Jozef Kačmarčík v laboratóriu. FOTO - JOZEF KAČMARČÍK/ÚEF SAV |
Medzinárodný tím so slovenskou účasťou napokon dosiahol cieľ, o ktorý sa dlho usilovalo mnoho vedcov: supravodivosť kremíka. V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil Ettiene Bustarret z Laboratória pre výskum elektronických vlastností tuhých látok pri CNRS (francúzska obdoba SAV) v Grenoble s kolegami. Pre vedu na Slovensku je zvlášť potešujúce, že členom jedenásťčlenného tímu je ako štvrtý autor článku uvedený Jozef Kačmarčík z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Kremík je najznámejší polovodič a základ nášho veku mikroelektroniky. Mieru, v akej vedie elektrický prúd, možno výrazne meniť pridávaním atómov iných prvkov; tento jav má názov známy skôr zo športového sveta - dopovanie. Osobitným prípadom je bór. Pri dosť veľkej prímesi (na úrovni približne sto milióntin) mení kremík z hľadiska elektrickej vodivosti de facto na kov.
Supravodivosť, stav, v ktorom látka prakticky stráca elektrický odpor, sa však pri dopovanom kremíku zatiaľ nikdy nepodarilo dosiahnuť. Bustarretov tím teraz laserovou dopovacou metódou, pri ktorej sa atómy bóru rozptyľovali v opakovane sa topiacom a tuhnúcom kremíku, zvýšil obsah bóru až na niekoľko percent. To vyústilo do supravodivosti kremíka pod teplotou 0,35 kelvina pri bežnom tlaku. (0 kelvinov je absolútna termodynamická nula, zodpovedajúca teplote mínus 273,15 stupňa Celzia.) Môže to otvoriť cestu k vývoju a výrobe nových vysokokvalitných elektronických aparatúr. Vrátane tých, ktoré využívajú materiál budúcnosti - nanoštruktúry. (urb)
