V čom internet najviac zmení vzťah firiem a ich zákazníkov?
„Vzťahy už v časoch internetu nemôžu byť jednosmerné. Zákazníci sú oveľa aktívnejší, mnohé firmy ich zapájajú priamo do vývoja produktov, pýtajú sa na ich názory.
Web dal moc do rúk vzdelaného zákazníka, ktorý rozmýšľa o tom, čo kupuje. Zoberte si reklamu: jediná reklama, ktorá skutočne funguje na internete, sú textové odkazy na produkty súvisiace s tým, čo si človek na internete práve prezerá. Starý dobrý model marketingu, keď na ľudí zo všetkých strán kričíme, už dlho fungovať nebude.“
Možno však očakávať, že sa človek, ktorý desaťročia pozeral reklamy na pracie prášky, zrazu stane na webe aktívnym a bude diskutovať o produktoch?
„Tento konkrétny zákazník, o ktorom hovoríte, možno naozaj nikdy nenapíše recenziu na produkt na webe. S veľkou pravdepodobnosťou si však nejakú recenziu prečíta.
Pred troma rokmi podľa prieskumov v Spojených štátoch len 20 percent ľudí čítalo recenzie na produkty na webe predtým, ako si niečo väčšie kúpili. Dnes je to 80 percent. Podľa štúdií dnešný zákazník viac dôveruje iným ľuďom podobným jemu samému než ktorejkoľvek veľkej firme. Dokonca ktorýkoľvek robotník z fabriky je pre ľudí dôveryhodnejší než jej riaditeľ. Toto je dramatická zmena oproti minulosti, keď sme najviac dôverovali autoritám – náboženským, politickým, korporátnym. Tie však dnes stratili akúkoľvek kredibilitu. Robotník z továrne v skutočnosti nemusí vedieť o produkte takmer nič, no my sme sa už stali takými cynickými voči záplave reklamy, ktorá sa na nás valí, že zúfalo hľadáme akýkoľvek iný zdroj informácií.“
Čo môžu firmy robiť, aby v novej situácii prežili?
„Byť vo všetkých oblastiach otvorené a počúvať zákazníka. Žiaľ, veľké firmy väčšinou svojich zákazníkov nemajú vlastne ani rady a ich vzťah k spotrebiteľovi by sa dal zhrnúť do hesla 'Kúp si výrobok, drž hubu a príď zas.' Takýto prístup však už dlho fungovať nebude.“
Aké konkrétne chyby firmy najčastejšie robia na webe?
„Najväčším omylom býva zameranie firiem na ne samotné a tvorba webov, ktoré jednoducho predstavujú danú spoločnosť. Povedzme si však pravdu – vaša organizácia je zákazníkovi úplne ukradnutá. Čitateľ na webe sa zaujíma len sám o seba a svoje potreby. Ak si otvára stránku aeroliniek, kašle na to, kto je ich riaditeľom. Chce si len objednať letenku. Ak ide na Amazon.com, nezaujíma ho, koľko má zamestnancov alebo kto je šéfom americkej pobočky a či má práve výročie. Chce len kúpiť knihu.
Firmy však znova a znova stavajú weby v ilúzii, že majú informovať o nich. Nie, majú byť o tom, čo chce zákazník, a majú mu to dať čo najrýchlejšie a nezdržiavať ho.
Jednému nášmu klientovi sme napríklad len zakázali začínať správy na jeho webe slovami 'Firma X oznamuje, že...' Nikoho totiž nezaujíma, čo má vaša firma nové – zaujme ich jedine to, ak priamo poviete, v čom to pomôže samotnému zákazníkovi a najlepšie mu aj hneď ponúknete zľavu. Návštevnosť noviniek na jeho webe len touto jednoduchou zmenou stúpla o 50 percent.“
Za jeden z najväčších problémov internetu sa považuje spam. Dokáže raz zabiť e-mail, ako niektorí predpovedajú?
