ktoré budú hrať imitačnú hru tak, že priemerný vyšetrovateľ bude mať len 70-percentnú šancu určiť, či hovorí s človekom alebo s počítačom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Turingova predpoveď sa síce nesplnila, jeho práca však podnietila zmenu perspektívy pri poznávaní človeka.

Inteligencia vyžaduje cit

Podľa jedného z Turingových pokračovateľov, počítačového mága a vizionára posthumanizmu Raya Kurzweila, inteligencia vyžaduje cit. "Vedieť rozpoznať cit a reagovať naň je najzložitejšia vec, ktorú človek dokáže," píše Kurzweil v knihe Singularita je blízko (2005). Keď lepšie pochopíme, čo sa deje v ľudskom mozgu, dokážeme vyrobiť stroje, ktoré budú chápať city ľudí, budú na ne vedieť reagovať "a ak budeme chcieť, budú samy cítiť." Čím viac spoznáme ľudský mozog, tým lepšie dokážeme napodobňovať jeho činnosť, a tým viac sa budú stierať rozdiely medzi človekom a strojom. Rozvoj technológie začína byť taký rýchly, píše Kurzweil, že mu ľudská skúsenosť prestáva stačiť a človek, ak bude chcieť držať krok so strojmi, bude musieť použiť technológiu na rozšírenie vlastnej inteligencie.

Génové manipulácie, psychofarmaká, kognitívna neuroveda a predlžovanie života umožnia ľuďom zlepšovať svoje intelektuálne a fyzické schopnosti spôsobom, ktorého dôsledky dnes nik nedokáže domyslieť. "Nevidomí budú vidieť, nepočujúci budú počuť, paraleptici budú chodiť, bude sa rozširovať ľudská pamäť, zdokonaľovať ľudská inteligencia, predlžovať ľudský život."

Ohrozenie humanity?

Práve možnosti technicky zlepšovať človeka predstavujú podľa F. Fukuyamu najsubtílnejšie ohrozenie našich súčasných predstáv o slobode, ľudskej dôstojnosti a ľudských právach, ku ktorým sa táto civilizácia dopracovala obrovským intelektuálnym úsilím, emocionálnym nasadením a krvavými vojnami. Je nebezpečnejšia ako jadrové zbrane alebo klimatické zmeny, pretože spája negatívne dôsledky dehumanizácie s pozitívnymi účinkami, akými sú odstránenie chorôb, dlhovekosť alebo možnosť kúpiť si v lekárni látky rozširujúce pamäť a zdokonaľujúce inteligenciu.

V posthumánnom svete, v ktorom nebude existovať žiaľ, depresia, frustrácia, nebude nik potrebovať hodnoty ako súcit, spravodlivosť, sloboda, úcta. Na rozdiel od ponižovaných a utláčaných, dehumanizovaní ľudia netušia, že sú dehumanizovaní, a čo je horšie: keby to aj tušili, neprekážalo by im to. Nové techniky sociálneho inžinierstva budú, podľa Fukuyamu, znamenať nový začiatok dejín, ktorých sociálne a politické dôsledky si dnes nik nevie predstaviť.

Emócie ako základ morálky

Fukuyamov technologický skepticizmus je značne prehnaný, podobne ako Kurzweilov technologický optimizmus. Posthumánnymi sa nestávame tým, že využívame nové vedecké poznatky a nové technológie na zlepšenie svojej fyzickej a psychickej kondície. Podobne, ako nás nerobia posthumánnymi okuliare, inzulín, kardiostimulátory alebo antidepresíva. V jednej veci má však Fukuyama, zdá sa, pravdu. Žiadne morálne normy by nemohli byť sociálne konštruované, žiadne dohody by nik dobrovoľne nedodržiaval, keby neexistovali isté implicitné elementy morálky a humanizmu, zakódované v ľudskej biológii.

Nové výsledky vo výskume mozgu naznačujú, že ak človeka ešte neopustil pocit humanity "je to preto, že pri úvahách o morálnych dilemách sa aktivuje tá oblasť jeho mozgu, kde sídlia emócie". Ak človek uvažuje o morálnej dileme a v emocionálnej časti jeho mozgu sa nič nedeje, znamená to, že niečo s ním nie je v poriadku.

Fukuyamove obavy sa zdajú opodstatnenejšie v prípade, ak sa podarí "vylepšiť" človeka takým spôsobom, že pri uvažovaní o morálnych dilemách sa bude v jeho mysli diať niečo podobné, ako sa deje v "mysli" stroja pri spracúvaní informácií. Posthumánnymi sa totiž nestaneme tým, že naučíme stroje rozumieť informáciám, ktoré spracúvajú, ale skôr tým, že my sa naučíme myslieť ako myslia stroje.

Poznámka redakcie: Posthumanizmu je venované 32. číslo časopisu Kritika &Kontext.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalý šéf tímu Kyselica: Našli sme stámiliónové transakcie z Gorily

Suma mala podľa bývalého šéfa tímu Gorila skončiť na účte, na ktorý mal Jirko Malchárek alebo jeho blízki prístup.

Šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica.
Michaela Žureková
Píše Roman Jančiga - Fórum

Kto pred Pentou rozvinul červený koberec

Ako dobové ideologické podhubie produkovalo pre Pentu alibi.

Ilustračné foto.
Dávid Lindtner.

Neprehliadnite tiež

Kosti bojovníkov, ktorí padli v bitke pri rieke Tollense pred približne 3300 rokmi. V Európe predstavuje vôbec prvý dôkaz o prehistorickom bojisku.
Ostrov Bogoslof odfotený 10. januára 2017.
V Luxore našli 30 starovekých rakví.
Pozostatky veľryby, na ktorých si pochutnávajú hlbokomorské živočíchy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  2. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  2. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  3. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  4. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  5. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  6. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  7. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  8. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  9. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  10. Už aj v Košiciach sa pripojíte do modernej optickej siete
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 15 701
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 14 943
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 14 292
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 8 141
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 020
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 914
  7. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 797
  8. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 278
  9. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 6 919
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 916