Tutanchamón bol faraón 18., zakladateľskej dynastie egyptskej Novej ríše. De facto posledný úplne legitímny. Tento sám osebe nevýznamný panovník takzvaného zlatého veku starého Egypta panoval približne v rokoch 1333 - 1324 pred n. l. Na trón nastúpil ako zhruba osemročný po známom Achnatonovi, zakladateľovi prvého spoľahlivo doloženého monoteizmu v dejinách. Hoci v závere Achnatonovho života a krátko po jeho smrti zrejme vládu držal jeho spolupanovník, záhadný Smenchkaré. (Jedno z exotickejších, ale pomerne podložených vysvetlení je, že išlo o panovnícke meno Achnatonovej manželky, legendárnej krásky, veľmi ambicióznej Nefertiti.)
Bádatelia sa už dlho sporia o samotnej Tutanchamónovej identite. Mal byť mladším synom Achnatonovho otca Amenhotepa III., avšak od inej manželky. Alebo Smenchkaréovým synom, s Achnatonovou dcérou. Dnes vyzerá najpodloženejšie, že bol Achnatonovým synom s vedľajšou manželkou Kijou.
Tutanchamón sa stal faraónom ako dieťa a logicky zaňho - prinajmenšom prvé roky - vládli regenti. Ak by sa dožil vyššieho veku, azda by vykonal veľké činy. Jeho doba totiž bola búrlivá. Prebiehala reštaurácia tradičného staroegyptského polyteizmu v čase Novej ríše s dominanciou boha Amona po Achnatonovom neúspešnom experimente s monoteizmom. Úvahy, že Tutanchamóna zavraždili, vyvolali aj isté náznaky, že reštauráciu komplikoval. A že sa ako dospelý vymkol spod kontroly vplyvných klík.
Tak či onak, po jeho smrti sa stali faraónmi dve kľúčové postavy z prostredia mimo dynastie. Najprv veľkňaz Aje, potom vojvodca Haremheb. Nimi sa uzavrela 18. dynastia. Haremheb vymenoval za následníka generála Ramessa, ktorým sa začala 19. dynastia, posledná v zlatom veku Egypta. Hlavným zdrojom dnešnej Tutanchamónovej slávy je tak fakt, že v jeho hrobke, hoci ju už krátko po pohrebe navštívili zlodeji, sa zachovali do objavu v roku 1923 i po ňom nevídané poklady. (urb)
