Egyptskí rádiológovia so zahraničnými kolegami po prvý raz "vyšetrili" pozostatky najpopulárnejšieho dávneho kráľa krajiny pri Níle na počítačovom tomografe výsledky spresnili možnú príčinu úmrtia mladého panovníka. Išlo o premiérové nasadenie CT pri výskume kráľovskej múmie zo staroveku.Na tohtotýždňovej výročnej konferencii Rádiologickej spoločnosti Severnej Ameriky v Chicagu oznámil výsledky vyšetrenia Ašráf Selim z Výučbovej nemocnice Kasr Elejní pri Káhirskej univerzite (Egypt) s desiatimi kolegami z vlastnej krajiny, Talianska a zo Švajčiarska. V tíme bol aj generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havás, známy i u nás z mediálnych správ a viacerých televíznych dokumentov o ére faraónov.
High-tech v staroegyptskej hrobke
Mobilným CT skenerom s viacerými detektormi bádatelia získali v rámci päťročného projektu systematického výskumu pozostatkov ľudí zo starého Egypta približne 1900 snímok vyše 3300-ročnej múmie faraóna Tutanchamóna priamo na mieste jej posledného odpočinku v hrobke v Údolí kráľov pri Luxore.
Snímky umožnili dosiaľ najspoľahlivejšie posúdiť celkový Tutanchamónov zdravotný stav v čase smrti, ako aj pravdepodobnú príčinu smrti. (Svetová verejnosť sa zatiaľ mohla zoznámiť najmä s rekonštrukciami podoby mladého kráľa, vytvorenými na základe týchto snímok.) Závery, ktoré Selim s kolegami vyslovil, odporujú často citovanej verzii o vražde Tutanchamóna. Bádatelia naopak podporili jeho prirodzenú smrť po úraze.
Osudná zlomenina
Múmia je vo veľmi zlom stave, rozpadnutá na niekoľko kusov. Niektoré časti dokonca chýbajú. Prevažne za to môže nešetrné zaobchádzanie po objave hrobky, zvlášť úsilie oddeliť od tela mumifikačné obaly a slávnu zlatú masku.
Lekárske vyhodnotenie snímok potvrdilo Tutanchamónov vek v čase smrti: osemnásť až dvadsať rokov. Vysoký bol 180 centimetrov. Na kostre sa nenašli doklady vrodených defektov alebo chronických či akútnych ochorení kostí. Od prvých röntgenových snímok múmie, získaných roku 1968, sa v odbornej a v špekulatívnej literatúre tradovalo, že kráľ zomrel po údere do zadnej časti lebky. Ukazoval na to úlomok kosti vo vnútri lebky. Nové CT snímky však takmer s istotou dokladajú, že lebka sa poškodila posmrtne. V jej vnútri sú dokonca viaceré voľné kostné úlomky, presne však zodpovedajú poškodeniu prvého krčného stavca, či už pri mumifikácii, alebo pri novovekom výskume. Žiadne dôkazy lebečnej zlomeniny sa nenašli. To isté platí o údajnom vážnom poranení hrudníka - všetky poškodenia sa javia ako posmrtné. Panovník však krátko, iba niekoľko dní pred smrťou, utrpel - azda po páde z koňa - zlomeninu ľavej spodnej časti stehnovej kosti tesne nad kolenom, podľa všetkého otvorenú. A teda v egyptskej klíme veľmi náchylnú na infekciu. Výslednú - v tom čase neliečiteľnú - gangrénu a otravu krvi považuje Selimov tím za najdôveryhodnejšie vysvetlenie Tutanchamónovej smrti.
Kliatba faraónov?
Po objave a výskume Tutanchamónovej hrobky v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia sa vynorili mysteriózne tvrdenia o "kliatbe faraónov", záhadných úmrtiach, postihujúcich ľudí, ktorí v hrobke pobudli, zvlášť pri prvotnom odstraňovaní pečatí z dverí a pohrebných skríň, teda "znesväcovaní". Na začiatku mala byť smrť lorda Carnavona, mecenáša objaviteľa hrobky Howarda Cartera, po zdanlivo banálnom uštipnutí komárom. Vlastnou príčinou malo byť otrávenie priestorov hrobky (prirodzené či zámerné).
Podobné povesti však v decembri 2002 presvedčivo vyvrátil v časopise British Medical Journal Mark Nelson z Monashskej univerzity (Austrália). Priemerný vek ľudí, o ktorých Carter napísal, že navštívili hrobku, bol iba o čosi menší ako tých, ktorí ju nenavštívili. Napriek tomu sa Selim s kolegami vo voľnejšom tóne zmienil aj o tejto téme. Pri výskume v hrobke záhadne vypadla dodávka elektriny. Potom sa dlho nedarilo zapnúť CT skener. Jeden člen tímu ochorel. Keby Selim s kolegami neboli vedci, azda by sa uchýlili aj k úvahám o "kliatbe faraónov".
