Gravettienská kultúra je pomenovaná podľa prototypovej lokality La Gravette v oblasti rieky Dordogne v juhozápadnom Francúzsku. Prekrýva časové rozpätie pred 29-tisíc až 22-tisíc rokmi, čiže záverečnú fázu pred vrcholom poslednej doby ľadovej.
Gravettien nasledoval po takzvanom aurignaciene, spájanom s prvými zástupcami Homo sapiens v Európe. Gravettien sa vyznačoval typickými zahrotenými kamennými čepieľkami. Na zadnej strane síce boli opracované iba hrubo, avšak zarovnané.
Spomedzi ozdôb a umeleckých artefaktov osobitne vynikajú ženské figúrky, tzv. venuše, prevažne z mamutoviny. Gravettien zasahoval zo západnej Európy cez strednú vrátane našej krajiny až do Ruska. Zrejme v širšom páse pozdĺž vtedajšej južnej hranice súvislého zaľadnenia.
Gravettienský Homo sapiens už predstavoval mentálne rozvinutého sociálneho tvora s ekonomikou lovcov-zberačov. Najlepšie zosobňuje pravekého kromaňonca, príslovečného lovca mamutov, ako ho poznáme z učebníc.
Novinku oznámila v časopise Nature Christine Neugebauerová-Mareschová z komisie pre prehistóriu Rakúskej akadémie vied s piatimi kolegami z vlastnej inštitúcie a Múzea prírodnej histórie vo Viedni.
Dva hroby pre troch
Nález dvoch hrobov na lokalite Wachtberg medzi riekami Dunaj a Krems v meste Krems v spolkovej krajine Dolné Rakúsko je ozaj unikátny. Do prvého dvojhrobu, objaveného roku 2005, pochovali spoločne dvoch jedincov. V druhom, ktorý bádatelia našli tento rok tesne vedľa prvého, ležal jeden človek. Rádiouhlíkové datovanie ukázalo, že horizont vykopávok s hrobmi je starý 26 580 rokov. Pochované maličké deti jednoznačne patria k nášmu druhu Homo sapiens.
Celkový kontext hrobov (teda kamenné nástroje, ozdoby, zvyšky zvierat, drevné uhlie, oker a kus spálenej hliny s odtlačkom ľudského palca) zodpovedá takzvanej gravettienskej kultúre (pozri rámček vpravo hore), čo dobre ladí so zisteným vekom.
Vykopávky odkryli táborisko lovcov-zberačov. Bádatelia hroby vyzdvihli v blokoch zeminy, aby sa v pôvodnom stave dali podrobne skúmať v laboratóriu. Najprv analyzovali povrch blokov aj laserovým skenovaním. Potom si pomocou počítačovej tomografie podrobne pozreli ich vnútro. Hrob 1 vypĺňal 40 centimetrov dlhú jamu. Obsahoval dvoch novorodencov, nanajvýš jednomesačné bábätká (podľa podobnej anatómie to boli dvojičky). Telá zakrývala lopatková kosť mamuta, podoprená kusom mamutieho kla. Ležali skrčené na ľavom boku, uložené do hrubej vrstvy červeného okra. Lebkou boli orientované na sever, tvárou na východ. Pri panve jedného z nich sa našlo viac ako 30 ozdobných "korálikov" z mamutoviny.
Iba meter severným smerom od Hrobu 1 bol Hrob 2. Obsahoval jediné, nanajvýš trojmesačné bábätko. Ležalo tiež skrčené, ale na pravom boku. Aj lebkou bolo orientované opačne, na juh. A rovnako uložené do hrubej vrstvy červeného okra. Z celkového výskumu táboriska vychádza, že všetky tri bábätká pochovali na začiatku osídlenia lokality gravettienskí Homo sapiens.
Pocta maličkým
Detských hrobov je zo záveru staršej doby kamennej, keď už do Európy prišli Homo sapiens, známych málo. No úmrtnosť detí, zvlášť malých, vtedy musela byť vysoká. Vedci preto nastolili otázku: Nakoľko si skorí európski Homo sapiens vážili malé deti ako plnoprávnych členov spoločenstva? Že dosť, naznačovali pohreby takých detí v jaskynnej lokalite Grotte des Enfants (Detská jaskyňa, nesie francúzske meno, ale leží v prímorskej Ligúrii na severozápade Talianska) a lokalite Sungir východne od Moskvy v Rusku. V oboch prípadoch išlo o spoločne pochované detské dvojice, hoci nie dvojičky. A v Rusku hrob obsahoval ešte kostru dospelého muža. Vždy však s hojnými ozdobami.
Wachtberské hroby vypovedajú, že úcta vyjadrená očividne rituálnym pohrebom a záhrobnými darmi sa už v spoločenstvách skorých Homo sapiens vzťahovala aj na novorodencov. Táborisko Wachtberg vykazuje tesné kultúrne väzby na známe gravettienské lokality Dolní Věstonice, Pavlov a Předmostí zo susednej Moravy. Dobre zachované kostry prabábätiek z Wachtbergu navyše iste zohrajú neoceniteľnú úlohu pri ďalšom výskume individuálneho vývoja našich gravettienských predkov.
