"Kyslíkom" pre mozog môže byť aj zaujímavá kartová hra. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Napísal o tom New Scientist na základe štúdie, ktorá vyšla v Proceedings of the National Academy of Sciences.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že cukrovka, porážka, upchaté cievy alebo starnutie, to všetko zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby. Iba v piatich percentách prípadov výskumníci zistili významný vplyv genetických faktorov. Nové dôkazy naznačujú, že by spoločným príznakom mohol byť nedostatok kyslíka. Tím Weihonga Songa z Univerzity v Britskej Kolumbii v kanadskom Vancouveri skúmal myši, špeciálne prispôsobené na vytvorenie plakov (bielkovinových usadenín), podobných tým, aké sa tvoria pri ľudskej Alzheimerovej chorobe. Pokusné myši umiestnili do komory so zníženým prístupom kyslíka. Počas šestnástich hodín každý deň v priebehu jedného mesiaca dostávali o 40 percent nižšie dávky kyslíka ako obvykle. Po šiestich mesiacoch v mozgoch myší, ktoré mali nedostatok kyslíka, vzniklo dvakrát viac beta-amyloidných plakov v porovnaní s hlodavcami, ktoré mali normálny prísun kyslíka. Hypoxické myši boli tiež menej úspešné pri pamäťových testoch.
Beta-amyloidové plaky sa tvoria vtedy, ak gén s názvom BACE1 začne vytvárať enzým, ktorý "strihá" dlhé reťazce neškodných amyloidných proteínov na menšie. Tie potom začnú tvoriť fatálne plaky, ktoré môžu spôsobiť hromadné odumieranie mozgových buniek. Tím doktora Songa zistil, že nedostatok kyslíka aktivuje činnosť génu BACE1. Viac beta-amyloidov znamená viac plakov, a tým viac odumretých neurónov.
Z toho podľa Songa vyplýva, že lepší prísun kyslíka do mozgu najmä starnúcich ľudí by mohol prispieť k odvráteniu Alzheimerovej choroby u rizikových pacientov. Dalo by sa to dosiahnuť použitím liekov, ktoré rozširujú cievy a zlepšujú tak prísun kyslíka do mozgu, tzv. vazodilatátorov. (der)