„Myslím, že e-mail prežije a napokon nájdeme technologické riešenie oveľa lepšie, než sú tie dnešné. Ľudia sa však v prvom rade musia stať lepšími manažérmi seba samých a zlepšiť svoje schopnosti práce s informáciami. Spam totiž nie je jediným problémom elektronickej pošty. Hlavným problémom je, že ľudia posielajú priveľa e-mailov.
Mnohí zamestnanci dnes venujú e-mailu aj dve-tri hodiny denne. Ak by ste s ľubovoľným strojom v továrni robili tri hodiny denne, firma vás nepochybne pošle na školenie, ako s ním robiť čo najefektívnejšie. Pri e-mailoch však organizácie akosi dúfajú, že ľudia na to prídu sami. Základy sa naozaj naučia, ale keby dostali tréning, mohli by elektronickú poštu zvládať oveľa lepšie.“
Čo by sme sa mali naučiť?
„Najdôležitejšou schopnosťou sa dnes stáva schopnosť dobre si odpovedať na otázku: Aké veci v živote prestanem robiť? Veľa ľudí si myslí, že úspech je o tom byť stále niečím zamestnaný. Samozrejme, pracovať treba, ale byť stále zamestnaný nie je priveľmi inteligentné riešenie.
Ak dostávate sto e-mailov denne, treba sa zastaviť a spýtať sa sám seba: prečo ich vlastne dostávam? Ak ste zapísaný v nejakej diskusnej skupine, naozaj až tak nevyhnutne potrebujete byť členom? Ak nie, odhláste sa. Ak vám kolegovia posielajú na vedomie informácie k siedmim rôznym projektom vo firme, spýtajte sa: naozaj potrebujem byť o tomto všetko informovaný? Ak nie, požiadajte kolegov, aby vám e-maily prestali posielať.“
Vy naozaj ľuďom píšete, aby vám prestali písať e-maily?
„Väčšinou to pochopia aj bez toho. Dôležité je, ako rýchlo na e-maily odpovedáte. Ak odpoviete okamžite, prakticky si koledujete o to, aby ste dostali vzápätí naspäť ďalšiu správu. Alebo ďalších desať. Preto treba napríklad starostlivo zvažovať, aby ste na e-maily neodpovedali príliš neskoro, ale ani príliš rýchlo.“
Ako dlho vám teda trvá, kým odpoviete na e-mail?
„Ak mi napíše napríklad organizátor konferencie, že potrebuje moju fotografiu, odpíšem okamžite: tu máte obrázok. Zvyčajne však odpovedám o jeden-dva dni a niekedy sa stane, že neodpoviem vôbec – napríklad ak ma ľudia, ktorých vôbec nepoznám, žiadajú o rady a ich vypracovanie by ma stálo priveľa času.
Problém je v tom, že mnoho ľudí si myslí: Ak budem posielať veľa e-mailov a chváliť sa, koľko ich dostávam, ľudia si budú myslieť, aký som zaneprázdnený a dôležitý.
V skutočnosti je to trochu inak: budú si myslieť, že ste pekný hlupák a v duchu vás preklínať: Bože, zasa ďalší e-mail, kedy s tým už konečne prestane?“
Akými základnými radami by sa teda ľudia mali riadiť?
„Zastavte sa na chvíľu a rozmýšľajte. Koľko e-mailov posielate a aký je ich charakter? Aké dostávate a koľko z nich potrebujete? Preberte to s kolegami: čo si prestaneme posielať?
Naučte sa rozmýšľať aj pri písaní správ a lepšie ich štrukturovať. Niekto vám napríklad môže napísať jednoduchú otázku: Kde máme zajtra stretnutie? Vy odpíšete názov reštaurácie. V skutočnosti tušíte, že ten človek v nej nikdy nebol a mali by ste mu napísať aj inštrukcie, ako sa tam dostane, ste však lenivý rozmýšľať. Vykoledujete si tak automaticky ďalšiu otázku a ďalší e-mail.
Mali by sme jednoducho prestať reagovať ako Pavlovove psy a reflexne klikať na 'Odpovedať' pri každej novej správe.“
