"Vlajková loď" doby ľadovej - mamut. Nájdu vedci peniaze na mapovanie jeho kompletnej dedičnej informácie? ILUSTRÁCIA - ČTK/AP/SCIENCE |
Zatiaľ iba mitochondriálna
Hendrik Poinar z McMasterovej univerzity v kanadskom Hamiltone (Ontario) a jeho tím veria, že sekvenovanie genómu vymretých zvierat dovolí získať inak nedostupné dáta o ich evolučnej histórii, populácii, rozmanitosti a iných kľúčových rysoch. Rozlúštenie genómu mamuta by pomohlo vyriešiť záhadu, čo vlastne zahubilo toto zviera na konci doby ľadovej pred približne 12 000 rokmi. Možno aj čosi napovie o zániku megafauny, ktorá tieto obľúbené zvieratá pravekých detských rozprávok sprevádzala.
Doteraz je jedinou známou sekvenciou, ktorú sa podarilo získať z fosílnych zvyškov mamutov, mitochondriálna DNA. Tá sa nachádza mimo bunkového jadra v mnohých kópiách, preto je jednoduchšie ju získať. Jadrová DNA je však oveľa tvrdší oriešok, pretože je podstatne dlhšia, a jadro obsahuje iba dva reťazce. Ak sú porušené, musia sa doplniť ďalšou prácnou analýzou. Práve jadrová DNA je však kľúčom ku kompletnej dedičnej informácii. Doteraz sa podarilo sekvenovať iba niekoľko mamutích jadrových génov. Práve vďaka tímu Poinara a ďalších genetikov.
Úspešný začiatok
V januári Poinarov tím spolu s tímom Rossea MacPheea z Amerického prírodopisného múzea v New Yorku ohlásili, že začali analyzovať mamutie gény s použitím kvalitatívne nového zariadenia. To isté používa aj fínsko-americký tím, ktorý práve v týchto dňoch ohlásil sekvenovanie doteraz najdlhšieho úseku DNA neandertálca z jaskyne Vindija (pozri Týždeň vo vede). Poinar s kolegami sekvenoval 28 miliónov bázových párov ("písmen") z malého fragmentu DNA. Počítačovou analýzou porovnali 13 miliónov týchto báz s publikovaným genómom afrického slona. Zhoda medzi mamutím a sloním genómom bola 98,55 percenta, čo zodpovedá evolučnému rozchodu oboch živočíchov približne pred piatimi miliónmi rokov. Naozaj pozoruhodný začiatok.
V októbri Poinar oznámil na stretnutí Spoločnosti pre paleontológiu stavovcov v Ottawe, že vďaka novej technológii vedci zanalyzovali ďalších 140 miliónov párov báz mamutej DNA, čím sa opäť o čosi rozšírili znalosti o genóme mamuta.
"Berieme všetko"
Na ďalšiu prácu v oveľa širšom rozsahu však genetikom chýba pol milióna dolárov (nová technológia sekvenovania genómu je nielen rýchla, ale aj drahá). New Scientist cituje slová MacPheea: "Prijímame akékoľvek šeky v akejkoľvek konvertibilnej mene."
Mamut je logickým začiatkom štúdia veľkých vyhynutých živočíchov doby ľadovej. Aj preto, že vo večne zamrznutej pôde, permafroste, nie je núdza o zvyšky mamutích fosílií. Zvlášť nádejná je skutočnosť, že genóm mamuta sa v mnohom zhoduje s moderným africkým slonom. Porovnanie oboch genómov dovolí vylúčiť sekvencie, ktoré sa do pôvodnej DNA dostali až potom, čo ležala v pôde (napríklad DNA pôdnych baktérií).
Úspešné "prečítanie" mamutieho genómu by nepochybne mohlo byť začiatkom mapovania iných vymretých druhov. Francúzsky vedec Bernard Buigues pozbieral a uložil zvyšky z viac ako tisíc zmrznutých fosílií zvierat z doby ľadovej vrátane pižmoňa severského, losa a soba karibu, ktoré vykopal v jaskyni v sibírskom permafroste. Buignes spolupracuje s tímom Poinara. Materiálu na štúdium by teda malo byť dosť. (ač)
