Budú stroje niekedy rozmýšľať?

Mladý britský matematik Alan Turing si v slávnom článku Počítacie stroje a inteligencia (1950) položil otázku, či možno naučiť neživú hmotu rozmýšľať. Neodpovedal priamo; navrhol test, ktorým by sa odpoveď dala zistiť. Otázku "Môže počítač myslieť?" nahradil otázkou "Môže počítač obstáť v imitačnej hre?" Možno sa s počítačom zhovárať tak, aby si človek nevšimol, že sa baví so strojom, a nie s iným človekom?

Geniálne jednoduchá myšlienka

Myšlienka v pozadí Turingovho testu je geniálne jednoduchá. Myslenie ako séria formálnych operácií s poznatkami nemusí prebiehať iba v ľudskej hlave, ale v akomkoľvek systéme. Podmienkou je, aby mal dostatočnú pamäť a vedel pracovať so symbolickými reprezentáciami (číslami, slovami, predstavami...) podľa racionálnych pravidiel. Takým systémom môže byť aj počítač. Turing ukončil článok predpoveďou, že o päťdesiat rokov ľudia zostroja počítače, ktoré budú hrať imitačnú hru tak, že priemerný vyšetrovateľ bude mať len 70-percentnú šancu určiť, či hovorí s človekom alebo s počítačom.

Turingova predpoveď sa síce nesplnila, jeho práca však podnietila zmenu perspektívy pri poznávaní človeka.

Inteligencia vyžaduje cit

Podľa jedného z Turingových pokračovateľov, počítačového mága a vizionára posthumanizmu Raya Kurzweila, inteligencia vyžaduje cit. "Vedieť rozpoznať cit a reagovať naň je najzložitejšia vec, ktorú človek dokáže," píše Kurzweil v knihe Singularita je blízko (2005). Keď lepšie pochopíme, čo sa deje v ľudskom mozgu, dokážeme vyrobiť stroje, ktoré budú chápať city ľudí, budú na ne vedieť reagovať "a ak budeme chcieť, budú samy cítiť." Čím viac spoznáme ľudský mozog, tým lepšie dokážeme napodobňovať jeho činnosť, a tým viac sa budú stierať rozdiely medzi človekom a strojom. Rozvoj technológie začína byť taký rýchly, píše Kurzweil, že mu ľudská skúsenosť prestáva stačiť a človek, ak bude chcieť držať krok so strojmi, bude musieť použiť technológiu na rozšírenie vlastnej inteligencie.

Génové manipulácie, psychofarmaká, kognitívna neuroveda a predlžovanie života umožnia ľuďom zlepšovať svoje intelektuálne a fyzické schopnosti spôsobom, ktorého dôsledky dnes nik nedokáže domyslieť. "Nevidomí budú vidieť, nepočujúci budú počuť, paraleptici budú chodiť, bude sa rozširovať ľudská pamäť, zdokonaľovať ľudská inteligencia, predlžovať ľudský život."

Ohrozenie humanity?

Práve možnosti technicky zlepšovať človeka predstavujú podľa F. Fukuyamu najsubtílnejšie ohrozenie našich súčasných predstáv o slobode, ľudskej dôstojnosti a ľudských právach, ku ktorým sa táto civilizácia dopracovala obrovským intelektuálnym úsilím, emocionálnym nasadením a krvavými vojnami. Je nebezpečnejšia ako jadrové zbrane alebo klimatické zmeny, pretože spája negatívne dôsledky dehumanizácie s pozitívnymi účinkami, akými sú odstránenie chorôb, dlhovekosť alebo možnosť kúpiť si v lekárni látky rozširujúce pamäť a zdokonaľujúce inteligenciu.

V posthumánnom svete, v ktorom nebude existovať žiaľ, depresia, frustrácia, nebude nik potrebovať hodnoty ako súcit, spravodlivosť, sloboda, úcta. Na rozdiel od ponižovaných a utláčaných, dehumanizovaní ľudia netušia, že sú dehumanizovaní, a čo je horšie: keby to aj tušili, neprekážalo by im to. Nové techniky sociálneho inžinierstva budú, podľa Fukuyamu, znamenať nový začiatok dejín, ktorých sociálne a politické dôsledky si dnes nik nevie predstaviť.

Emócie ako základ morálky

Fukuyamov technologický skepticizmus je značne prehnaný, podobne ako Kurzweilov technologický optimizmus. Posthumánnymi sa nestávame tým, že využívame nové vedecké poznatky a nové technológie na zlepšenie svojej fyzickej a psychickej kondície. Podobne, ako nás nerobia posthumánnymi okuliare, inzulín, kardiostimulátory alebo antidepresíva. V jednej veci má však Fukuyama, zdá sa, pravdu. Žiadne morálne normy by nemohli byť sociálne konštruované, žiadne dohody by nik dobrovoľne nedodržiaval, keby neexistovali isté implicitné elementy morálky a humanizmu, zakódované v ľudskej biológii.

Nové výsledky vo výskume mozgu naznačujú, že ak človeka ešte neopustil pocit humanity "je to preto, že pri úvahách o morálnych dilemách sa aktivuje tá oblasť jeho mozgu, kde sídlia emócie". Ak človek uvažuje o morálnej dileme a v emocionálnej časti jeho mozgu sa nič nedeje, znamená to, že niečo s ním nie je v poriadku.

Fukuyamove obavy sa zdajú opodstatnenejšie v prípade, ak sa podarí "vylepšiť" človeka takým spôsobom, že pri uvažovaní o morálnych dilemách sa bude v jeho mysli diať niečo podobné, ako sa deje v "mysli" stroja pri spracúvaní informácií. Posthumánnymi sa totiž nestaneme tým, že naučíme stroje rozumieť informáciám, ktoré spracúvajú, ale skôr tým, že my sa naučíme myslieť ako myslia stroje.

Poznámka redakcie: Posthumanizmu je venované 32. číslo časopisu Kritika &Kontext.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

EKONOMIKA

Prečo sa Juhoafričan teší, keď si môže poslať životopis cez SMS (rozhovor)

Na zemi žije viac ľudí bez fyzickej adresy než s adresou.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

PRIMÁR

Ako začať plávať v zrelom veku a neublížiť si

Spevní vám chrbát, posilní srdce a naučíte sa poriadne dýchať. Zbytočnými chybami si však začiatočníci zaťažujú kĺby a chrbticu, najmä v jej krčnej časti.

Neprehliadnite tiež

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.

Mrzne vám mobil alebo počítač? Príčinou môže byť kozmické žiarenie

Častice z vesmíru zasahujú do technológií viac, ako sme ochotní pripustiť.

NASA má v stredu ohlásiť dôležitý objav, detaily zatiaľ tají

Americká vesmírna agentúra zverejní nové poznatky o planétach mimo slnečnej sústavy.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 356
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 488
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 724
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 244
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 007
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 988
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 901
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 701
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 495
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 897

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop